Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)ba4/392855.743096.pdf
PDF · 162.33 KB
No categories available
5Cdo/338/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 338/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. P. L., bývajúceho v K.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Iuristico s.r.o.
so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, proti ţalovanej Rapid Life životnej poisťovni, a.s.
so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o zaplatenie 820,12 €
istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 16 C 226/2011,
o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. augusta 2012,
sp.zn. 5 Co 10/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20. augusta 2012, sp.zn.
5 Co 10/2012, ako aj uznesenie Okresného súdu Košice II z 2. novembra 2011 č.k.
16 C 226/2011-63 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d o v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 2. novembra 2011 č.k. 16 C 226/2011-63
zastavil konanie, v ktorom sa ţalobca domáhal, aby súd zaviazal ţalovanú zaplatiť mu
820, 12 € spolu s úrokom z omeškania odo dňa 20. marca 2009 vo výške 9,5 % do zaplatenia,
ako aj trovy konania. Súd mal za preukázané, ţe medzi účastníkmi konania existoval poistný
vzťah zaloţený poistnou zmluvou č. 5133200026 účinnou odo dňa 18. marca 1999.
Na základe návrhu ţalovanej zo dňa 15. mája 2008 a následnej akceptácie tohto návrhu
zo strany ţalobcu stanoviskom zo dňa 10. júna 2008 došlo k zmene tohto poistného vzťahu.
Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, spornou zostala medzi účastníkmi konania
platnosť rozhodcovskej doloţky obsiahnutej v poistných podmienkach, ako aj samotný fakt,
či tieto poistné podmienky sú súčasťou poistného vzťahu, ktorý vznikol, medzi účastníkmi
konania. Ţalobca namietal, ţe poistné podmienky, ktorých súčasťou je rozhodcovská doloţka,
na ktorej základe ţalovaná uplatnila námietku nedostatku podmienky tohto súdneho konania,
neboli oznámené ţalobcovi predpísanou zákonnou formou. Podstatou tejto námietky ţalobcu
bolo, ţe keďţe poistné podmienky neboli oznámené ţalobcovi písomne ,ale len zverejnením
na internetovej stránke, nedošlo zo strany ţalobcu k platnému pristúpeniu k poistným
podmienkam. Ţalobca pritom vychádzal zo znenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal
za to, ţe v súlade so zákonom musí byť písomná forma dodrţaná aj v prípade oznámenia
poistných podmienok. Súd zaujal názor, ţe právnym úkonom v danej súvislosti boli samotné
poistné podmienky a nie ich oznámenie. V prípade poistných podmienok písomná forma
dodrţaná bola, ako písaný text boli tieto zverejnené na internetovej stránke. Zákon vyţaduje,
aby poistné podmienky boli tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Súd mal
za to, ţe v roku 2007 bol internet dostatočne rozšíreným komunikačným prostriedkom
a oznámenie poistných podmienok zverejnením na internetovej stránke ţalovanej naplnilo
obsah a zmysel zákonného ustanovenia, ktoré vyţaduje oznámenie poistných podmienok
tomu, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu. Ako bezpredmetnú súd v danej súvislosti
vyhodnotil námietku ţalobcu, ţe nemal voľný prístup k internetovému pripojeniu, pretoţe
internetové pripojenie poskytujú verejnosti viaceré vzdelávacie inštitúcie a taktieţ mal
ţalobca moţnosť obrátiť sa so ţiadosťou o poskytnutie poistných podmienok priamo
na ţalovaného. Zmienka o poistných podmienkach je v texte stanoviska, ktorým ţalobca
reagoval na návrh ţalovanej na zmenu obsahu poistnej zmluvy. Za predpokladu, ţe ţalobcovi
spôsob oznámenia poistných podmienok, ktoré sa mali stať súčasťou poistnej zmluvy
nevyhovoval, mal moţnosť pred samotným doručením tohto stanoviska ţalovanému,
poţiadať ho o iný spôsob oznámenia poistných podmienok. Rovnako sa súd nestotoţnil
s námietkou ţalobcu, ţe rozhodcovská doloţka nebola medzi účastníkmi konania individuálne
dohodnutá, predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je neplatná.
Ţalobca poukázal na to, ţe fakt, ţe aplikáciu rozhodcovskej doloţky bolo moţné vylúčiť len
jeho aktívnym konaním v podobe odstúpenia od príslušného ustanovenia poistných
podmienok, nezodpovedá poţiadavke individuálneho dojednanie takejto podmienky
v spotrebiteľskej zmluve tak ako vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj
samotnej smernice, ťaţisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v moţnosti
spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. Ţalobca v danom prípade mal moţnosť takúto
podmienku úplne vylúčiť, a teda bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, zabrániť tomu, aby spotrebiteľ bol nútený pristúpiť k zmluvnému
dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, ţe je súčasťou zmluvy, ktorú chcel uzavrieť avšak
nie je mu daná moţnosť ovplyvniť jej obsah. Skutočnosť, ako ţalobca mohol vylúčiť
aplikáciu neprijateľnej podmienky nie je rozhodujúca, rozhodujúca je skutočnosť, ţe mu
takáto moţnosť poskytnutá bola. S poukazom na uvedené súd ustálil, ţe vec, ktorá bola
predmetom tohto súdneho konania, nárok ţalobcu na odkupnú hodnotu z poistenia, sa má
na základe dohody účastníkov obsiahnutej v časti XV. poistných podmienok prejednať
v rozhodcovskom konaní. Preto na základe námietky ţalovanej vznesenej v odpore proti
platobnému rozkazu, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý jej v tomto konaní patril, súd
konanie zastavil, keďţe v danej veci nemal právomoc vo veci konať.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu uznesením zo dňa 20. augusta 2012
sp.zn. 5 Co 10/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal. Stotoţnil sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany
delegovali takúto právomoc, čo znamená, ţe je význam doloţky osobitný. Uviedol, ţe sú plne
na mieste obavy, ţe ak rozhodcovská doloţka nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná,
tento ako slabšia strana si svoj osud v závaţnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáţe náleţíte naplánovať. Ťaţisko individuálneho dojednania rozhodcovskej
doloţky spočíva v moţnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej podstatu. V prejednávanej veci bol
ţalobcovi daný pomerne dlhý čas (10 dní) na prehodnotenie doloţky a moţnosti odstúpenia
od časti XV. VPP a moţnosť aplikáciu tejto doloţky úplne vylúčiť bola ţalobcovi
nepochybne daná, čím bol naplnený základný zmysel a účel ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Podľa odvolacieho súdu nebolo dôvodné ani tvrdenie ţalobcu o klamlivom
a zavádzajúcom postupe ţalovanej, ktorá mala zámerne uvádzať vo svojich dokumentoch
určených spotrebiteľovi jednotlivé ustanovenie zmluvy inou veľkosťou písma, aby tak
zmiatla beţného spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu bola formulácia znenia
rozhodcovskej doloţky a práva od nej odstúpiť dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná bez
zbytočných právnických odborných výrazov a text bol prehľadný, dobre čitateľný
a v neposlednom rade aj viditeľný. S poukazom na znenie § 106 ods. 1 veta prvá a ods. 3
O.s.p. ustálil odvolací súd, ţe súd nemal moţnosť rozhodnúť inak, so zreteľom na námietku
právomoci všeobecných súdov na riešenie predmetného sporu, lebo účastníci uzavreli
rozhodcovskú doloţku, ktorá bola v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov. Ţalobca mal preukázateľne moţnosť vylúčiť
rozhodovanie v prejednávanej veci výlučne rozhodcovským súdom a do 10 dní od doručenia
stanoviska jednostranne odstúpiť od časti zmluvy bez toho, aby bol dotknutý zvyšok
poistného vzťahu. Keďţe tak neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom
a nenamietal iné relevantné okolnosti svedčiace o nátlaku, alebo o tiesni v súvislosti so VPP.
Záverom odvolací súd uviedol, ţe v súlade s ustálenou súdnou praxou bolo potrebné
konštatovať, ţe zatiaľ skutkové a právne okolnosti v tomto konaní neodôvodňujú právomoc
všeobecného súdu, ţe aj judikatúra Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD)v prípade
rozhodcovského súdu zastáva názor, ţe taktieţ ide zákonné konanie, ak vec neprejednáva
všeobecný súd v súlade s dohodou účastníkov konania. lebo aj ESD pri podmienkach
prejudiciálneho konania konštatoval, ţe nie sú splnené len v tom prípade, ak v čase podania
návrhu vnútroštátnym súdom konanie pred ním uţ bolo skončené. Týmto rozhodnutím
nedošlo u ţalobcu k odňatiu moţnosti konať pred súdom a ani k odmietnutiu spravodlivosti
(denegatio iustitiae), ( rozhodnutie ESD Varela Assolino c/ Portugalsko z 20.4.2002).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho ţiadal zrušiť, ako
aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe tým,
ţe súdy sa odmietli zaoberať jeho ţalobou, zaťaţili konanie vadou podľa § 237 písm. f/
O.s.p., nakoľko medzi najzávaţnejšie prípady odňatia moţnosti konať pred súdom moţno
zaradiť situácie, kedy nesprávne posúdi svoju právomoc v súlade s ustanovením § 7 a nasl.
O.s.p. a neprejedná spor, ktorý spadá pod jeho jurisdikciu. Mal za to, ţe záver o existencii
rozhodcovskej doloţky zaloţili súdy na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko právomoc
rozhodcovského súdu bola zaloţená neplatne a preto prekáţka podľa § 106 O.s.p. nebola
v konaní daná. Uviedol, ţe pre právne úkony, týkajúce sa poistenia je potrebná písomná
forma, ktorú oznámenie znenie Všeobecných poistných podmienok na internetovej stránke
nespĺňa a keďţe nebol právny úkon urobený v prepísanej forme, nemoţno hovoriť o platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluve. Naviac, podľa názoru dovolateľa, rozhodcovská doloţka
v danom prípade bola v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je neplatná. Zmluvná
podmienka, ktorá nebola , tak ako v danom prípade, individuálne dohodnutá, sa povaţuje
za nekalú, ak napriek poţiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V tomto
prípade, časť XV. Všeobecných poistných podmienok obsahuje akúsi opciu, na základe ktorej
môţe poistník odmietnuť rozhodcovskú doloţku, a tak odstúpiť od tejto časti zmluvných
podmienok. Nakoľko je ale na to, aby bola rozhodcovská doloţka vylúčená zo zmluvných
dojednaní, potrebný komisívny právny úkon, t.j. odstúpenie od časti zmluvných podmienok,
nemôţe takýto postup zodpovedať poţiadavke individuálne dojednaného zmluvného
ustanovenia, keď v tomto prípade nedochádza k ţiadnej negociácií podmienok pred
samotným uzatvorením zmluvného vzťahu. V danom prípade bola právomoc rozhodcovského
súdu zaloţená priamo formulárovými všeobecnými poistnými podmienkami a na vylúčenie
ich pouţitia sa vyţaduje osobitný a samostatný právny úkon spotrebiteľa (odstúpenie od časti
zmluvných dojednaní). Bez tohto komisívne právneho úkonu ostávajú všeobecné poistné
podmienky v pôvodnom znení, teda s inkorporovanou rozhodcovskou doloţkou.
S prihliadnutím k uvedenému sa nemohlo jednať o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku, keď táto uţ bola v čase uskutočnenia právneho úkonu ţalobcu zo dňa 5. mája
2008, ktorým reagoval na stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 51332000026,
súčasťou všeobecných poistných podmienok. Nijako teda nemohol ovplyvniť obsah tejto tzv.
formulárovej zmluvy; predmetná podmienka, ktorá pojednáva o rozhodcovskej doloţke uţ
bola súčasťou všeobecných poistných podmienok ‚iná by bola situácia, ak by k rozhodcovskej
doloţke mal naopak moţnosť pristúpiť na základe osobitného právneho úkonu. V prípade, ak
by moţnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom bola do zmluvy inkorporovaná
vo forme pozitívnej opcie, bolo by na mieste uvaţovať o individuálnom dojednaní. Takisto
spôsob umiestnenia opčného ustanovenia v texte nezodpovedá v ţiadnom prípade poţiadavke
„jasnosti vo formulácií podmienok ponúkaných spotrebiteľovi“ (viď rozsudok zo dňa 7. mája
2002 Komisia c/a Švédsko, C-478/99, Zb. s. 1-4147,7, bod 17) a ako taký je ho potrebné
posúdiť ako zámerne klamlivý, a teda v spotrebiteľských zmluvách neprijateľný. Na základe
skutočnosti, ţe rozhodcovská doloţka nebola do poistnej zmluvy inkorporovaná na základe
individuálnej kontraktácie, aj s ohľadom na skutočnosť, ţe dojednanie rozhodcovskej doloţky
v spotrebiteľských zmluvách bez ďalšieho zamedzuje spotrebiteľovi v prístupe k súdnej
ochrane a vytvára ipso facto značnú nerovnováhu v právach povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, je nutné uzavrieť, ţe predmetné dojednanie obsiahnuté v časti XV.
Všeobecných poistných podmienok, ktorým bola do zmluvy inkorporovaná rozhodcovská
doloţka, je neprijateľnou podmienkou v súlade s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka
a ako taká je podmienkou neplatnou.
Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhla ako neprípustné odmietnuť,
majúc za to, ţe právne posúdenie platnosti rozhodcovskej doloţky je realizáciou rozhodovacej
činnosti súdu, a ide o činnosť, ktorou sa neporušuje ţiadna procesná povinnosť ani procesné
práva ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr,
či ich opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie
smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie ţalobcu
nesmeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., jeho prípustnosť preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a tieţ ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p.
sa dovolací súd v ďalšom zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad
R 117/1999, R 34/1995).
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nebodli v dovolaní
tvrdené a ich existencia ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Podané dovolanie preto
podľa týchto ustanovení nie je prípustné.
So zreteľom na dôvod prípustnosti dovolania, ktorý uviedol dovolateľ
v mimoriadnom opravnom prostriedku, zameral sa dovolací súd osobitne na posúdenie
opodstatnenosti jeho tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu bola odvolacím súdom odňatá
moţnosť pred ním konať. Odňatím moţnosti konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných
oprávnení, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa
názoru dovolateľa dôjsť tým, ţe súdy nesprávne posúdili svoju právomoc v súlade
s ustanovením § 7 a nasl. O.s.p. a neprejednali spor, ktorý spadá pod jeho jurisdikciu.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Ústava neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu
a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani
neustanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavou
garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý
predpokladá aj moţnosť vzniku procesných pochybení v občianskom súdnom konaní.
V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky pochybení upravuje tento procesný
kódex aj podmienky, za ktorých moţno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní.
S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú
tzv. zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť dovolania podľa § 237,
pričom vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. (z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 30. januára 2013, sp.zn.
III. ÚS 551/2012-32).
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých rozhodnutiach uviedol, ţe
o odňatie moţnosti pred súdom konať ide tieţ v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého
procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví
alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup
nie sú dané (viď R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004,
3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001). Prípustnosť podaného dovolania ţalobcu
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. by preto bola daná v prípade opodstatnenosti argumentácie ,ţe
v danom prípade neboli predpoklady pre zastavenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to
pristúpil k posúdeniu, či konanie bolo v danom prípade zastavené v súlade so zákonom.
Najvyšší súd uţ vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, ţe súd môţe pristúpiť
k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doloţky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní
(napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný
exekučný titul) ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp.zn.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, ţe všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doloţky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré
umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôţe spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôţe vydať rozhodcovský rozsudok
(obdobne v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 122/2011, sp.zn. 3 Cdo 146/2011).
Zo spisu (výlučne z obsahu listín) vyplýva, ţe rozhodcovská zmluva nebola uzavretá
vo forme osobitnej zmluvy (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.); to, napokon, nepopierala ani
ţalovaná. Je preto moţno konštatovať, ţe rozhodcovská zmluva nebola v danom prípade
uzavretá ako jeden dokument podpísaný obidvomi zmluvnými stranami.
Poistná zmluva, jej dodatok, bola medzi účastníkmi konania podpísaná 15. mája 2008,
teda v čase, kedy podrobnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane neprijateľných
podmienok, obsahoval aj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na účel sledovaný
Smernicou rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, reagoval tieţ legislatívny vývoj v Slovenskej republike, medziiným novelizáciou
Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008
zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré vyţaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doloţka, ktorú v danom prípade obsahuje poistná (spotrebiteľská) zmluva,
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenţe nemá dosah na výber rozhodcovského súdu,
prípadne rozhodcu, ale v zmysle uvedenej doloţky sa spotrebiteľ vopred vzdáva práva riešiť
prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom. Takáto
doloţka predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Jej začlenenie
do Všeobecných poistných podmienok nemoţno povaţovať za individuálne dojednanie ,
prieči sa zákonu a preto je neplatná.
Ak v predmetnej veci konajúce súdy sami posudzovali platnosť uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi, a v tom smere potom dospeli k záveru, ţe je platná,
a nemajú právomoc vo veci konať, odchýlili sa od záverov, uvedených vo viacerých
rozhodnutiach dovolacieho súdu (sp.zn. 3 Cdo 122/2011, sp.zn. 3 Cdo 167/2011, sp.zn.
5 Cdo 100/2012, sp.zn. 6 Cdo 228/2011) z hľadiska posúdenia náleţitostí tohto typu zmlúv,
uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life ţivotná poisťovňa, a.s.
Vzhľadom na to, ţe v konaní oboch niţších súdov došlo k procesnej vade v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová