Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/146/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: L., so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. P. R., advokátkou v B., proti povinným: 1/ Ž.so sídlom v B., 2/ Ž.,

so sídlom v B., zastúpená advokátskou kanceláriou P., so sídlom v T. 3, 3/ Ž., so sídlom

v B., o vymoženie uloženej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. júla

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinným v 1. až 3. rade náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I 23. januára 2013 poveril súdnu exekútorku JUDr. M. Z., aby

vykonala exekúciu na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, č. k.

z 20. decembra 2012.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. mája 2013 č. k. -299 povolil

povinným v 1., 2. a 3. rade odklad exekúcie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I pod

sp. zn. na čas do právoplatného skončenia konania pred Najvyšším súdom

Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

č. k. -545 z 20. decembra 2012. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že

na základe predložených návrhov povinných v 1. až 3. rade na odklad exekúcie z dôvodu

podania dovolania voči vydanému exekučnému titulu a následného možného zastavenia

exekúcie povolil odklad exekúcie na čas do právoplatného skončenia konania o dovolaní.

Poznamenal, že v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pri zvážení pomeru rizika

nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie voči povinným, ako

aj rizika vážneho ohrozenia oprávneného, vyvolaného eventuálnym odkladom exekučného

2

konania, rozhodol vzhľadom na vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, tak, že na základe návrhu povinných v 1. až 3.

rade odklad exekúcie povolil.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. júla 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219

ods. 1, 2 ). Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov

konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď odklad exekúcie

do rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na podané dovolanie a jeho možný výsledok povolil,

čím predchádzal možnosti vzniku, v exekučnom konaní nevratnej škody. Poznamenal, že sa

oboznámil i s podaním oprávneného z 23. júla 2013 – T. z 22. júla 2013 ohľadne prijatia

sťažnosti oprávneného na prerokovanie a odloženie vykonateľnosti uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. apríla 2013 a mal za to, že Ústavný

súd Slovenskej republiky týmto opatrením nezrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ale len odložil jeho vykonateľnosť. Konštatoval teda, že samo rozhodnutie

o odklade vykonateľnosti vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky právne existuje

a toto samo osebe je spôsobilým podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 56 ods. 2

Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa teda správne vyhodnotil procesnú situáciu, z ktorej

sa dá vyvodiť, vzhľadom na postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne

mimoriadneho opravného prostriedku, že exekúcia môže byť zastavená. Odklad exekúcie je

v tomto prípade dôsledkom rozhodnutia exekučného súdu, ktoré je rozhodnutím Ústavného

súdu nedotknuté. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa §

224 ods. 1 v spojení s

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Dovolanie odôvodnil

tým, že odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa ( ) a že

mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Odňatie možnosti konať pred súdom videl predovšetkým v tom, že odvolací súd vydal

prekvapivé rozhodnutie, zjavne arbitrárnym odôvodnením. Odňatie možnosti pred súdom

konať namietal i z dôvodu, že mu odvolací súd nedoručil vyjadrenie povinného v 2. rade

k odvolaniu a tak mu znemožnil reagovať na argumentáciu uvedenú v tomto vyjadrení. Ďalej

dovolateľ svoje podanie odôvodnil tým, že konanie je, podľa jeho názoru, postihnuté inou

vadou v zmysle a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle Vzhľadom

3

na vyššie uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinní v 2. a 3. rade sa vo svojich vyjadreniach k dovolaniu nestotožnili s dovolacími

dôvodmi oprávneného a navrhli, aby dovolací súd dovolanie oprávneného ako nedôvodné

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému to zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Podľa je

dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolateľ napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie citovaných uznesení. Jeho prípustnosť preto podľa neprichádza

do úvahy.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne

sa zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Pokiaľ oprávnený v dovolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že v danej veci sa odvolací súd plne

stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa preto

obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2

).

V odôvodnení svojho rozhodnutia stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

oboznámil obsah odvolania, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán.

Poukázal na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, ktorý je vyjadrením platnej zásady, že

stav navodený exekúciou nie je možné navrátiť do predošlého stavu čo v praxi znamená, že

nezákonne realizovaná exekúcia má také právne dôsledky, akoby bola realizovaná v súlade

so zákonom a náprava je možná iba nepriamo. Podľa názoru dovolacieho súdu skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené, nezlučiteľné

s a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv dovolateľa.

Dovolací súd napokon poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní ().

Ďalej k odňatiu možnosti dovolateľovi konať pred súdom malo dôjsť tým, že postup

odvolacieho súdu bol prekvapivý, bol mimo rámca legitímnych očakávaní účastníka a narúšal

princíp právnej istoty, zahŕňajúci prvok predvídateľnosti práva a jeho aplikácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ani v tomto smere nezistil, že by odvolací súd

dovolateľovi nejakým závadným procesným postupom znemožnil realizáciu procesných práv,

priznaných mu procesným predpisom. Vo vzťahu k dovolateľovi nedošlo postupom

odvolacieho súdu k odňatiu možnosti pred ním konať z dôvodu, že svoje rozhodnutie založil

nečakane na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa. Odvolací súd, ktorý potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa vychádzal z rovnakého právneho záveru, ktorý má svoj základ

v skutočnostiach, ktoré boli tvrdené dovolateľom. V rozhodnutí odvolacieho súdu preto nešlo

o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu procesných práv dovolateľa

skutkovo a právne argumentovať ohľadne právneho posúdenia, prípadne vyjadriť sa podľa

K námietke dovolateľa, že pre nedoručenie mu vyjadrenia povinného v 2. rade k jeho

odvolaniu nemohol reagovať na jeho argumenty, v čom videl naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa , dovolací súd ani v spomenutom nedoručení vyjadrenia povinného

v 2. rade k odvolaniu nezistil takúto vadu konania. Pre náležité vysvetlenie tohto svojho

posúdenia považuje za nutné najprv uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky

vo viacerých prípadoch dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka konania

druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je

v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva

na spravodlivý proces (porovnaj k tomu , , ), a možno ho

kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom (). Na druhej strane ale

6

Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti pripustil, že

v niektorej veci môže byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého

účastníka právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom

prostriedku nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (keď

vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku).

V tejto súvislosti treba odkázať napr. na rozhodnutia z 20. decembra 2010 sp. zn.

, zo 7. júla 2011 sp. zn. , z 13. septembra 2011 sp. zn.

, zo 14. decembra 2011 sp. zn. , z 12. januára 2012 sp. zn.

. Vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania by

teda malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy, pokiaľ by vyjadrenie

k odvolaniu mohlo mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu; odňatie možnosti pred

súdom konať nezakladá bez ďalšieho (paušálne) sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo

predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu (porovnaj k tomu aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012 sp. zn. ). Iný –

rýdzo formálny – prístup by v praxi tejto komunikácie znamenal prehnaný právny

formalizmus odporujúci materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (t. j. interpretáciu, pri

ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale

naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy). Napokon je nutné upozorniť aj

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Stepinska proti Francúzsku,

č. 1814/02 z 15. júna 2004; Salé proti Francúzsku, č. 39765/04 z 21. marca 2006), v ktorej

konštatoval, že neoznámenie písomných vyjadrení alebo dokumentov v konaní a nemožnosť

sťažovateľa sa k nim vyjadriť nepredstavuje porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé

súdne konanie, keď priznanie takýchto práv a možností sťažovateľom nemalo žiaden vplyv

na výsledok konania, pretože prijatý právny prístup neumožňoval diskusiu k meritu veci. Ide

tu o rozdielnu situáciu, než bola pri rozsudku vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej

republike z 27. apríla 2010, sťažnosť č. 23083/05, kde najvyšší súd v dovolacom konaní

neodmietol dovolanie pre nesplnenie procesných podmienok, ale zamietol dovolanie v merite

veci a za takých okolností sťažovatelia mali oprávnený záujem na tom, poznať obsah

vyjadrenia protistrany a prípadne k nemu zaujať vlastné stanovisko, teda vyjadriť sa

ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.

V danej veci nedoručenie vyjadrenia povinného v 2. rade k odvolaniu druhej procesnej

strane – oprávnenému bolo právne irelevantné, predmetné vyjadrenie nemohlo mať totiž

žiaden vplyv na procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku

oprávneného. Nedoručenie vyjadrenia povinného v 2. rade k odvolaniu, tak nemožno

považovať za odňatie možnosti oprávnenému pred súdom konať.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); aj za predpokladu, že by

tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť

napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale

o taký prípad v danej veci nejde.

Keďže v danej veci nie je dovolanie podľa prípustné a vada konania

v zmysle zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

oprávneného podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný,

odmietol. Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným povinným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová