Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
abe/395155.a61c12.pdf
PDF · 98.73 KB
No categories available
8Cdo/17/2015
Najvyšší súd 8 Cdo 17/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 C 250/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2014 sp. zn. 10 Co 187/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením z 13. februára 2014 č. k. 13 C 250/2012-87 Okresný súd Žilina uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením z 26. septembra 2014 sp. zn.
10 Co 187/2014 napadnuté uznesenie ako vecne správne (§ 219 O.s.p.) potvrdil. Odvolací súd
považoval napadnuté rozhodnutie za správne a náležite odôvodnené v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že argumentácia odvolateľky ohľadom nespoplatňovania
odvolacieho konania ignoruje viaceré ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (§ 2 ods. 4,
§ 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2), z ktorých je zrejmé, že aj odvolacie konanie podlieha
poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok za podané odvolanie nebol žalobkyni vyrubený
na základe analógie legis, ale na základe citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.
Za nesprávne označil stanovisko žalobkyne k aplikácii intertemporálneho ustanovenia § 18ca
ZoSP riešiaceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30. septembra
2012. V danom prípade totiž ide o poplatkový úkon odvolanie, teda úkon, ktorý bol navrhnutý
po 30. septembri 2012, preto okresný súd správne pristúpil k aplikácii právnej úpravy
poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie
s odôvodnením, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.
V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Dovolanie žalobkyne nesmeruje proti uzneseniu, ktoré je uvedené v týchto ustanoveniach;
prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalobkyne zakladalo,
ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalobkyňa tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). O odňatie možnosti pred súdom konať ide v prípade procesne nesprávneho
postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení.
Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom
konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď
pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (viď R 50/1997). O tento prípad ale
v preskúmavanej veci nejde – v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým
uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Samotným vyrubením
súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza
k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
K tvrdeniu dovolateľky, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé,
dovolací súd uvádza, že najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad
sp. zn. 3 Cdo 31/2013, 3 Cdo 90/2013, 3 Cdo 136/2013, 3 Cdo 311/2013, 3 Cdo 317/2013,
3 Cdo 318/2013, 3 Cdo 364/2013, 3 Cdo 296/2013, 3 Cdo 318/2013, 3 Cdo 373/2013,
3 Cdo 8/2014, 3 Cdo 58/2014, 3 Cdo 126/2014, 3 Cdo 226/2014) vydaných v konaniach
o dovolaniach tej istej žalobkyne domáhajúcej sa proti tej istej žalovanej náhrady škody
na obdobnom skutkovom a právnom základe, uviedol, že prekvapivým je rozhodnutie
odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných záveroch než rozhodnutie súdu prvého
stupňa; o prekvapivé rozhodnutie nejde, ak súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia
na rovnakých skutkových a právnych záveroch. V preskúmavanej veci nie je rozhodnutie
odvolacieho súdu z tohto hľadiska ani nečakané, ani prekvapujúce.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej bol vyrubený
súdny poplatok v situácii, v ktorej jej nemal byť vyrubený, a konkretizuje, že súdy
postupovali podľa Položky č. 7a, podľa ktorej postupovať nemohli a pri tom nezohľadnili, že
zákon č. 71/1992 Zb. nemá osobitné ustanovenie o spoplatňovaní odvolania vo veci náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, z rozhodujúceho – obsahového – hľadiska namieta, že napadnuté
rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce
relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom
dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú
v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p.
ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Vzhľadom na to, že v konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania
tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť
podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné
dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2015
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová