Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/177/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. P., bývajúceho v B.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou IKRENYI & REHAK, s.r.o., so sídlom v

Bratislave, Šoltésovej 2, proti ţalovanému R. P., s miestom podnikania v T., zastúpeného

advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom v Trnave, Nám. SNP

3, za účasti vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného Generali Slovensko poisťovňa,

a.s., Bratislava, Plynárenská 7/C, zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocké schody 2/A, o zaplatenie 26 882 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní

ţalovaného a vedľajšej účastníčky na strane ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 28. novembra 2013, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (ďalej len ,,okresný súd“) uznesením zo 14. augusta 2009, č.k.

-129 zastavil konanie v časti týkajúcej sa ţalovaného 2/. Zastavil konanie

v časti istiny 1 332,83 € a v časti úroku z omeškania zo sumy 28 214,83 € vo výške 8%

od 1. júna 2006 do zaplatenia a ţalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania. Čiastočné

zastavenie konania odôvodnil s poukazom na účinné späťvzatie návrhu ţalobcom voči

ţalovanému 2/ a v časti istiny 1 332,83 € a v časti úroku z omeškania zo sumy

28 214,80 € vo výške 8% ročne od 1. júna do zaplatenia a na ustanovenie

so súhlasom ostatných účastníkov konania. O trovách konania rozhodol s poukazom

na ustanovenie

Uvedené uznesenie okresného súdu bolo doručené právnemu zástupcovi ţalobcu

JUDr. Jozefovi Tomkovi dňa 2. septembra 2009.

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 28. júna 2011 sp.zn. bol

zrušený rozsudok okresného súdu vo veci samej z 22. apríla 2010, č.k. 27 C 106/2007-

197. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd vyslovil právny záver, ţe plná moc

udelená ţalobcom advokátovi JUDr. Jozefovi Tomkovi nespĺňa náleţitosti procesnej

plnej moci v zmysle , nakoľko neumoţňuje

účastníkovi udeliť tzv. všeobecnú procesnú plnú moc (plnú moc na všetky súdne konania

vedené účastníkom). Z tohto dôvodu povaţoval všetky procesné úkony, ktoré advokát

JUDr. Jozef Tomka v mene ţalobcu urobil, ako aj doručovanie súdnych rozhodnutí

určených ţalobcovi cestou tohto advokáta, za právne neúčinné.

Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doručil uznesenie

zo 14. augusta 2009, č.k. -129 ţalobcovi opätovne cestou jeho nového

právneho zástupcu advokátskej kancelárie IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Šoltésovej 2, ktorá prevzala uznesenie dňa 9. novembra 2012.

Ţalobca napadol uznesenie okresného súdu zo 14. augusta 2009, č.k. 27 C 106/2007-

129 odvolaním.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, uznesením z 28. novembra 2013, sp.zn.

, napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zastavení konania voči

ţalovanému v sume 1 332,83 € a úrokov z omeškania z tejto sumy potvrdil, a vo výroku

o zastavení konania v časti úrokov z omeškania zo sumy 26 882 € zrušil. V odôvodnení

poukázal na ustanovenie vety prvej v spojení s ustanovením

vety poslednej a , vety prvej a tretej,

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe v konaní došlo k súbeţnému doručeniu uznesenia

okresného súdu z 30. októbra 2012 č.k. -403 (pripúšťajúceho zmenu

ţaloby jej rozšírením v časti úrokov z omeškania) a skôr vydaného uznesenia čiastočne

zastavujúceho konanie aj v časti úrokov z omeškania, bolo nevyhnutné reagovať

na vzniknutú procesnú situáciu a odstrániť kolíziu týchto vzájomne si odporujúcich

rozhodnutí v časti úrokov z omeškania zo sumy 26 882 €. Pre posúdenie otázky

udrţateľnosti skoršieho odvolaním napadnutého rozhodnutia o čiastočnom zastavení

konania, vychádzal odvolací súd z posudzovania skutočného postupu účastníka

v konaní a obsahu ním robených podaní. Bol toho názoru, ţe podaním odvolania voči

uzneseniu o čiastočnom zastavení konania, deklaroval ţalobca svoju neochotu

dodatočne schváliť procesný úkon späťvzatia realizovaný v jeho mene advokátom

JUDr. Jozefom Tomkom, ktorý sa v konaní nepreukázal riadnou procesnou plnou

mocou. Späťvzatie ţaloby urobené týmto advokátom v mene ţalobcu uţ nebolo moţné

vziať späť, preto ţalobca, sledujúc návrat k skôr opusteným ţalobným poţiadavkám,

podal návrh na rozšírenie ţaloby v časti úrokov z omeškania z istiny 26 882 €.

Na základe týchto úvah odvolací súd dospel k záveru, ţe vzniknutý rozpor medzi

skutočnou a deklarovanou vôľou ţalobcu a tým aj rozpor medzi oboma rozhodnutiami

okresného súdu so vzájomne si odporujúcimi procesnými účinkami, ktoré nastali

súbeţne, bolo moţné odstrániť len zrušením uznesenia o čiastočnom späťvzatí ţaloby

v časti úrokov z omeškania z istiny 26 882 € bez ďalšieho v zmysle § 221 ods. 1 písm.

e/, f/ a h/

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa

o zastavení konania v časti úrokov z omeškania zo sumy 26 882 € zrušené, podali ţalovaný

a vedľajšia účastníčka na strane ţalovaného (ďalej aj ,,dovolatelia“) obsahovo totoţné

dovolania. Zhodne uviedli, ţe dovolanie podávajú z dôvodu, ţe sa im postupom odvolacieho

súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia tým, ţe

odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím bolo porušené ich právo

na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle a právo

na spravodlivý súdny proces garantované čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Namietali, ţe v odôvodnení uznesenia odvolací súd

neuviedol ţiaden postup a ani úkon súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorého mala byť

ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle Rovnako

namietali, ţe odvolací súd v odôvodnení neuviedol, v čom malo spočívať nedostatočné

zistenie skutkového stavu a nesprávnosť právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenie § 221

ods. 1 písm. h/ Poukázali na to, ţe v uznesení nie je vysvetlená ani okolnosť, kedy

došlo k riadnemu doručeniu napadnutého uznesenia ţalobcovi, resp. ak k jeho riadnemu

doručeniu malo dôjsť aţ doručením novému právnemu zástupcovi ţalobcu (9. novembra

2012), nie sú v uznesení dôvody takéhoto záveru odvolacieho súdu. Navyše mali za to, ţe

uznesenie súdu prvého stupňa márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania zo strany

ţalobcu po tom, čo bolo doručené pôvodnému právnemu zástupcovi ţalobcu (JUDr. Jozefovi

Tomkovi) nadobudlo v septembri 2009 právoplatnosť a opakované doručenie tohto uznesenia

novému právnemu zástupcovi 9. novembra 2012 bolo bez právneho významu. Uviedli, ţe

z plnomocenstva udeleného advokátovi JUDr. Jozefovi Tomkovi je zrejmé, ţe ide

o všeobecnú plnú moc udelenú v súlade s ustanoveniami a 28 Odvolací súd mal

podľa ich názoru odvolanie odmietnuť aj podľa ustanovenia ,

nakoľko sa tak nestalo, je zrejmé, ţe vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhli, aby dovolací súd napadnutú časť uznesenia odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe podané dovolania nespĺňajú

procesné podmienky prípustnosti a je potrebné ich odmietnuť, nakoľko smerujú proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ţiadal, aby dovolací súd dovolania

odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] skúmal, či dovolania

smerujú proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním ţalovaného a vedľajšej účastníčky je napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým

zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania ţalovaného a vedľajšej účastníčky

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolaní ţalovaného a vedľajšej účastníčky smerujúcich proti

uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ ţalovaný a vedľajšia účastníčka nenamietali a ich existenciu nezistil

ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolaní z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolaní ţalovaného a vedľajšej účastníčky na strane

ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím

súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Dovolatelia vo svojich dovolaniach namietali, ţe napadnuté rozhodnutie nemá

náleţitosti v zmysle ustanovenia ( ), nie je dostatočne

odôvodnené, resp. ţe je nepreskúmateľné ( ).

K tejto námietke dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne

kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta

znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.

b/ . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku.“

S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia

namietaná dovolateľmi povaţovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods.2 písm. b/

, ktorá síce je relevantným dovolacím dôvodom avšak v súlade s konštantnou

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp.zn.

a , , , ) prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto

dovolacom dôvode len vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné

(, , ).

Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu zakladať vadu v zmysle , a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté

opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou,

intenzitou, významom a právnymi následkami blíţia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva totiţ princíp právnej istoty môţe ustúpiť iba výnimočne,

a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti

Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny

systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku

2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, ţe by v prejednávanej veci išlo o takýto

extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorý by bol dôvodom

pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

I keď odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu je písané pomerne

zloţitým a nekonzistentným spôsobom, vzhľadom na právne zastúpenie všetkých účastníkov

konania advokátom, nespôsobuje tento charakter odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jeho

zmätočnosť v zmysle Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa kritériá v zmysle

z hľadiska formálnej štruktúry. Z odôvodnenia celkom zjavne vyplýva, ţe

odvolací súd pristúpil k čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu

z dôvodu korekcie stavu v konaní, ktorý nastal pre vzájomne si kolidujúce procesné účinky

tohto uznesenia s procesnými účinkami neskoršieho uznesenia okresného súdu o pripustení

rozšírenia ţaloby, ktorým bola opätovne oţivená poţiadavka ţalobcu na zaplatenie úrokov

z omeškania. Rovnako je zrejmé aj to, ţe tento záver prijal v dôsledku posudzovania

súladnosti vôle ţalobcu (vyjadrenej podaním odvolania) s procesným úkonom advokáta

JUDr. Jozefa Tomka, ktorý sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu nepreukázal platnou

procesnou plnou mocou. Odvolací súd čiastočné zrušenie rozhodnutia povaţoval za spôsob

riešenia vzniknutej procesnej situácie a z toho pohľadu aj aplikoval ustanovenia § 221 ods. 1

písm. e/, f/ a h/ Okolnosť, či odvolací súd správne aplikoval práve tieto zákonné

ustanovenia na daný skutkový stav, ako aj správnosť jeho právnych záverov a úvah, je

z hľadiska posúdenia procesnej prípustnosti podaných dovolaní v zmysle

irelevantná. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené,

nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe ţalobca má odlišný právny názor neţ konajúce súdy

bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalobcu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

).

Napokon dovolací súd len poznamenáva, ţe ţalobca ako dominus litis disponuje

s konaním a jeho predmetom, rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či svoje ţalobné

poţiadavky po ich predchádzajúcom späťvzatí opätovne v konaní uplatní a v akom rozsahu.

K námietke dovolateľov poukazujúcich na skutočnosť, ţe plnomocenstvo udelené advokátovi

JUDr. Jozefovi Tomkovi je v súlade s ustanoveniami a 28 , v dôsledku čoho mal

odvolací súd odvolanie odmietnuť podľa ustanovenia , je potrebné

uviesť, ţe i keby táto námietka bola dôvodná (ktorú okolnosť dovolací súd neskúmal),

prejednaním oneskorene podaného odvolania odvolací súd účastníkom neodníma ţiadne

procesné oprávnenia a neupiera im ich moţnosť konať pred súdom. Takéto procesné

pochybenie odvolacieho súdu by bolo spôsobilé zaloţiť (iba) tzv. inú vadu konania (§ 241

ods.1 písm. b/ ), ale len za predpokladu, ţe by jej následkom bolo nesprávne

rozhodnutie vo veci (m.m. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. ). Tento

dovolací dôvod, ako uţ bolo vyššie uvedené (viď str. 6 ods. 2 tohto odôvodnenia), je však

moţné uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní, čo nie je prípad tejto prejednávanej veci

a preto sa dovolací súd touto otázkou nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu nemalo za následok odňatie moţnosti účastníkov konať pred súdom

v zmysle

Napokon dovolatelia tvrdili, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod

v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm.

c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď

R 54/2012 a tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani

znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), mali by za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, o taký

prípad ale v tomto dovolacom konaní nešlo.

Keďţe procesná prípustnosť dovolaní ţalovaného a vedľajšej účastníčky nevyplýva

z ustanovenia ani z , dovolací súd odmietol ich dovolania ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( a

ods. 1 písm. c/ ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému a vedľajšej účastníčke, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu

však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ju neuplatnil (§ 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. mája 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová