Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/338/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. P. L., bývajúceho v K.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Iuristico s.r.o.

so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, proti ţalovanej Rapid Life životnej poisťovni, a.s.

so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zaplatenie 820,12 €

istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. augusta 2012,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20. augusta 2012, sp.zn.

, ako aj uznesenie Okresného súdu Košice II z 2. novembra 2011 č.k.

-63 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d o v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 2. novembra 2011 č.k. -63

zastavil konanie, v ktorom sa ţalobca domáhal, aby súd zaviazal ţalovanú zaplatiť mu

820, 12 € spolu s úrokom z omeškania odo dňa 20. marca 2009 vo výške 9,5 % do zaplatenia,

ako aj trovy konania. Súd mal za preukázané, ţe medzi účastníkmi konania existoval poistný

vzťah zaloţený poistnou zmluvou č. 5133200026 účinnou odo dňa 18. marca 1999.

Na základe návrhu ţalovanej zo dňa 15. mája 2008 a následnej akceptácie tohto návrhu

zo strany ţalobcu stanoviskom zo dňa 10. júna 2008 došlo k zmene tohto poistného vzťahu.

Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, spornou zostala medzi účastníkmi konania

platnosť rozhodcovskej doloţky obsiahnutej v poistných podmienkach, ako aj samotný fakt,

či tieto poistné podmienky sú súčasťou poistného vzťahu, ktorý vznikol, medzi účastníkmi

konania. Ţalobca namietal, ţe poistné podmienky, ktorých súčasťou je rozhodcovská doloţka,

na ktorej základe ţalovaná uplatnila námietku nedostatku podmienky tohto súdneho konania,

2

neboli oznámené ţalobcovi predpísanou zákonnou formou. Podstatou tejto námietky ţalobcu

bolo, ţe keďţe poistné podmienky neboli oznámené ţalobcovi písomne ,ale len zverejnením

na internetovej stránke, nedošlo zo strany ţalobcu k platnému pristúpeniu k poistným

podmienkam. Ţalobca pritom vychádzal zo znenia a mal

za to, ţe v súlade so zákonom musí byť písomná forma dodrţaná aj v prípade oznámenia

poistných podmienok. Súd zaujal názor, ţe právnym úkonom v danej súvislosti boli samotné

poistné podmienky a nie ich oznámenie. V prípade poistných podmienok písomná forma

dodrţaná bola, ako písaný text boli tieto zverejnené na internetovej stránke. Zákon vyţaduje,

aby poistné podmienky boli tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Súd mal

za to, ţe v roku 2007 bol internet dostatočne rozšíreným komunikačným prostriedkom

a oznámenie poistných podmienok zverejnením na internetovej stránke ţalovanej naplnilo

obsah a zmysel zákonného ustanovenia, ktoré vyţaduje oznámenie poistných podmienok

tomu, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu. Ako bezpredmetnú súd v danej súvislosti

vyhodnotil námietku ţalobcu, ţe nemal voľný prístup k internetovému pripojeniu, pretoţe

internetové pripojenie poskytujú verejnosti viaceré vzdelávacie inštitúcie a taktieţ mal

ţalobca moţnosť obrátiť sa so ţiadosťou o poskytnutie poistných podmienok priamo

na ţalovaného. Zmienka o poistných podmienkach je v texte stanoviska, ktorým ţalobca

reagoval na návrh ţalovanej na zmenu obsahu poistnej zmluvy. Za predpokladu, ţe ţalobcovi

spôsob oznámenia poistných podmienok, ktoré sa mali stať súčasťou poistnej zmluvy

nevyhovoval, mal moţnosť pred samotným doručením tohto stanoviska ţalovanému,

poţiadať ho o iný spôsob oznámenia poistných podmienok. Rovnako sa súd nestotoţnil

s námietkou ţalobcu, ţe rozhodcovská doloţka nebola medzi účastníkmi konania individuálne

dohodnutá, predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je neplatná.

Ţalobca poukázal na to, ţe fakt, ţe aplikáciu rozhodcovskej doloţky bolo moţné vylúčiť len

jeho aktívnym konaním v podobe odstúpenia od príslušného ustanovenia poistných

podmienok, nezodpovedá poţiadavke individuálneho dojednanie takejto podmienky

v spotrebiteľskej zmluve tak ako vyplýva z ustanovení , ale aj

samotnej smernice, ťaţisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v moţnosti

spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. Ţalobca v danom prípade mal moţnosť takúto

podmienku úplne vylúčiť, a teda bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2

, zabrániť tomu, aby spotrebiteľ bol nútený pristúpiť k zmluvnému

dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, ţe je súčasťou zmluvy, ktorú chcel uzavrieť avšak

nie je mu daná moţnosť ovplyvniť jej obsah. Skutočnosť, ako ţalobca mohol vylúčiť

aplikáciu neprijateľnej podmienky nie je rozhodujúca, rozhodujúca je skutočnosť, ţe mu

takáto moţnosť poskytnutá bola. S poukazom na uvedené súd ustálil, ţe vec, ktorá bola

predmetom tohto súdneho konania, nárok ţalobcu na odkupnú hodnotu z poistenia, sa má

na základe dohody účastníkov obsiahnutej v časti XV. poistných podmienok prejednať

v rozhodcovskom konaní. Preto na základe námietky ţalovanej vznesenej v odpore proti

platobnému rozkazu, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý jej v tomto konaní patril, súd

konanie zastavil, keďţe v danej veci nemal právomoc vo veci konať.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu uznesením zo dňa 20. augusta 2012

sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal. Stotoţnil sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu

a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť

prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany

delegovali takúto právomoc, čo znamená, ţe je význam doloţky osobitný. Uviedol, ţe sú plne

na mieste obavy, ţe ak rozhodcovská doloţka nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná,

tento ako slabšia strana si svoj osud v závaţnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský

proces, nedokáţe náleţíte naplánovať. Ťaţisko individuálneho dojednania rozhodcovskej

doloţky spočíva v moţnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej podstatu. V prejednávanej veci bol

ţalobcovi daný pomerne dlhý čas (10 dní) na prehodnotenie doloţky a moţnosti odstúpenia

od časti XV. VPP a moţnosť aplikáciu tejto doloţky úplne vylúčiť bola ţalobcovi

nepochybne daná, čím bol naplnený základný zmysel a účel ochrany spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany. Podľa odvolacieho súdu nebolo dôvodné ani tvrdenie ţalobcu o klamlivom

a zavádzajúcom postupe ţalovanej, ktorá mala zámerne uvádzať vo svojich dokumentoch

určených spotrebiteľovi jednotlivé ustanovenie zmluvy inou veľkosťou písma, aby tak

zmiatla beţného spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu bola formulácia znenia

rozhodcovskej doloţky a práva od nej odstúpiť dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná bez

zbytočných právnických odborných výrazov a text bol prehľadný, dobre čitateľný

a v neposlednom rade aj viditeľný. S poukazom na znenie § 106 ods. 1 veta prvá a ods. 3

ustálil odvolací súd, ţe súd nemal moţnosť rozhodnúť inak, so zreteľom na námietku

právomoci všeobecných súdov na riešenie predmetného sporu, lebo účastníci uzavreli

rozhodcovskú doloţku, ktorá bola v súlade so o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov. Ţalobca mal preukázateľne moţnosť vylúčiť

rozhodovanie v prejednávanej veci výlučne rozhodcovským súdom a do 10 dní od doručenia

stanoviska jednostranne odstúpiť od časti zmluvy bez toho, aby bol dotknutý zvyšok

poistného vzťahu. Keďţe tak neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom

a nenamietal iné relevantné okolnosti svedčiace o nátlaku, alebo o tiesni v súvislosti so VPP.

Záverom odvolací súd uviedol, ţe v súlade s ustálenou súdnou praxou bolo potrebné

konštatovať, ţe zatiaľ skutkové a právne okolnosti v tomto konaní neodôvodňujú právomoc

všeobecného súdu, ţe aj judikatúra Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD)v prípade

rozhodcovského súdu zastáva názor, ţe taktieţ ide zákonné konanie, ak vec neprejednáva

všeobecný súd v súlade s dohodou účastníkov konania. lebo aj ESD pri podmienkach

prejudiciálneho konania konštatoval, ţe nie sú splnené len v tom prípade, ak v čase podania

návrhu vnútroštátnym súdom konanie pred ním uţ bolo skončené. Týmto rozhodnutím

nedošlo u ţalobcu k odňatiu moţnosti konať pred súdom a ani k odmietnutiu spravodlivosti

(denegatio iustitiae), ( rozhodnutie ESD Varela Assolino c/ Portugalsko z 20.4.2002).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho ţiadal zrušiť, ako

aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe tým,

ţe súdy sa odmietli zaoberať jeho ţalobou, zaťaţili konanie vadou podľa § 237 písm. f/

, nakoľko medzi najzávaţnejšie prípady odňatia moţnosti konať pred súdom moţno

zaradiť situácie, kedy nesprávne posúdi svoju právomoc v súlade s ustanovením § 7 a nasl.

a neprejedná spor, ktorý spadá pod jeho jurisdikciu. Mal za to, ţe záver o existencii

rozhodcovskej doloţky zaloţili súdy na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko právomoc

rozhodcovského súdu bola zaloţená neplatne a preto prekáţka podľa nebola

v konaní daná. Uviedol, ţe pre právne úkony, týkajúce sa poistenia je potrebná písomná

forma, ktorú oznámenie znenie Všeobecných poistných podmienok na internetovej stránke

nespĺňa a keďţe nebol právny úkon urobený v prepísanej forme, nemoţno hovoriť o platne

uzatvorenej rozhodcovskej zmluve. Naviac, podľa názoru dovolateľa, rozhodcovská doloţka

v danom prípade bola v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je neplatná. Zmluvná

podmienka, ktorá nebola , tak ako v danom prípade, individuálne dohodnutá, sa povaţuje

za nekalú, ak napriek poţiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V tomto

prípade, časť XV. Všeobecných poistných podmienok obsahuje akúsi opciu, na základe ktorej

môţe poistník odmietnuť rozhodcovskú doloţku, a tak odstúpiť od tejto časti zmluvných

podmienok. Nakoľko je ale na to, aby bola rozhodcovská doloţka vylúčená zo zmluvných

dojednaní, potrebný komisívny právny úkon, t.j. odstúpenie od časti zmluvných podmienok,

nemôţe takýto postup zodpovedať poţiadavke individuálne dojednaného zmluvného

ustanovenia, keď v tomto prípade nedochádza k ţiadnej negociácií podmienok pred

samotným uzatvorením zmluvného vzťahu. V danom prípade bola právomoc rozhodcovského

súdu zaloţená priamo formulárovými všeobecnými poistnými podmienkami a na vylúčenie

ich pouţitia sa vyţaduje osobitný a samostatný právny úkon spotrebiteľa (odstúpenie od časti

zmluvných dojednaní). Bez tohto komisívne právneho úkonu ostávajú všeobecné poistné

podmienky v pôvodnom znení, teda s inkorporovanou rozhodcovskou doloţkou.

S prihliadnutím k uvedenému sa nemohlo jednať o individuálne dojednanú zmluvnú

podmienku, keď táto uţ bola v čase uskutočnenia právneho úkonu ţalobcu zo dňa 5. mája

2008, ktorým reagoval na stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 51332000026,

súčasťou všeobecných poistných podmienok. Nijako teda nemohol ovplyvniť obsah tejto tzv.

formulárovej zmluvy; predmetná podmienka, ktorá pojednáva o rozhodcovskej doloţke uţ

bola súčasťou všeobecných poistných podmienok ‚iná by bola situácia, ak by k rozhodcovskej

doloţke mal naopak moţnosť pristúpiť na základe osobitného právneho úkonu. V prípade, ak

by moţnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom bola do zmluvy inkorporovaná

vo forme pozitívnej opcie, bolo by na mieste uvaţovať o individuálnom dojednaní. Takisto

spôsob umiestnenia opčného ustanovenia v texte nezodpovedá v ţiadnom prípade poţiadavke

„jasnosti vo formulácií podmienok ponúkaných spotrebiteľovi“ (viď rozsudok zo dňa 7. mája

2002 Komisia c/a Švédsko, C-478/99, Zb. s. 1-4147,7, bod 17) a ako taký je ho potrebné

posúdiť ako zámerne klamlivý, a teda v spotrebiteľských zmluvách neprijateľný. Na základe

skutočnosti, ţe rozhodcovská doloţka nebola do poistnej zmluvy inkorporovaná na základe

individuálnej kontraktácie, aj s ohľadom na skutočnosť, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky

v spotrebiteľských zmluvách bez ďalšieho zamedzuje spotrebiteľovi v prístupe k súdnej

ochrane a vytvára ipso facto značnú nerovnováhu v právach povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, je nutné uzavrieť, ţe predmetné dojednanie obsiahnuté v časti XV.

Všeobecných poistných podmienok, ktorým bola do zmluvy inkorporovaná rozhodcovská

doloţka, je neprijateľnou podmienkou v súlade s ustanovením

a ako taká je podmienkou neplatnou.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhla ako neprípustné odmietnuť,

majúc za to, ţe právne posúdenie platnosti rozhodcovskej doloţky je realizáciou rozhodovacej

činnosti súdu, a ide o činnosť, ktorou sa neporušuje ţiadna procesná povinnosť ani procesné

práva ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či ich opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie

smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( veta prvá ). Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie ţalobcu

nesmeruje proti rozhodnutiu uvedenému v a , jeho prípustnosť preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a tieţ ustanovenie , veta druhá

sa dovolací súd v ďalšom zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád

uvedených v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995).

Procesné vady konania uvedené v aţ e/ a nebodli v dovolaní

tvrdené a ich existencia ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Podané dovolanie preto

podľa týchto ustanovení nie je prípustné.

So zreteľom na dôvod prípustnosti dovolania, ktorý uviedol dovolateľ

v mimoriadnom opravnom prostriedku, zameral sa dovolací súd osobitne na posúdenie

opodstatnenosti jeho tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu bola odvolacím súdom odňatá

moţnosť pred ním konať. Odňatím moţnosti konať ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

oprávnení, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa

názoru dovolateľa dôjsť tým, ţe súdy nesprávne posúdili svoju právomoc v súlade

s ustanovením a nasl. a neprejednali spor, ktorý spadá pod jeho jurisdikciu.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu

a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani

neustanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu

garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje , ktorý

predpokladá aj moţnosť vzniku procesných pochybení v občianskom súdnom konaní.

V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky pochybení upravuje tento procesný

kódex aj podmienky, za ktorých moţno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní.

S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú

tzv. zmätočnosť, spája priamo prípustnosť dovolania podľa ,

pričom vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2

písm. a/ (z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 30. januára 2013, sp.zn.

-32).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých rozhodnutiach uviedol, ţe

o odňatie moţnosti pred súdom konať ide tieţ v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého

procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví

alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup

nie sú dané (viď R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. , ,

, , ). Prípustnosť podaného dovolania ţalobcu

podľa by preto bola daná v prípade opodstatnenosti argumentácie ,ţe

v danom prípade neboli predpoklady pre zastavenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to

pristúpil k posúdeniu, či konanie bolo v danom prípade zastavené v súlade so zákonom.

Najvyšší súd uţ vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, ţe súd môţe pristúpiť

k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doloţky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní

(napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný

exekučný titul) ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp.zn.

).

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, ţe všetky alebo

niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom

právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( ).

Rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doloţky k zmluve ( ). Rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených

listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré

umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4

ods. 2 ).

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôţe spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôţe vydať rozhodcovský rozsudok

(obdobne v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. , sp.zn. ).

Zo spisu (výlučne z obsahu listín) vyplýva, ţe rozhodcovská zmluva nebola uzavretá

vo forme osobitnej zmluvy ( ); to, napokon, nepopierala ani

ţalovaná. Je preto moţno konštatovať, ţe rozhodcovská zmluva nebola v danom prípade

uzavretá ako jeden dokument podpísaný obidvomi zmluvnými stranami.

Poistná zmluva, jej dodatok, bola medzi účastníkmi konania podpísaná 15. mája 2008,

teda v čase, kedy podrobnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane neprijateľných

podmienok, obsahoval aj , v zmysle ktorého

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na účel sledovaný

Smernicou rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, reagoval tieţ legislatívny vývoj v Slovenskej republike, medziiným novelizáciou

, ktorá účinným od 1. januára 2008

zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje za neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré vyţaduje

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doloţka, ktorú v danom prípade obsahuje poistná (spotrebiteľská) zmluva,

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenţe nemá dosah na výber rozhodcovského súdu,

10

prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doloţky sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva riešiť

prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom. Takáto

doloţka predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle . Jej začlenenie

do Všeobecných poistných podmienok nemoţno povaţovať za individuálne dojednanie ,

prieči sa zákonu a preto je neplatná.

Ak v predmetnej veci konajúce súdy sami posudzovali platnosť uzavretia

rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi, a v tom smere potom dospeli k záveru, ţe je platná,

a nemajú právomoc vo veci konať, odchýlili sa od záverov, uvedených vo viacerých

rozhodnutiach dovolacieho súdu (sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. ) z hľadiska posúdenia náleţitostí tohto typu zmlúv,

uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life ţivotná poisťovňa, a.s.

Vzhľadom na to, ţe v konaní oboch niţších súdov došlo k procesnej vade v zmysle

, zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie

konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

11