Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/586/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A.. K., bytom

E.zastúpeného JUDr. Vladimírom Mazalanom, advokátom, so sídlom: Partizánska 10, 811 03

Bratislava, proti ţalovanému: FELBERMAYR SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom: Galvaniho

24, 821 04 Bratislava, IČO: 35 801 328, zastúpeného spoločnosťou Šiška & Partners s.r.o., so

sídlom: Palisády 33, 811 06 Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru a náhrada mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2014, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 69,91 Eur na účet

právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Vladimíra Mazalana, č. X. vedený v T., do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) čiastočným rozsudkom

z 12. marca 2012, č. k. - 43 určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru

ţalobcu zo strany ţalovaného listom zo dňa 14. decembra 2009 je neplatné. Ďalej rozhodol, ţe

o nároku na náhradu mzdy a trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe

po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k názoru, ţe ţaloba je v časti určenia

neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru dôvodná vzhľadom k tomu, ţe nebola

splnená zákonom stanovená hmotnoprávna podmienka pre okamţité skončenie pracovného

pomeru, ktorou je skutkové vymedzenie dôvodu okamţitého skončenia pracovného pomeru

a to tak, aby ho nebolo moţné zameniť s iným dôvodom.

2

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaného

rozsudkom z 22. apríla 2014, sp. zn. (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ustanovenia bez nariadenia

pojednávania a po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého

stupňa, ako aj s odvolacími námietkami ţalovaného. Podľa odvolacieho súdu súd prvého

stupňa náleţite zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje

rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil, pričom na toto odôvodnenie zároveň poukázal.

K dôvodom napadnutého rozsudku vzhľadom na odvolacie námietky ţalovaného doplnil

v odôvodnení svojho rozhodnutia nasledovné: „okamžité skončenie pracovného pomeru

so žalobcom zo dňa 5.6.2009 po formálnej stránke nespĺňa zákonné podmienky pre jeho

platnosť. Zákon vyžaduje, aby takýto právny úkon obsahoval zrozumiteľné a jasne vymedzené

dôvody okamžitého prepustenia zamestnanca tak, aby bolo jednoznačné akého konkrétneho

porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil a kedy; a aby bolo možné vyhodnotiť, že ide o tak

závažné porušenie, že odôvodňuje použitie tohto výnimočného opatrenia. Zo znenia sporného

právneho úkonu však nie sú zistiteľné základné náležitosti: čas porušenia pracovnej disciplíny

a skutkové vymedzenie konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny. Tento nedostatok

je nekonvalidovateľný dodatočným výkladom zamestnávateľa, ktorý treba preukazovať

až vykonaným dokazovaním.“ Keďţe podľa odvolacieho súdu nie sú splnené formálne

podmienky platnosti predmetného právneho úkonu ţalovaného, bolo by podľa odvolacieho

súdu nadbytočné vykonávať dokazovanie na zistenie, či sa ţalobca skutočne dopustil

porušenia pracovnej disciplíny a ak áno, či v intenzite odôvodňujúcej jeho okamţité

prepustenie z pracovného pomeru. Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa správne

vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k správnym právnym záverom. Náhradu trov

odvolacieho konania úspešnému ţalobcovi odvolací súd nepriznal z dôvodu, ţe si ju písomne

nevyčíslil v lehote troch pracovných dní odo vyhlásenia rozsudku.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný. Navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vydania takéhoto rozhodnutia sa domáhal

z dôvodov, ţe súd mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

a to tým, ţe mu postupom oboch súdov bola odňatá moţnosť navrhovať dôkazy, čo malo

byť následkom predčasného vyhodnotenia zo strany súdov oboch stupňov, rovnako

mu nebolo doručené vyjadrenie ţalobcu z 25. septembra 2012, čím nemal moţnosť sa k nemu

vyjadriť a súd bez nariadenia pojednávania a bez prejednania veci rozhodol. Prípustnosť

dovolania odôvodňuje ţalovaný aj tým, ţe sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Zároveň namieta aj inú vadu

konania podľa ustanovenia , z dôvodu, ţe ani jeden zo súdov

náleţite nezistili skutkový stav, keď nezisťovali rozhodujúce skutočnosti napriek tomu, ţe

boli tvrdené a boli navrhnuté dôkazy; ďalej aj nesprávne právne posúdenie podľa ustanovenia

, z dôvodu, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd jednoznačne

nesprávne právne vec posúdili, keď nesprávnou interpretáciou príslušnej právnej normy

dospeli bez ďalšieho k záveru, ţe zo strany ţalovaného nedošlo k splneniu formálnych

a obsahových náleţitostí okamţitého skončenia pracovného pomeru, pretoţe nebol

jednoznačne vymedzený skutkový dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru. Podľa

ţalovaného sa odvolací súd nevysporiadal s argumentáciou ţalovaného uvedenou v odvolaní,

s jeho ţiadosťami o doplnenie dokazovania v súvislosti s neúplne zisteným skutkovým

stavom, ale ani jeho argumentáciou o porušení povinnosti zo strany ţalobcu. Podľa

ţalovaného odvolací súd svoj postup v napadnutom rozsudku neodôvodnil, čo malo

za následok nepreskúmateľnosť rozsudku. V dovolaní ţalovaný zároveň ţiada o odklad

vykonateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu, ţe v právnej veci ţalobcu proti ţalovanému

nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa zatiaľ rozhodnuté o náhrade mzdy ţalobcu z titulu

neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa ţalovaného súčasným vedením konania

na súde prvého stupňa v časti rozhodovania o náhrade mzdy ţalobcu po dobu vedenia

dovolacieho konania dôjde k neúčelnému navyšovaniu nákladov účastníkov sporu. Ţiadosť

o odklad vykonateľnosti odôvodňuje aj tým, ţe ak dovolací súd vyhovie podaniu, má záujem

poţiadať súd prvého stupňa, aby v prípadnom výroku svojho rozhodnutia, ktorým aj keď

vysloví neplatnosť skončenia pracovného pomeru, po náleţitom zistení skutkového

a právneho stavu, súčasne vysloví, ţe nemoţno od zamestnávateľa spravodlivo poţadovať,

aby ţalobcu aj naďalej zamestnával.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhol dovolanie odmietnuť

a návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku nevyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok

pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243

a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), skúmal, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákona pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom nejde ani o jeden z potvrdzujúcich rozsudkov

uvedených v ustanovení ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu( veta druhá )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Vady konania v zmysle aţ e/, v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto

z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd

sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu

bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom podľa Podľa

písm. f/ je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Prípustnosť dovolania podľa zakladá taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky

uviedol uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané

na základe neúplne zisteného skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, ţe je daný dôvod

prípustnosti v zmysle O procesnú vadu spomínanej povahy ide len vtedy,

keď súd neumoţnil účastníkovi vykonať jeho procesné práva, najmä právo predniesť (doplniť,

či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

prednesu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3,

, , , , ). Zo spisu nevyplýva, ţe by ţalovanému bolo

odňaté niektoré z uvedených procesných práv.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (ods. 1). V ostatných prípadoch moţno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2). V zmysle citovaného

ustanovenia odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania vţdy, ak

nie je daný ani jeden z uvedených dôvodov, pričom oprávnenie na ich posúdenie má výlučne

odvolací súd; ten zvaţuje, či treba dokazovanie doplniť alebo zopakovať ( )

a posudzuje existenciu dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom na nariadenie

pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší

spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania

mohla byť významná i pre iné subjekty.

V prejednávanej veci mal odvolací súd v čase rozhodovania (ako to vyplýva z jeho

rozhodnutia) za to, ţe súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu

pre rozhodnutie vo veci, nakoľko vykonal dokazovanie výsluchom ţalobcu, zástupcov

účastníkov a listinnými dôkazmi, a preto odvolací súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie

doplniť alebo zopakovať, keď konštatoval, ţe rozsudok okresného súdu vo veci samej

je potrebné podľa ust. ako vecne správne potvrdiť. Rovnako v konaní

pred súdom prvého stupňa súd nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ,

a vo veci nebol daný ani dôleţitý verejný záujem v zmysle vyššie uvedeného výkladu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie

pojednávania v zmysle ustanovenia , takţe odvolací súd nebol povinný

v predmetnej veci nariadiť pojednávanie; mohol postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 2

a pokiaľ pojednávanie nenariadil, neodňal svojim postupom ţalovanému moţnosť

konať pred súdom v zmysle

Ţalovaný namieta, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť navrhovať

dôkazy. Dovolací súd nezistil existenciu dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať

v nedodrţaní procesného postupu prvostupňovým súdom, vyplývajúceho z ustanovenia § 129

ods. 1 a 2 Pokiaľ ide o argumentáciu (námietku) ţalovaného, a to ohľadom

nevykonania určitého dôkazu, je treba uviesť, ţe takýto postup môţe mať za následok len

neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nezakladá však procesnú vadu v zmysle (porovnaj R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu je podľa prípustné (porovnaj R 125/1999).

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalovaného nie je postupom, ktorým by

mu súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú

vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ).

Právomoc (súdu) konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom

sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Procesné dokazovanie je objektívnym právom upravený postup

občianskoprávneho súdu, ktorého cieľom je získanie skutkových a právnych poznatkov

významných pre rozhodnutie vo veci samej. Procesné dokazovanie je výhradne zákonom

upravený postup súdu. Na procesné dokazovanie je jediným oprávneným subjektom súd. Len

súd je v rámci jeho právomoci oprávnený a povinný vykonávať procesné dokazovanie.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj ), a nie účastníkov

konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu

konania v zmysle , lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti

konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

). Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení, nie však procesnú vadu podľa K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach R 37/1995, R 125/1999 (ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemoţno to povaţovať

za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle ). Význam dôkazov

a potrebnosť ich vykonania sú otázkami, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho

orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe

obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (porovnaj ).

Dovolacia námietka o odňatí moţnosti konať pred súdom ţalovanému tým, ţe

mu nebolo doručené vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu, nie je opodstatnená. Podľa názoru

dovolacieho súdu (porovnaj aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, a , a uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , a ),

nedoručenie vyjadrenia k opravnému prostriedku nie je porušením zásad spravodlivého

súdneho konania, ak súd rozhodujúci o opravnom prostriedku nezaloţil svoje rozhodnutie

na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda ak vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo

zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku). V zmysle platí,

ţe ak nejde o prípad uvedený v druhej vete , doručí súd prvého stupňa

odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej,

vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto ustanovení

nevyplýva. Nemá teda povinnosť predloţiť účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska

vyjadrenie druhého účastníka konania k opravnému prostriedku.

Súd nie je povinný donekonečna udrţiavať stav konfrontácie medzi podaniami

účastníkov konania – je iba na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu

ukončiť. Pokiaľ má k dispozícii potrebné argumenty, ako aj pri dodrţaní dikcie § 209a

, pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (porovnaj aj rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ). Preto odňatie moţnosti konať pred súdom

a porušenie zásady „rovnosti zbraní“ nezakladá bez ďalšieho sama skutočnosť, ţe

odvolateľovi nebolo predloţené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu

(porovnaj tieţ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012 sp. zn. 1

Cdo 17/2011).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu by vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu

iného účastníka konania malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy,

pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný

pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by

mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania

sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania a k opakovaniu

argumentov, ktoré uţ boli v konaní prednesené. Takýto pohľad by mohol mať aţ znaky

prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho

štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné

trvanie na formálnych stránkach práva neplní ţiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera

samotný zmysel právnej úpravy).

Dovolací súd vzal v danom prípade na zreteľ individuálne okolnosti prejednávanej

veci a pristúpil k skúmaniu, či vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovaného malo zásadný

vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dospel k záveru, ţe nedoručenie vyjadrenia ţalobcu

9

k odvolaniu druhej procesnej strany (ţalovaného) bolo v preskúmavanej veci z hľadiska

ustanovenia právne irelevantné, lebo toto vyjadrenie – ako vyplýva

zo spisu – obsahovalo len rekapituláciu a zhrnutie dovtedajšej argumentácie ţalobcu a nemalo

zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku ţalovaného.

Odvolací i prvostupňový súd dodrţali zásadu rovnosti zbraní i ústnosti konania. Postupom

odvolacieho súdu preto nebola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Keďţe dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe inú procesnú vadu (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) povaţuje za prípustný dovolací dôvod

(ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci ( )

je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003

a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

V danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238

prípustné a vady uvedené v neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie odporcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Úspešný ţalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 69,91 € za jeden úkon právnej sluţby, a to

10

za písomné podanie – vyjadrenie k dovolaniu z 24. septembra 2014 (

v spojení s ). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene

advokáta za jednu právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobcovi. Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytnutie právnych sluţieb, t.j. jedna trinástina výpočtového základu 61,87 €

+ reţijný paušál (8,04 €).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová