Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/436/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. Ing. J., bývajúceho

v L., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M. so sídlom v B., o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou doručenou Okresnému súd Bratislava I domáhal zaplatenia

nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona

č. z dôvodu nečinnosti Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn.

PK , čím došlo k mareniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v súvislosti s krádeţou v jeho rodinnom dome, teda poškodeného, čo bolo

konštatované aj v odpovediach na jeho sťaţnosti na prieťahy v konaní podpredsedom

Okresného súdu Bratislava III a predsedom Krajského súdu v Bratislave.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 12. apríla 2012 č.k. -67 návrh

ţalobcu zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne

odôvodnil § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 2, 3, § 25 zákona

č. , , , , vecne tým, ţe ţalobca v priebehu

konania nepreukázal ţe by mu v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu

bola spôsobená nemajetková ujma. Zo ţiadnych ním uvádzaných tvrdení nemoţno vyvodiť,

ţe v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu a vytýkaných prieťahov v konaní

2

došlo v značnej miere k zníţeniu jeho dôstojnosti a váţnosti v spoločnosti, a teda

ţe by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Samotná skutočnosť, ţe v trestnom konaní,

v ktorom mal ţalobca postavenie poškodeného došlo k prieťahom, ktoré vyvolali u neho stav

právnej neistoty ešte sama o sebe nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu. Poukázal na § 17

ods. 2 , podľa ktorého sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch

ak ju nie je moţné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením. Bolo povinnosťou ţalobcu, ktorý mal v konaní

dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať,

ţe bola zníţená dôstojnosť jeho osoby, jeho váţnosť v spoločnosti a preukázať závaţnosť

vzniknutej ujmy a závaţnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv ako

poškodeného v trestnom konaní. Priznanie nemajetkovej ujmy je podmienené konštatovaním

porušenia práva, z ktorého plynie ujma spôsobená nesprávnym úradným postupom. Ţalobca

svoje tvrdenia ţiadnym spôsobom nepreukázal. Z dôkazov ním predloţených

nie je preukázaná súvislosť medzi zhoršením jeho zdravotného stavu a vytýkanými prieťahmi

v trestnom konaní. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca

nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti

štátu za škodu v zmysle , keď nepreukázal vznik ním uplatnenej

nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom

a nemajetkovou ujmou. Skutočnosť či došlo v trestnom konaní k prieťahom v konaní súd

neskúmal z dôvodu, ţe civilný súd nemá právomoc posudzovať postup alebo rozhodnutia

iných súdov v trestnom konaní a nie je oprávnený preskúmavať postup súdov v trestnom

konaní z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti, ale i vzhľadom k skutočnosti, ţe ţalobca

nepreukázal vznik nároku na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko nepreukázal,

ţe vzhľadom na tvrdenú ujmu spôsobenú vytýkaným prieťahom ju nie je moţné uspokojiť

inak a ţe následky, ktoré mu vznikli v súkromnom ţivote a v spoločenskom uplatnení

sú závaţné. Podľa ţalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretoţe

ju nepoţadovala.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 24. apríla 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1, 2 potvrdil, keď dospel k záveru o jeho vecnej správnosti a v celom rozsahu

sa stotoţnil aj s jeho odôvodnením. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Vzhľadom k námietkam ţalobcu uvádzaným v dôvodoch odvolania uviedol, ţe súd prvého

stupňa postupoval správne, keď zisťoval, či došlo v značnej miere k zníţeniu dôstojnosti

3

a váţnosti ţalobcu v spoločnosti a či vytýkaným nesprávnym úradným postupom došlo

k negatívnym následkom v jeho súkromnom ţivote a spoločenskom uplatnení. Na základe

výsledkov dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ţe ţalobca v konaní

nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňaţnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal

rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali, v súvislosti s nesprávnym úradným postupom

vzniknúť a jeho tvrdenia v tomto smere zostali v konaní nepodloţené. Ţalobca neuviedol ani

v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto

otázky odvolacím súdom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , tvrdiac, ţe postupom súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Za takú vadu označil skutočnosť,

ţe odvolací súd sa nevysporiadal s jeho uvádzanou argumentáciou, v dôsledku čoho

rozhodnutie je nepresvedčivé a arbitrárne. Mal za to, ţe odvolací súd a tieţ súd prvého stupňa

sa nevysporiadal s tým, ţe v prejednávanej veci nemajetková ujma sa nepreukazuje.

V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci s poukazom na judikatúru

ESĽP.

Ţalovaná vyjadrenie k dovolaniu nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

za splnenia podmienky vyplývajúcej z , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Ţalobca existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

5

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom

je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi

konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných

mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe nie je dôvodná námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), por. napr. sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. .

Podľa (ďalej len „“), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

6

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať

sa jeho rešpektovania (m. m. ).

Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(aj Dohovoru) je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. ,

). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy,

ak by komukoľvek bola odmietnutá moţnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (ţalobe)

fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ). Z judikatúry tieţ vyplýva,

ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak

ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu

ochranu (). Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva

len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé

konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva

na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práva na súde,

ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku

konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil,

7

ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle,

ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací

súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen ,

ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané

dokazovanie poukázal na to, ţe ţalobca v konaní konkrétne nepreukázal, ţe by mu v dôsledku

nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v prieťahoch v trestnom konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. PK vznikla určitá nemajetková ujma.

Súd prvého stupňa poukázal na ako na špeciálny zákon upravujúci

podmienky zodpovednosti vzniku a rozsahu náhrady, ktorá sa odškodňuje. Samotný fakt,

ţe dovolateľ sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa nestotoţňuje

neznamená, ţe jeho zdôvodnenie nezodpovedá poţiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku

kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe aj odvolací

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Aj odvolací súd vzal do úvahy, ţe v konaní

nebolo preukázané, ţe by v dôsledku prieťahov v uvedenom trestnom konaní došlo u ţalobcu

9

k tvrdenej nemajetkovej ujme, či k zníţeniu jeho váţnosti a dôstojnosti. Jeho rozhodnutie

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalobcu.

K tejto námietke dovolateľa treba dodať, ţe táto sa týka skôr hodnotenia dôkazov

súdmi, ako nedostatkov ich odôvodnenia. Dovolací súd poukazuje na to, ţe nesprávne

hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré

sú vymedzené v ustanovení aţ c/ Pre tento záver svedčí

i ustanovenie 243a ods. 2, veta druhá , ktoré upravuje, ţe dovolací súd nevykonáva

dokazovanie. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových

zistení, a to uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ

nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať ( veta druhá ). Keď najvyšší súd

nemôţe vykonávať dokazovanie, tak nemôţe iba na základe súdnych spisov preskúmať

správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôţe pre svoje rozhodnutie zabezpečiť

rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd,

ktorý dôkazy hodnotil.

Dovolateľ za procesný postup súdu, ktorým mu mala byť odňatá moţnosť pred súdom

konať, označil to, ţe odvolacím súdom nebol vypočutý a rozsudok odvolacieho súdu nebol

verejne vyhlásený.

Z ustanovenia vyplýva, v ktorých prípadoch je odvolací súd

povinný na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadiť pojednávanie,

pričom v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho

10

pojednávania ( ). V danej veci nešlo o prípad, kedy by odvolací súd

povaţoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ţalobcu v konaní vypočuť),

t.j. ţe by musel o odvolaní rozhodnúť na nariadenom pojednávaní a preto tým, ţe o odvolaní

ţalobcu rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania a bez jeho vypočutia, neodňal

mu moţnosť konať pred súdom ( ).

Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 214

ods. 2 v spojení s verejne vyhlásený 24. apríla 2014, čo vyplýva

z oznámenia o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho

pojednávania, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave

od 17. apríla 2014 do 25. apríla 2014 (por. č.l. 100).

Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však ţiadne trovy dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie a preukázateľné trovy jej nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová