Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/70/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: J. H., nar. X., bytom N.,

o vymoženie 335,92 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves

pod sp. zn.: , o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 31. júla 2013, č. k.: -51, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 31. júla 2013, č. k.: -51, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu

na prerušenie konania z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

IV. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

335,92 EUR (10 120,-- Sk) s príslušenstvom v zmysle ust.

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe notárskej zápisnice spísanej

16. apríla 2005 notárom JUDr. O. Ď. pod č. N 1603/2005, NZ 16202/2005 a NCRLs

15995/2005 (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd Spišská Nová Ves uvedenej

žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 22. novembra 2012, č. k.:

-16 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh

2

oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť

trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 80,36 EUR do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril zmluvu

o úvere, ktorá je spotrebiteľským úverom a obsahuje aj splnomocnenie, ktorým povinný ako

splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica

stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu

na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Povinný sa zmluvne

zaviazal zaplatiť aj odplatu za poskytnutie úveru uvedenú v zmluve a odplatu v uvedenej

výške súd považoval za neprijateľnú podmienku, a to vzhľadom na výšku poskytnutého úveru

a dobu splatnosti úveru, čím spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Preto podľa § 53 ods. 1

(ďalej len „“) súd považoval túto podmienku v zmluve

za neprijateľnú a v zmysle ods. 4 uvedeného ustanovenia za neplatnú. Súd mal za to, že

exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len jedna strana,

v tomto prípade povinný, a preto notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré

na notársku zápisnicu kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Predmetná notárska zápisnica

bola spísaná len so zástupcom povinného, neobsahuje záväzok, ale len prehlásenie povinného,

preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd nemohol uznať

notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul, je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená

v zmluve o úvere, v ktorej povinný splnomocnil advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej

zápisnice za účelom uznania dlhu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom

pre exekúciu. Dlžník vzhľadom na vopred predtlačenú zmluvu nemohol ovplyvniť, koho

splnomocní na spísanie notárskej zápisnice a uznanie dlhu a taktiež nemohol vylúčiť takéto

zastúpenie, zmluvu mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť. Advokáta na zastupovanie

zabezpečil oprávnený, ktorý mu zrejme poskytoval aj odmenu za jeho úkony, a preto súd

videl rozpor záujmom zástupcu a zastúpeného v zmysle a o tom, že záujmy

zástupcu Mgr. K. boli v rozpore svedčí aj skutočnosť, že tento advokát zastupoval

oprávneného a poskytoval mu právne služby, o čom svedčí viacero exekučných konaní

vedených na tunajšom súde. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t. j. na neexistenciu

3

záväzku povinného voči oprávnenému v čase spísania notárskej zápisnice v uznanej výške

a neplatnosť notárskej zápisnice, súd exekúciu zastavil.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vo výroku

o náhrade trov exekúcie potvrdil. Odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na zmenu súdneho exekútora odmietol. Návrh na prerušenie konania zamietol a účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného a súdneho exekútora je nedôvodné. Odvolací súd uviedol, že pri spisovaní

notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je nevyhnutná účasť dlžníka,

a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. Je teda vylúčené,

aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt

záujmov a takáto zmluva je v zmysle ust. (ďalej len „“)

absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V zmluve o úvere

chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. T. K. na

vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle

povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným

titulom voči tejto osobe. Odvolací súd preto súhlasil so závermi súdu prvého stupňa, podľa

ktorých notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné, aby bola

spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti

povinnému. Odvolací súd na základe uvedeného považoval odvolateľom namietaný postup

súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto

dôvodov podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o zastavení exekúcie, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným

titulom.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti

Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa § 109 ods. 1 písm.

c/ Odvolací súd poukázal na ust. a na ust. Exekučného

poriadku, preto ust. a na exekučné konanie nemožno

4

aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený. Odvolací

súd uviedol, že ušlo pozornosti odvolateľa, že tak súd prvého stupňa, ako ani odvolací súd

neposudzovali plnomocenstvo udelené povinným Mgr. T. K. podľa ustanovení na ochranu

spotrebiteľa, resp. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci

za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie

zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného

splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR

-16 zo dňa 30. septembra 2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu

dvoru Európskej únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol

ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 2

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.

1 písm. c/ a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a že v ňom bol nesprávne poučený

o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 SR, ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré

odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58

ods. 1 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným

nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky

proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali

jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe

správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého po vstupe Slovenskej republiky

do EÚ je aj výklad práva EÚ“, ustanovením , že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd

nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. § 241 ods. 2

písm. c/ , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2, § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, ,

Zb. o ochrane spotrebiteľa a tiež ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov

dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods.

1 písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval.

Povinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadril.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného proti

napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach v časti o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania.

6

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

7

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013, sp. zn. z 15. mája 2013,

sp. zn. z 21. októbra 2013 a sp. zn. z 19. septembra 2013

8

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je

exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej

vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

9

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak, ako správne poznamenal oprávnený,

účinným od 9. augusta 2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok,

ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Oprávnený namietal, že súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom

prípade exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací

súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. a o odvolaní oprávneného

rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných

dvoch dôvodov ( a ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho

súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania

bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by

bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím

súdom.

10

V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ( až ),

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie

sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí

vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

Na podporu uvedených záverov dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. považoval vyššie uvedenú argumentáciu

za primeranú odpoveď k námietke oprávneného, že preskúmanie a vyhodnotenie obsahu listín

(dokazovanie) v exekučnom konaní bolo vykonané bez jeho účasti, napriek tomu, že v konaní

malo byť nariadené pojednávanie a že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k vykonávaným

dôkazom. Ústavný súd porovnal na účely overenia slovenského prekladu rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci C-137/08 viaceré jeho jazykové verzie a dospel k výkladu, že všetky

zhodne potvrdzujú záväzok súdu ex offo nariadiť „vyšetrovanie“ (a nie „dokazovanie“)

za účelom zistenia, či súdna doložka tvorí súčasť spotrebiteľskej zmluvy podliehajúcej

smernici Rady 93/13 EHS. V zmysle uvedeného výkladu ústavný súd konštatoval, že

vnútroštátny súd je povinný „vyšetrovaním“ ex offo zisťovať skutkový stav na účely

efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa úniového práva a takýmto postupom nedochádza

k porušeniu práv oprávneného na verejné prejednanie veci a vyjadrenie sa k vykonaným

dôkazom.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica –

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul.

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

11

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle 243b

ods. 5 v spojení s a , nakoľko oprávnený

zavinil, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy

tohto konania. V dovolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania

úspešnému povinnému zmysle v spojení s a

ods. 1 , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej

republiky však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnému nepriznal

z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2015

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová