Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0ee/399696.46776b.pdf
PDF · 157.21 KB
No categories available
8Cdo/1378/2015
Najvyšší súd 8Cdo/1378/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J., 2/ B., oboch
bývajúcich v Bratislave, B., zastúpených advokátkou J., so sídlom v R., H., proti odporkyni
Slovenskej republike, v zastúpení M. Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ž.,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12 C 80/2010,
o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna
2015 sp. zn. 18 Co 126/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 28. novembra 2013 č.k. 12 C 80/2010-453
návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali náhrady škody titulom zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekútorskej činnosti v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. a s tým súvisiaci návrh na náhradu škody dotknutým osobám a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch (bližšie špecifikované v návrhu), zamietol a odporkyni
náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili svoj návrh
vyplývajúci z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu zo strany
exekútora, preto sa súd nezaoberal náhradou škody a nemajetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť
v príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Súd svoje právne závery odvodzoval z ustanovení
§ 1, § 4 písm. a/ bod 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a mal za to, že neboli súčasne
naplnené podmienky ktoré predpokladá tento zákon a to : existencia škody, nezákonné
rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup súdneho exekútora a príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovatelia
súdu nepredložili žiadne nezákonné rozhodnutie súdneho exekútora, ktoré by bolo zrušené
alebo zmenené príslušným orgánom. Navrhovatelia rovnako nepreukázali, že súdny exekútor
pri výkone exekúcie nesprávne úradne postupoval. Navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci
uzavreli s J. a M. ako predávajúcimi dňa 6.5.2002 kúpnu zmluvu, týkajúcu sa okrem iného
nehnuteľnosti- rodinného domu v Bratislave, na K., vedeného na liste vlastníctva č. X., parc.
č. 977, katastrálne územie R.. Predávajúci dňa 6.5.2002 odstúpili od kúpnej zmluvy, nakoľko
kupujúci nedodržali zmluvné podmienky a nevyplatili zvyšok kúpnej ceny 1 000 000 Sk,
pretože vypovedali zmluvu o hypotekárnom úvere, z ktorého mala byť uvedená suma
vyplatená a katastrálne konanie o povolenie nového vkladu vlastníctva bolo zastavené. Súdny
exekútor Ing. F., bol poverený príslušným súdom na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného rozsudku, predmetom ktorého bolo
vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľmi 1/ a 2/ v prospech manželov P.. Poverenie, ako aj
upovedomenie o začatí exekučného konania bolo v súlade so zákonom. Tvrdenie
navrhovateľov, že súdny exekútor vykonával exekúciu v čase, keď mal pozastavený výkon
funkcie, preukázané nebolo ako ani skutočnosť, že bol z funkcie odvolaný a právoplatne
odsúdený v súvislosti s výkonom rozhodnutia vypratania nehnuteľnosti navrhovateľmi.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. júna 2015 sp. zn.
18Co 126/2014 napadnutý rozsudok potvrdil; odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie vychádza z výsledkov
dostatočne vykonaného dokazovania. Pokiaľ navrhovatelia samotní upustili od požiadavky na
vypočutie súdneho exekútora Ing. S. a nežiadali pred súdom prvého stupňa vypočuť svedka
Ing. M., v odvolaní uvedené nedôvodne vytýkajú súdu. Dokazovanie súd uskutočnil v súlade
so zákonom, v súvislosti so zamietnutými dôkazmi súdom prvého stupňa dovolací súd nezistil
takú vadu či pochybenie, ktoré by mali za následok nesprávnosť, predčasnosť alebo neúplné
zistenie skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí sa zrozumiteľne a presvedčivo
odôvodňuje, prečo ani jednu z námietok nebolo možné považovať za dôvodnú vo veci
náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora pri výkone jeho moci, pričom súd podrobne vysvetlil potrebu
splnenia podmienok tejto objektívnej zodpovednosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie s tým, že mu súdmi
bola odňatá možnosť konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Namietal, že súd nevykonal
navrhované dôkazy a nevysvetlil, prečo ich nie je potrebné vykonať. Právne závery, na
ktorých spočíva jeho rozhodnutie, nie sú podložené skutkovým stavom a nezodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu aj
nedostatočne odôvodnený. Nesprávne právne posúdenie podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
navrhovatelia namietajú v súvislosti s tým, že sa súd považoval za irelevantné disciplinárne
konanie súdneho exekútora, zápisom poznámky súdneho exekútora o začatí exekúcie na liste
vlastníctva v katastri nehnuteľností, na čo nemal podľa ich názoru zákonný podklad.
Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení po 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania
(§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ X. ods. 1 O.s.p.).
Dovolaním navrhovateľov 1/ a 2/ je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
§ 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto
procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,
preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného
dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal,
či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237
ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre
záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny
názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne
došlo.
Vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Navrhovatelia 1/ a 2/ v dovolaní namietajú, že v konaní došlo k procesnej vade
v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Dovolatelia namietajú nesprávnosti postupu súdov v procese dokazovania, tým že
nevykonali nimi navrhnuté dôkazy, ďalej namietajú neúplné zistenie skutkového stavu,
a k tomu dovolací súd uvádza nasledovné:
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané, je však vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo
2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Nevykonanie
určitého dôkazu (nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten – ktorý dôkaz) môže
mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď R 37/1993). Zo samej
skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal
iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu je podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999, R 6/2000).
V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových zistení súdov,
ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu
konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov
nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod
zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. (viď viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo
244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde,
nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť treba
dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,
už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na
rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť
vykonávať dokazovanie – viď § 243a ods. 2, in fine O.s.p. („dokazovanie však nevykonáva“).
Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.
Navrhovatelia v dovolaní ďalej namietajú, že konanie je postihnuté vadou
založenou na nedostatočnom odôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu (§157 ods. 2 O.s.p.), čo súčasne zakladá porušenie jej práv na súdnu ochranu (čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 Dohovoru).
Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižších stupňov, treba
uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť
dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase prijatia
stanoviska)“. Toto stanovisko, ktoré bude publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj
v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný
prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety – dovolaním napadnuté rozhodnutie sa
s otázkou totožnosti návrhov náležite vysporadúva, uvádza prečo súd dané návrhy
nepovažoval za totožné a z akých skutočností pri tomto hodnotení vychádzal. Napokon treba
dodať, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľov
a tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nezakladá.
Nespokojnosť s právnym posúdením veci súdmi (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
nezakladá žiadnu z vád konania na ktorú dopadá § 237 ods. 1 O.s.p. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované
za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), o taký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne
zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá
procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad vo veciach sp.zn. 1 Cdo
62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, sp.zn. 6 Cdo
41/2011, 7 Cdo 49/2012, 7 Cdo 212/2013).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 238 a § 237 ods. 1 O.s.p.
nemožno vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že jej mimoriadny opravný prostriedok je
procesne neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľom 1/ a 2/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal
odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie. (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 24. februára 2016 JUDr. Oľga Trnková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.