Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5ECdo/161/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému F. B., bývajúcemu v Ž., o

vymoženie 2.469,40 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 13 Er

1017/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 17.

decembra 2013, sp.zn.

takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor žiadosťou doručenou na Okresný súd Levice 26. novembra 2009

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, IČO : 35 922 761,

z 5. októbra 2009, sp.zn. SR 07386/09 právoplatným dňa 19. októbra 2009. Okresný súd

Levice poverením z 1. decembra 2009 č. 5402 067126* poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu.

2

Okresný súd Levice uznesením z 11. mája 2012, č.k. -31 exekučné

konanie zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa

predovšetkým konštatoval, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi a na ňu

nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru je jednoznačne zmluvou

o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch ako

aj v zmysle a nasl. (ďalej len ,Z,,). Uvedený právny vzťah

podrobil prieskumu v zmysle príslušných vnútroštátnych ustanovení upravujúcich právne

vzťahy so spotrebiteľom vychádzajúc pritom tiež zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993. Prvostupňový súd dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá

vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere je neprijateľnou

podmienkou, ktorá je absolútne neplatná v zmysle , pretože v dôsledku jej

uplatnenia došlo k obmedzeniu riešenia sporov zo zmluvy na rozhodcovský súd, znemožneniu

voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov pred štátnym súdom, a to bez možnosti

individuálneho dojednania. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred

rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice Rady. Značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa videl súd vo vzdialenosti

miesta rozhodcovského konania a tiež v pravidlách rozhodcovského konania odlišných

od predpisov upravujúcich občianske súdne konanie, ktoré boli v neprospech spotrebiteľa.

Poukázal tiež na rozpor úroku z omeškania priznaného rozhodcovským rozsudkom s dobrými

mravmi a nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu absencie údajov špecifikujúcich

istinu a poplatok za poskytnutie úveru. Z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu,

exekučný súd exekúciu v zmysle o rozhodcovskom konaní

zastavil. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania, nakoľko si

ich náhradu súdny exekútor neuplatnil.

Krajský súd v Nitre na základe odvolania podaného oprávnenou uznesením

zo 17. decembra 2013, sp.zn. potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne správne (, ) a návrhy oprávnenej na prerušenie konania

zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, na doplnenie uviedol, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného

konania. Zhodne so súdom prvostupňovým dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská

doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku vyvolávajúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila

ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský rozsudok vydaný

na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola od počiatku neplatná, nebol

materiálne vykonateľným exekučným titulom a exekučný súd bol v zmysle § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní oprávnený odmietnuť exekučnú právnu ochranu

nároku priznanému takýmto rozsudkom rozhodcovského súdu. Absencia materiálnej

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku predstavovala neodstrániteľnú prekážku brániacu

vo výkone exekúcie a preto exekučný súd správne exekúciu zastavil. K návrhu na prerušenie

konania podľa a (prvá otázka nastolená oprávnenou)

odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku nepripúšťa prerušenie

exekučného konania, okrem toho skutočnosti uvádzané oprávnenou boli už riešené

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. z 21. marca 2012)

aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. zo 7. októbra 2010)

a nemajú reálny dosah na prebiehajúci spor. V súvislosti s druhým návrhom oprávnenej

na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na tzv. generálnu klauzulu v ,

pod ktorú je možné subsumovať aj neprijateľné zmluvné podmienky nad rámec zoznamu

podmienok uvedených v prílohe smernice Rady alebo okruhu uvedeného v . Vo vzťahu

k tretej prejudiciálnej otázke odvolací súd uviedol, že úniové právo je v tomto smere jasné

a zrozumiteľné, preto ho v súlade s doktrínou acté éclaire a acté clairé bolo možné aplikovať

bez potreby položenia prejudiciálnych otázok. K podaniu povinného označenom ako ,,žiadosť

o odklad exekúcie,, odvolací súd uviedol, že exekučný súd exekúciu zastavil, a preto nebolo

potrebné osobitne rozhodovať o námietkach povinného proti exekúciu a o jeho žiadosti na jej

odklad.

Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Nitre zo 17. decembra 2013, sp.zn.

, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie,

ktoré odôvodnila tým, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/), keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke

(m.m. ). Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď súd nesprávne

interpretoval a aplikoval ustanovenie a Zmluvy

o fungovaní Európskej únie v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku.

Taktiež namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Proti tomu istému rozhodnutiu odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti podala

oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Taktiež navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Svoje

dovolanie odôvodnila tým, že súdy : 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ), lebo nesprávne interpretovali

ods. 1 Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom

konaní (ďalej len „“), bez oprávnenia preskúmali exekučný titul

„metódou ktorá im v rámci zverenej právomoci neprináleží“, 2. konali vo veci, v ktorej sa už

právoplatne rozhodlo ( v spojení s ), lebo formálna

a materiálna vykonateľnosť už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), .oprávnenej

odňali možnosť konať ( v spojení s ), a to tým,

že s ňou „nekomunikovali o jej právnych a skutkových návrhoch“, nezohľadnili jej námietky,

konali bez nariadenia pojednávania v rozpore s § 57 ods.5 Exekučného poriadku,

bez dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola „vnútroštátnym

súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého

je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 a ignorovali

zásadu kontradiktórnosti konania. Poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-472/11 Banif

Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai. Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Povinný žiadal dovolanie oprávnenej zamietnuť, uviedol, že nie je procesne prípustné

a nie sú ani dané dôvody na jeho podanie. Mal zato, že exekučný súd mal právomoc

rozhodnúť o zastavení exekúcie a posúdiť exekučný titul ex offo z hľadiska materiálnej

stránky opierajúc sa o rozsudok Súdneho dvora C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL

proti Cristine Rodriguezovej Nogueirovej, ako aj v zmysle § 45 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní. Poverenie na vykonanie exekúcie nemožno podľa jeho názoru

považovať za právoplatné rozhodnutie zakladajúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci,

pretože ide o procesné rozhodnutie. Podľa jeho názoru oprávnenej nebola v exekučnom

konaní odňatá možnosť konať, keďže využila všetky dôležité argumenty a dôkazy, podala tri

krát odvolanie a tiež dovolanie a mohla sa písomne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam.

Na záver uviedol, že istinu aj príslušenstvo pohľadávky uhradil v plnej výške, pričom

oprávnená v konaní naďalej neoprávnene vymáhala úroky z omeškania, nedoplatky

na nákladoch a trovy exekúcie vo výške 9.687,50 eur, čo odporuje dobrým mravom.

K odvolaniu oprávnenej uviedol, že nie je prípustné ani dôvodné, odvolací súd nebol povinný

súdne konanie prerušiť. Vzhľadom k právoplatnému skončeniu exekučného konania

považoval návrh oprávnenej na prerušenie súdneho konania za nezmyselný.

Súdny exekútor sa k odvolaniu a dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr skúmal, či sú dané procesné

predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala

odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Konanie o týchto jej odvolaniach bolo

zastavené s odôvodnením, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa

a Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu

6

odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014

sp. zn. , z 20. januára 2014 sp.zn. , z 11.septembra 2013 sp.zn.

, z 21. januára 2014 sp.zn. , z 3. októbra 2013 sp.zn.

, z 12. decembra 2013 sp.zn. . Dovolací súd sa stotožňuje

s právnymi závermi vyjadrenými v týchto rozhodnutiach a v podrobnostiach na ne odkazuje.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podala včas oprávnená zastúpená

v súlade s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K totožnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už dovolací súd

vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky a navrhovala prerušenie

konania (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. januára 2014 sp.zn.

, z 20. januára 2014 sp.zn. , z 11.septembra 2013 sp.zn.

, z 21. januára 2014 sp.zn. , z 3. júla 2013 sp.zn.

, z 25. novembra 2013 sp.zn. , z 3. októbra 2013 sp.zn.

, z 12. decembra 2013 sp.zn. , z 25. novembra 2013 sp.zn.

). Dovolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje s tým, že s právnymi závermi

v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci. Súdny dvor EÚ má právomoc

vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre

prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už Najvyšší súd

Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa iných skutkovo

a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom

postavení dovolateľky (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 8. januára 2014 sp.zn. , z 20. januára 2014 sp.zn. ,

z 11.septembra 2013 sp.zn. , z 21. januára 2014 sp.zn. ,

z 3. júla 2013 sp.zn. , z 25. novembra 2013 sp.zn. , z 3. októbra

2013 sp.zn. , z 12. decembra 2013 sp.zn. , z 25. novembra

2013 sp.zn. ) a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto

rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán; rozhodovanie

súdov v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-

aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora (viď

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2012 sp.zn.

a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp.zn.

),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať

bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

bez vykonania dokazovania (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania. Na podporu týchto

tvrdení dovolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. , v ktorom konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný

9

„vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely efektívnej ochrany

spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza k porušeniu práv

oprávnenej na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

6. nedôvodná je námietka oprávnenej, že jej súdy svojím postupom odňali možnosť

konať pred súdom, keďže vo veci nebolo nariadené pojednávanie v zmysle § 57

ods. 5 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa túto povinnosť nemal, pretože

exekúciu nevyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods.1 písm.g/ Exekučného poriadku,

ale rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle

o rozhodcovskom konaní, na ktorý sa povinnosť nariadenia pojednávania

nevzťahovala,

7. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

8. skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a , a aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

( , v spojení s ). Za porušenie základného práva

zaručeného v nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Tieto právne závery (viď 1. až 8.) zastáva Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v preskúmavanej veci.

10

K bodu 5 dovolací súd navyše poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PLz. o návrhu na zjednotenie právnych

názorov senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom zabezpečenia záruk

kontradiktórnosti konania, v ktorom prijal stanovisko, že pri preskúmavaní žiadosti exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa môžu primerane uplatniť ustanovenia

vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd

pri preskúmavaní žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza

aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie

poverenia) a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávnenej, je povinný dať

jej možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania. V prípade, že tak exekučný súd

neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva

oprávnenej vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku však postačuje, ak je

oprávnenej táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, že by

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú

nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn.

, z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn.

, z 24. mája 2011 sp.zn. , z 3. mája 2011 sp.zn. ,

z 23. júna 2011 sp.zn. , zo 14. augusta 2013 sp.zn. ).

11

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa

v spojení s

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť, preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania úspešnému povinnému

( v spojení s ). V dovolacom konaní úspešnému

povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší

súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal

z dôvodu, že povinný nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová