Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/1378/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J., 2/ B., oboch

bývajúcich v Bratislave, B., zastúpených advokátkou J., so sídlom v R., H., proti odporkyni

Slovenskej republike, v zastúpení M. Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ž.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna

2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 28. novembra 2013 č.k. -453

návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali náhrady škody titulom zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekútorskej činnosti v zmysle zákona

č. a s tým súvisiaci návrh na náhradu škody dotknutým osobám a náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch (bližšie špecifikované v návrhu), zamietol a odporkyni

náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili svoj návrh

vyplývajúci z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu zo strany

exekútora, preto sa súd nezaoberal náhradou škody a nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť

v príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Súd svoje právne závery odvodzoval z ustanovení

, , , , a

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a mal za to, že neboli súčasne

naplnené podmienky ktoré predpokladá tento zákon a to : existencia škody, nezákonné

rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup súdneho exekútora a príčinná súvislosť medzi

škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovatelia

2

súdu nepredložili žiadne nezákonné rozhodnutie súdneho exekútora, ktoré by bolo zrušené

alebo zmenené príslušným orgánom. Navrhovatelia rovnako nepreukázali, že súdny exekútor

pri výkone exekúcie nesprávne úradne postupoval. Navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci

uzavreli s J. a M. ako predávajúcimi dňa 6.5.2002 kúpnu zmluvu, týkajúcu sa okrem iného

nehnuteľnosti- rodinného domu v Bratislave, na K., vedeného na liste vlastníctva č. X., parc.

č. 977, katastrálne územie R.. Predávajúci dňa 6.5.2002 odstúpili od kúpnej zmluvy, nakoľko

kupujúci nedodržali zmluvné podmienky a nevyplatili zvyšok kúpnej ceny 1 000 000 Sk,

pretože vypovedali zmluvu o hypotekárnom úvere, z ktorého mala byť uvedená suma

vyplatená a katastrálne konanie o povolenie nového vkladu vlastníctva bolo zastavené. Súdny

exekútor Ing. F., bol poverený príslušným súdom na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozsudku, predmetom ktorého bolo

vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľmi 1/ a 2/ v prospech manželov P.. Poverenie, ako aj

upovedomenie o začatí exekučného konania bolo v súlade so zákonom. Tvrdenie

navrhovateľov, že súdny exekútor vykonával exekúciu v čase, keď mal pozastavený výkon

funkcie, preukázané nebolo ako ani skutočnosť, že bol z funkcie odvolaný a právoplatne

odsúdený v súvislosti s výkonom rozhodnutia vypratania nehnuteľnosti navrhovateľmi.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. júna 2015 sp. zn.

napadnutý rozsudok potvrdil; odporkyni náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa ( a ). Napadnuté rozhodnutie vychádza z výsledkov

dostatočne vykonaného dokazovania. Pokiaľ navrhovatelia samotní upustili od požiadavky na

vypočutie súdneho exekútora Ing. S. a nežiadali pred súdom prvého stupňa vypočuť svedka

Ing. M., v odvolaní uvedené nedôvodne vytýkajú súdu. Dokazovanie súd uskutočnil v súlade

so zákonom, v súvislosti so zamietnutými dôkazmi súdom prvého stupňa dovolací súd nezistil

takú vadu či pochybenie, ktoré by mali za následok nesprávnosť, predčasnosť alebo neúplné

zistenie skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí sa zrozumiteľne a presvedčivo

odôvodňuje, prečo ani jednu z námietok nebolo možné považovať za dôvodnú vo veci

náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného

postupu súdneho exekútora pri výkone jeho moci, pričom súd podrobne vysvetlil potrebu

splnenia podmienok tejto objektívnej zodpovednosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s a veta prvá

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie s tým, že mu súdmi

bola odňatá možnosť konať v zmysle Namietal, že súd nevykonal

navrhované dôkazy a nevysvetlil, prečo ich nie je potrebné vykonať. Právne závery, na

ktorých spočíva jeho rozhodnutie, nie sú podložené skutkovým stavom a nezodpovedajú

výsledkom vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu aj

nedostatočne odôvodnený. Nesprávne právne posúdenie podľa

navrhovatelia namietajú v súvislosti s tým, že sa súd považoval za irelevantné disciplinárne

konanie súdneho exekútora, zápisom poznámky súdneho exekútora o začatí exekúcie na liste

vlastníctva v katastri nehnuteľností, na čo nemal podľa ich názoru zákonný podklad.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení po 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania

( ) zastúpený advokátom ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (§ X. ods. 1 ).

Dovolaním navrhovateľov 1/ a 2/ je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa je

dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal,

či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

ods. 1 , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre

záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Navrhovatelia 1/ a 2/ v dovolaní namietajú, že v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

5

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

Dovolatelia namietajú nesprávnosti postupu súdov v procese dokazovania, tým že

nevykonali nimi navrhnuté dôkazy, ďalej namietajú neúplné zistenie skutkového stavu,

a k tomu dovolací súd uvádza nasledovné:

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je však vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov

konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , 3 Cdo

2012/2012, , , a ). Nevykonanie

určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten – ktorý dôkaz) môže

mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej

skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999, R 6/2000).

V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov,

ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu

konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , 5 Cdo

244/2011, a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde,

nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba

6

dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na

rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť

vykonávať dokazovanie – viď , in fine („dokazovanie však nevykonáva“).

Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Navrhovatelia v dovolaní ďalej namietajú, že konanie je postihnuté vadou

založenou na nedostatočnom odôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ), čo súčasne zakladá porušenie jej práv na súdnu ochranu (

) a právo na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru).

Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižších stupňov, treba

uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa (platného v čase prijatia

stanoviska)“. Toto stanovisko, ktoré bude publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj

v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný

prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety – dovolaním napadnuté rozhodnutie sa

s otázkou totožnosti návrhov náležite vysporadúva, uvádza prečo súd dané návrhy

nepovažoval za totožné a z akých skutočností pri tomto hodnotení vychádzal. Napokon treba

dodať, že za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľov

a tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá.

Nespokojnosť s právnym posúdením veci súdmi ( )

nezakladá žiadnu z vád konania na ktorú dopadá Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

7

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), o taký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne

zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá

procesnú vadu konania v zmysle (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veciach sp.zn. 1 Cdo

62/2010, , , , , sp.zn. 6 Cdo

41/2011, , ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej z a

nemožno vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že jej mimoriadny opravný prostriedok je

procesne neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ odmietol podľa

v spojení s

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľom 1/ a 2/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (

v spojení s ustanoveniami a ). Dovolací súd nepriznal

odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie. (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. februára 2016 JUDr. Oľga Trnková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.