Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoSr-2-2019.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoSr/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: Y. N., A.. X. X.XXXX, W. F. X, W., proti žalovanému: B. C. X..H..E.., G.: XX XXX XXX, N. XX, W., zast. AK Erben & Erben, Mostová 2, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 18. apríla 2019 č. k. 7Csr/1/2017- 441, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti A. H. X. X..H..E.. zo dňa 15. 5. 2007 sp. zn. 12 Rk 196/2006 a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21. 10. 2006 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 995,82 eur (30.000 Sk). Žalobca sa zaviazal vrátiť úver spolu s úrokmi v 18 - tich mesačných splátkach vo výške po 59,62 Eur (2.700 Sk). Z dôvodu, že žalobca neplnil jednotlivé splátky úveru riadne a včas, žalovaný dňa 21. 12. 2006 podal na Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti A. H. X., X..H..E.. žalobu. Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o. dňa 15. 5. 2007 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 12Rk/196/2006, ktorý má vyznačenú právoplatnosť dňa 3. 9. 2007 a vykonateľnosť dňa 6. 9. 2007. Týmto rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi, ktorý mal v rozhodcovskom konaní postavenie žalovaného, uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) 81.000 Sk a povinnosť nahradiť trovy rozhodcovského konania 11.847,50 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe rozhodcovského rozsudku sa voči žalobcovi ako povinnému na súde prvej inštancie viedlo exekučné konanie pod sp. zn. 37Er/7904/2007. Exekučné konanie bolo právoplatne skončené a to vymožením pohľadávky dňa 10. 1. 2011. Dňa 30. 5. 2016 podal žalobca na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku.
3. Z obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti A. H. X., X..H..E.., sp. zn. 12Rk/196/2006 súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský rozsudok tvoriaci následne podklad exekúcie vydal 15. 5. 2007 rozhodca U.. U. X., pričom sa tak stalo v konaní začatom dôjdením návrhu tomuto rozhodcovi dňa 22.12.2006. Zo spisu vyplýva, že žalobcovi (vystupujúcom v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) bola doručovaná žaloba, pričom zásielka bola doručovaná žalobcovi do vlastných rúk na adresu C. XXXX/XX, XXX XX W. podaním na pošte 17. 4. 2007, táto bola vrátená
dňa 18. 4. 2007 s poznámkou adresát neznámy. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi zaslaný dňa 28. 8. 2007 doporučene do vlastných rúk, ktorú zásielku pošta vrátila rozhodcovskému súdu dňa 30. 8. 2007 s poznámkou adresát neznámy. Z toho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca si žalobu ani rozsudok v predmetnej veci nikdy neprevzal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Zákon o rozhodcovskom konaní síce zakotvuje domnienku doručenia písomnosti už aj jej zaslaním doporučenou zásielkou do miesta trvalého pobytu adresáta (ak ide o fyzickú osobu) a ide tu tak o zákonom výslovne pripustenú alternatívu k reálnemu prevzatiu zásielky adresátom na príslušnej adrese, podmienkou uplatnenia takejto domnienky je však nemožnosť reálneho doručenia ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie skutočnosti, či tzv. evidenčná resp. doručujúcemu posledná známa adresa pobytu adresáta je jeho skutočnou adresou. Toto však v rozhodcovskom konaní nebolo skúmané vôbec, rozhodcovský súd preto nevynaložil žiadne úsilie na objasnenie skutočnosti z uvedeného pohľadu rozhodujúcej a vrátenie mu zásielky s poznámkou pošty „adresát neznámy“ ho bez ďalšieho nemohlo oprávňovať na považovanie zásielky za doručenú (a takto ani k vyznačeniu právoplatnosti rozhodcovského rozsudku). Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobcovi žaloba podaná na rozhodcovský súd, taktiež ako aj rozhodcovský rozsudok, neboli doručené v súlade s právnymi predpismi. Základným predpokladom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako už bolo vyššie uvedené je, že musí byť doručený v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť/povinnému. V rozhodcovskom konaní platí, že rozhodcovský rozsudok musí byť doručený adresátovi na adresu jeho trvalého pobytu do vlastných rúk. V prípade neúspešnosti doručenia na adresu trvalého pobytu adresáta a vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu s vyznačením pošty "zásielka neprevzatá v odbernej lehote, resp. adresát neznámy" bolo možné podľa § 25 ods. 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní použiť podmienky pre použitie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP účinný do 30. 6. 2016). Aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky, a to: nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. V tomto prípade bola rozhodcovi zásielka vrátená s poznámkou adresát neznámy, žalobca preukázal, že v čase doručovania od 27. 4. 2007 sa na adrese trvalého pobytu nezdržoval. Z predložených dokladov vyplýva, že o zápis do matričného úradu obyvateľstva o trvalom pobyte presahujúcom tri mesiace požiadal žalobca talianske úrady 27. 4. 2007, žalobcovi bolo pridelené Daňovým úradom v I. daňové identifikačné číslo 30. 4. 2007. Zamestnanie v Taliansku preukazujú výplatná páska zo dňa 27. 4. 2007 a potvrdenie o ukončení pracovného pomeru od 25. 3. 2009, občiansky preukaz platný do 10. 12. 2012 vystavený dňa 11. 12. 2007. Rozsudok mu bol rozhodcom zasielaný podľa podacej pečiatky pošty dňa 4. 6. 2007. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 5. 2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok žalobcovi nebol doručený v súlade s právnymi predpismi a tým nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, žaloba bola podaná včas.“
4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Ako je už vyššie konštatované, súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nebolo mu ani umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti A. H. X., X..H..E.. X. X. F. XX, A., tak ako to vyžaduje ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b/ zákona č. 335/2014 Z.z., čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. Z týchto dôvodov súd predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, zrušil.“
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietol, že ak predmetný rozhodcovský rozsudok nebol žalobcovi riadne doručený, žalobu treba zamietnuť, pretože žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať iba proti doručenému rozhodcovskému rozsudku. Ak mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi v
spore nechýba aktívna vecná legitimácia napriek tomu, že mu rozhodcovský rozsudok nebol doručený, bol povinný skúmať, kedy sa žalobca oboznámil s jeho obsahom. Toto súd prvej inštancie neurobil. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil materiálny a formálny prieskum exekučného konania sp. zn. 37Er/7904/2007. Vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie totiž predchádza preskúmanie exekučného titulu ako aj návrhu na vykonanie exekúcie exekučným súdom. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. S týmto faktom sa súd prvej inštancie nevysporiadal, resp. neuviedol, z akého dôvodu mal na vec iný názor ako exekučný súd. K dôkazom predloženým žalobcom následne preloženým z talianskeho jazyka žalovaný v odvolaní uviedol, že tieto dôkazy žalobca nepredložil do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (31. 10. 2017) a preto na tieto dôkazy nie je možné prihliadnuť. Aj v prípade aplikácie ust. § 296 C.s.p. je vylúčené, aby spotrebiteľ predkladal dôkazy po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. samotná tá skutočnosť, že žalobca dňa 27. 4. 2007 požiadal talianske úrady o zápis do matriky, podľa názoru žalovaného nepreukazuje, že sa nezdržiaval aj na území Slovenskej republiky. K otázke doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi žalovaný v odvolaní uviedol, že z ust. § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že odoslaním rozhodcovského rozsudku doporučenou zásielkou je dodržaný postup podľa tohto ustanovenia. To vyplýva z toho, že ak odoslanie rozhodcovského rozsudku doporučenou zásielkou umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti, ergo preukazuje snahu o doručenie, tým pádom možno považovať za preukázanú aj skutočnosť, že rozhodcovský súd pri doručovaní vynaložil primerané úsilie na doručenie rozhodcovského rozsudku. Napokon žalovaný v odvolaní vyjadril názor, že v rozhodcovskom konaní nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a teda ani ust. § 47 ods. 2 O.s.p. upravujúceho náhradné doručenie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení z 28. 2. 2018 č. k. 6CoSr/1/2018- 213. K tvrdeniu žalovaného, že dokazovanie bolo uznesením vyhlásené za skončené dňa 31. 10. 2017, žalobca uviedol, že po zrušení prvého v poradí rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bolo dokazovanie vyhlásené za skončené dňa 18. 4. 2019.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Zák. č. 244/2002 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase (t. j. ku dňu 30. 8. 2007) síce zakotvoval domnienku doručenia písomnosti už aj jej zaslaním doporučenou zásielkou do miesta trvalého pobytu adresáta (ak ide o fyzickú osobu) a ide tu teda o zákonom výslovne pripustenú alternatívu k reálnemu prevzatiu (doručeniu) zásielky adresátom na príslušnej adrese. Podmienkou uplatnenia tejto domnienky je však nemožnosť reálneho doručenia ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie skutočnosti, či tzv. evidenčná, resp. doručujúcemu posledná známa adresa pobytu adresáta je jeho skutočnou adresou. Táto skutočnosť však v rozhodcovskom konaní nebola vôbec skúmaná a rozhodcovský súd teda nevynaložil žiadne úsilie na objasnenie rozhodujúcej skutočnosti z pohľadu doručovania a vzhľadom na to vrátenie zásielky s poznámkou pošty „adresát neznámy“ rozhodcovský súd neoprávňovalo považovať zásielku za doručenú. Rozhodcovský súd preto ani nebol oprávnený vyznačiť právoplatnosť a vykonateľnosť na rozhodcovskom rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že výklad ust. § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. tak, ako ho realizoval žalovaný v bode V. odvolania, neobstojí a je neudržateľný (a nelogický). V podrobnostiach ohľadom doručovania rozhodcovského rozsudku žalobcovi odvolací súd odkazuje na ods. 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pre posúdenie prejednávanej veci nie je rozhodujúce, ako sa exekučný súd vyhodnotil právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku; je však nepochybné, že tieto skutočnosti exekučný súd vyhodnotil nesprávne.
10. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že žalobca sa od 27. 4. 2007 nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, pričom z ním predložených dôkazov vyplýva, že sa zdržiaval v Taliansku, žalovaný v odvolaní namietol, že tieto dôkazy žalobca predložil súdu prvej inštancie oneskorene - až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej (§ 296 C.s.p.), odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie vo veci samej (napadnutý rozsudok ) bol vyhlásený dňa 18. 4. 2019, pričom predmetné dôkazy žalobca do spisu založil ako prílohu podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 1. 10. 20018 (č.l. 295), teda z hľadiska ust. § 296 C.s.p. včas. V tejto
súvislosti odvolací súd dodáva, že považuje za nepochybné, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľské rozhodcovské konanie v zmysle zák. č. 335/2014 Z.z. a v zmysle § 73 ods. 1 prvá veta tohto zákona sa tento zákon použije aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. 1. 2015 (ako tomu bolo v prejednávanej veci).
11. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi v rozhodcovskom konaní nebola doručená žaloba a nebol mu riadne doručené ani rozhodcovský rozsudok, o rozhodcovskom konaní v podstate nevedel. Vzhľadom na to sa uplatní ust. § 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania môže žalobou domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
12. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 28. 9. 2016 sp. zn. 5 Cdo 798/15 okrem iného uviedol: „Úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane neprijateľných podmienok, obsahuje aj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na účel sledovaný Smernicou rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, reagoval tiež legislatívny vývoj v Slovenskej republike, medziiným novelizáciou Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/, ktoré výslovne označuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve také zmluvné ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka (XV. časť všeobecných poistných podmienok), ktorú v danom prípade obsahuje poistná (spotrebiteľská) zmluva, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia“ sa majú riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa spotrebiteľ ocitá v situácii, kedy sa vopred vzdáva práva riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom. Takáto zmluva (doložka) predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka. Jej začlenenie do všeobecných poistných podmienok nemožno považovať za individuálne dojednané, prieči sa zákonu a preto je neplatná ( obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 338/2012).“ Tieto závery najvyššieho súdu možno vztiahnuť aj na prejednávanú vec. Strany totiž uzavreli dňa 21. 10. 2006 zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX (č.l. 18). Bod 8a. tejto zmluvy obsahuje rozhodcovskú doložku tohto znenia: „Zmluvné strany sa v zmysle § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka zo zmluvy podľa čl. 6. Zmluvy, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti A. H. X., X.. H..E.., G.: XX XXX XXX, so sídlom F. XX, XXX XX A.., ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 16735/N, podľa jeho základných vnútorných predpisov, ktoré boli uverejnené v Obchodnom vestníku v časti Oznámenia. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.“ Vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu citovaný v ods. 12. takáto zmluvná doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, pretože podľa nej sa všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov založených zmluvou o úvere majú riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa spotrebiteľ - žalobca ocitol v situácii, kedy sa vopred vzdal práva riešiť prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred riadnym (štátnym) súdom. Predmetná rozhodcovská doložka je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. Keďže je rozhodcovská doložka neplatná, nebola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci, čo je ďalším dôvodom pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).