Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/19/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí

konanom v Bratislave 25. mája 2016 v trestnej veci obvineného T. F. a spol. pre trestný čin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., za obzvlášť

závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 141 Tr. zák. a za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a na § 141

Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a obvinených T. F., R. B., J. W., V. J., N. K., V. M., J. M., M. R., R. M.,

V. K., L. D., M. K., H. M. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica zo 4. mája 2016, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvinených T. F., R. B., J.

W., V. J., N. K., V. M., J. M., M. R., R. M., V. K., L. D., M. K., H. M. a prokurátora Úradu

Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú .

Podľa písomný sľub obvineného V. J. sa neprijíma.

Podľa peňažná záruka obvinených V. J., N. K. sa neprijíma.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením zo 4. mája 2016, sp. zn. , rozhodol o tom, že

I/ Podľa , berie do väzby obvineného T. F., nar. X.

2

v B., trvale bytom B.P.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným T. F. sa neukladá.

II/ Podľa , berie do väzby obvineného R. B., nar.

X., trvale bytom P.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod. a bude

sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným R. B. sa neukladá.

III/ Podľa , berie do väzby obvineného J. W., nar.

X. v B., bytom B.B.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.05 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným J. W. sa neukladá.

IV/ Podľa , berie do väzby obvineného V. J., nar.

X., trvale bytom D.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod. a bude

sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným V. J. sa neukladá.

V/ Podľa , berie do väzby obvineného N. K., nar.

X., trvale bytom M.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 06.00 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/

súd písomný sľub obvineného N. K. neprijíma. Podľa

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným N. K. sa neukladá.

VI/ Podľa , berie do väzby obvineného V. M., nar.

X., trvale bytom B.B.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 04.50 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/

súd písomný sľub obvineného V. M. neprijíma. Podľa

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným V. M. sa neukladá.

VII/ Podľa , berie do väzby obvineného J. M., nar.

X., trvale bytom D.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod. a bude

sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa

3

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným J. M. sa neukladá.

VIII/ Podľa , berie do väzby obvineného M. R.,

nar. X., trvale bytom Z.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným M. R. sa neukladá.

IX/ Podľa , berie do väzby obvineného R. M., nar.

X., trvale bytom B.N.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.58 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným R. M. sa neukladá.

X/ Podľa , berie do väzby obvineného V. K., nar.

X., trvale bytom B.Š.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.07 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným V. K. sa neukladá.

XI/ Podľa , berie do väzby obvineného L. D., nar.

X. v B., trvale bytom H.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným L. D. sa neukladá.

XII/ Podľa , berie do väzby obvineného M. K.,

nar. X., trvale bytom S.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.10 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným M. K. sa neukladá.

XIII/ Podľa , berie do väzby obvineného H. M.,

nar. X., trvale bytom R.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 08.23 hod.

a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným H. M. sa neukladá.

Proti uvedenému uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený N. K. prostredníctvom

4

svojho advokáta sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že proti napadnutému

uzneseniu podal hneď po jeho vyhlásení sťažnosť priamo do zápisnice, pričom do dňa 9. mája

2016 mu nebolo doručené písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. V prvom rade

odkazuje v celom rozsahu na prednes svojho obhajcu pri výsluchu dňa 4. mája 2016 a žiada,

aby tento bol považovaný za súčasť odôvodnenia jeho sťažnosti. Ďalej obvinený popiera

spáchanie trestného činu, ktorého spáchanie mu je podľa uznesenia o vznesení obvinenia

vydaného dňa 2. mája 2016, sp. zn. PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016, kladené za vinu.

Obvinený vo svojej sťažnosti spochybňuje hodnovernosť svedeckých výpovedí

svedkov N. M., P. F. a P. Š., nakoľko sa podľa neho jedná o osoby, ktoré samy mali byť

účastné podľa uznesenia na páchaní trestnej činnosti a proti väčšine z nich je vedené trestné

stíhanie, pričom žiadny iný dôkaz, ktorý by odôvodňoval spáchanie skutku, nie je

v predmetnom uznesení uvedený. Ďalej obvinený poukázal na ustanovenie § 206 ods. 1

ako aj na skutočnosť, že vzhľadom na uvedený opis skutku, keď jediným

stotožneným páchateľom skutku je sám obvinený a ďalší minimálne piati páchatelia sú

nestotožnení, pričom žiadny z uvedených svedkov túto skutočnosť nepotvrdzuje, a preto je

možné podľa obvineného konštatovať, že uznesenie je vo vzťahu k obvinenému rozhodnutím

predčasne vydaným, a preto nie je naplnená materiálna podmienka väzby tak, ako ju má na

mysli ustanovenia

Vzhľadom k procesnému postupu sudcu pre prípravné konanie obvinený uvádza,

že postupom sudcu pre prípravné konanie, keď nerozhodol o jeho riadne uplatnenom návrhu

na nahradenie väzby zložením peňažnej záruky vo výške 10 000 € boli napadnutým

uznesením porušené jeho práva podľa ustanovenia , ods. 2 a ods. 5

Slovenskej republiky, ako aj jeho práva podľa ustanovenia čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, pričom poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax

Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to najmä na rozhodnutie vydané pod sp. zn.

, zo dňa 29. januára 2009.

Obvinený ďalej vo vzťahu k napadnutému uzneseniu uvádza, že z neho nevyplýva

ako sa sudca pre prípravné konanie vysporiadal zo skutočnosťami uvádzanými pri jeho

výsluchu ako aj vo vzťahu k ďalším skutočnostiam, ktoré obvinený uviedol, pričom podľa

obvineného odôvodnenie rozhodnutia o väzbe len konštatovaním, že by obvinený mohol

konať tak, ako je to uvedené v ustanovení a bez uvedenia

5

konkrétnych skutočností, z ktorých by mala táto obava vyplynúť, je podľa obvineného

postupom čisto formálnym. V súvislosti s uvedeným obvinený poukazuje na ustálenú

výkladovú prax odbornej verejnosti a rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky

vo vzťahu k základným princípom, ktoré sa týkajú vzatia osoby do väzby a držania v nej,

ktoré sú obsiahnuté aj vo významných rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Wemhoff v. Nemecko ( 27. jún 1968, séria A, č. 7), Neumeister v. Rakúsko

(27. jún 1968, séria A, č. 8), Stögmüller v. Rakúsko (10. november 1969, séria A, č. 9)

a Letellier v. Francúzsko (26. jún 1991, séria A, č. 207) a zahrnuté Ústavným súdom

Slovenskej republiky v náleze vydanom pod sp. zn. , pričom v rámci daného

nálezu obvinený cituje ustanovenia týkajúce sa dôvodov pre väzbu ako aj jednotlivé zásady

obsiahnuté v odporúčaní k dohovoru. V rámci poukázania na predmetný nález obvinený

uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí vyslovil tiež

požiadavku na dôsledné skúmanie skutočností svedčiacich pre a proti ďalšiemu trvaniu väzby,

pričom ak súd rozhodne trestne stíhanú osobu naďalej držať vo väzbe, jeho rozhodnutie musí

byť založené na konkrétnych skutočnostiach a nie na abstraktnej úvahe.

Z vyššie uvedených dôvodov má obvinený za to, že výroková časť napadnutého

uznesenia je nesprávna a je v zrejmom rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia,

pričom konaním, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo boli porušené príslušné

ustanovenia , ktoré mali za dôsledok nesprávnosť výrokovej časti

uznesenia, vzhľadom na čo obvinený navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako nadriadený súd, napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a obvineného prepustil

na slobodu a rozhodol o nahradení jeho väzby niektorou zo záruk tak, ako boli tieto

ponúknuté obvineným v žiadosti.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. mája

2016, sp. zn. , podal obvinený R. M.... prostredníctvom svojho advokáta

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že napadnutým uznesením bol vzatý do

väzby z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/

v rámci čoho uviedol, že väzba musí byť chápaná ako výnimočný prostriedok

zaistenia obvineného pre účely trestného konania v prípade zistenia skutočností ustanovených

zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jeho použitia v záujme včasného a náležitého

objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu ich páchateľov.

6

S poukázaním na obvinený vo svojej sťažnosti uviedol, že v jeho

prípade podmienka v rámci uvedeného ustanovenia nie je splnená, nakoľko doposiaľ zistené

skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by sa stali skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie,

pričom v predmetnej veci boli vypočutí iba svedkovia N. M. a R. M. ako poškodený

a po vznesení obvinenia boli vypočutí iba obvinení. Obvinený ďalej spochybňuje

dôveryhodnosť svedka N. M., nakoľko sú voči nemu vedené aj viaceré trestné stíhania,

na ktorých výsledku má záujem.

Obvinený ďalej popiera spáchanie zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukázaním na § 141 Tr. zák., nakoľko

uvádza, že nikdy žiadnu zločineckú skupinu známu ako „T.“ nezaložil, nezosnoval

a ani nepodporoval, pričom uvádza, že nepozná H. M., pod ktorého mal patriť a opisuje

pri tom priebeh vyšetrovania jeho osoby v rámci ktorého uvádza, že väčšinu obvinených ani

nepozná, ale pokiaľ ide o osobu J. W., tak toho pozná v súvislosti so spoločnosťou S., s.r.o.,

kde bol aj on spoločníkom, a teda vložil do tejto spoločnosti peňažné prostriedky, ktoré

potreboval na obchodnú činnosť.

Ďalej obvinený uviedol, že nepopiera skutočnosť, že doviezol R. M.

a aj odviezol z podniku K. vo V., avšak na presný deň a rok si nepamätá. Počul, že R. M. je

dlžný nejaké peniaze J. W., pričom na jeho žiadosť ho doviezol aj odviezol.

V súvislosti so spôsobením Š. R. M. vo výške 6 638,78 €, obvinený uviedol, že danú

osobu nepozná.

Obvinený vo svojej sťažnosti uviedol, že z výpovede svedka N. M.

a zhodne aj z výpovede poškodeného R. M. nevyplýva skutočnosť,

že by R. M. zbil a týral, či mu iným spôsobom ubližoval, a preto nechápe,

ako sa môže samotným odvozom a dovozom R. M., ktorý nastúpil a vystúpil z vozidla

podieľať na takýchto údajných skutkoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že v jeho prípade neexistuje žiaden

dôvod pre väzobné stíhanie, a to jednak s ohľadom na to, že doposiaľ zistené skutočnosti

nenasvedčujú tomu, že mal spáchať trestné činy, ak už malo dôjsť k spáchaniu nejakého činu.

7

S poukázaním na dôvod väzba uvedený v obvinený uviedol,

že svedok N. M. už k veci vypovedal a je vo väzbe, čiže pôsobenie na tohto svedka je z jeho

strany vylúčené a so svedkom R. M. nie je vôbec v kontakte, pričom od kontaktu s ním

ubehlo už desať rokov. Taktiež nie je v kontakte približne desať rokov s osobami obvinených

a väčšinu vôbec nepozná, pričom žiadny svedok, či obvinený vo svojich výpovediach

neuviedol, že by na nich v tejto veci počas desiatich rokov pôsobil.

Vzhľadom na uvedené má obvinený za to, že na podporu dôvodu väzby uvedeného

v neexistujú žiadne dôkazy a v uznesení o vzatí do väzby ani nie

je uvedené žiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby riadne odôvodňovala.

Dôvod väzby uvedený v podľa obvineného neobstojí,

nakoľko vo svojej sťažnosti uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný ani právoplatne odsúdený

za trestný čin, a teda ani za skutky, ktoré sa mu v uznesení o vznesení obvinenia kladú

za vinu. Ďalej obvinený opisuje svoju podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej sa snaží postarať

o svojich blízkych, taktiež opisuje svoj rodinný život, v rámci ktorého riadne uhrádza

aj výživné vo výške 300 €. Vzhľadom na uvedené je podľa obvineného zrejmé, že vedie

riadny život a nemá záujem páchať akúkoľvek trestnú činnosť, a to najmä s ohľadom na jeho

dve maloleté deti, na ktorých výchove a zabezpečení ich životných potrieb sa riadne podieľa

a aj chce naďalej podieľať ako ich otec.

Obvinený v závere svojej sťažnosti uviedol, že je nepochybné, že na podporu dôvodu

väzby uvedeného v neexistujú žiadne dôkazy a v uznesení o vzatí

do väzby ani nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby riadne

odôvodňovala.

Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že ani jeden z dôvodov väzby

v zmysle , nie je dôvodný, a preto podľa

písm. a/ žiada zrušiť rozhodnutie a prepustenie na slobodu.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený V. J. prostredníctvom svojho advokáta

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia

8

považuje za nedôvodné, nakoľko žiaden skutok, ktorý sa mu kladie za vinu

v bode 1/ uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 2. mája 2016 nespáchal.

Obvinený uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej zločineckej skupine označovanej

ako „T.“, nikdy pre ňu nebol činný, ani ju nepodporoval a žiadnym spôsobom

sa nepodieľal na jej založení a zosnovaní, pričom skutok v bode 1/ napadnutého uznesenia

vo vzťahu k jeho osobe nenapĺňa zákonné náležitosti skutkovej podstaty trestného činu podľa

§ 296 Tr. zák., nakoľko subjektívna stránka spáchania tohto trestného činu musí byť jasne,

zrozumiteľne a nezameniteľne opísaná tak, aby z opisu skutku bolo zrejmé, čo a akým

spôsobom mal spáchať. Ďalej obvinený uviedol, že nikdy neodovzdával žiadne finančné

prostriedky T. F. a pri tom chce zdôrazniť, že takýmto spôsobom opísaný skutok je

nekonkrétny z dôvodu, že ak mal „časť takto získaných finančných prostriedkov“ odovzdať,

musí byť zrejmé v akej výške a z akej trestnej činnosti.

Obvinený uviedol, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva žiadna okolnosť, na základe

ktorej by malo byť zrejmé, že páchal akúkoľvek trestnú činnosť, ktorá sa uvádza v skutkovej

vete uznesenia a nie sú uvedené žiadne dôkazy o jeho údajnej trestnej činnosti. Vzhľadom

na uvedené považuje obvinený uznesenie o vznesení obvinenia za predčasné, vychádzajúce

z nedostatočne zistených skutkových okolností.

K dôvodom väzby podľa obvinený uvádza,

že odôvodnenie súdu prvého stupňa je nedostatočné a samotné konštatovanie väzobného

dôvodu podľa je nezákonné. Sudca pre prípravné konanie

neuvádza konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval hroziaci fakt, že by konal spôsobom

uvedeným v

Obvinený poukázal na skutočnosť, že sa nikdy nedopustil trestnej činnosti, ktorá mu je

kladená za vinu, pričom by chcel poukázať na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa

sa sudca pre prípravné konanie vo svojom napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom

nevysporiadal so skutočnosťami, ktorými preukazuje dôvodnosť svojich tvrdení a dôvodnosť

svojich záverov opiera len o všeobecné konštatácie bez toho, aby uviedol, konkrétne

skutočnosti zakladajúce opodstatnenosť prijatých záverov. Tu poukazuje obvinený na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 15. marca 2007, v odôvodnení

ktorého ústavný súd uvádza, že „Požiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho práva

(„lawfulness“), na ktorú odkazuje čl. 5 ods. 1 Dohovoru, je podľa Európskeho súdu

9

pre ľudské práva primárna. Väzba musí byť navyše s účelom citovaného ustanovenia

Dohovoru (ktorým je zabrániť, aby bola osoba zbavená slobody svojvoľne) a tiež v súlade

s Dohovorom vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom výslovne alebo

implikovane (pozri obdobne rozsudku vo veciach Winterwerp v. Holandsko z 24. októbra

1979, Séria A, č. 33, str. 19-20, § 45 a Baranowski v. Poľsko z 28. marca 2000, č. 28358/95,

§ 51). Pod zákonom ustanoveným spôsobom pozbavenia osobnej slobody treba rozumieť taký

postup a rozhodnutia súdov, ktorými rešpektujú ustanovenia (mutatis

mutandis )“.

Obvinený ďalej vo svojej sťažnosti poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej

republiky č. 18/21 Zbierky, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že trvanie kolúznej

väzby nie je možné zdôvodniť len teoretickou potrebou možného vypočutia aj iných, bližšie

nestotožnených osôb, u ktorých ani nie je zrejmé k čomu a ku ktorým obvineným by mohli

vypovedať, respektíve ani nie je zrejmé, či takéto osoby (možní svedkovia) vôbec existujú.

V opačnom prípade by sa kolúzna väzba musela vyvodzovať v každej trestnej veci, nakoľko

vždy je teoreticky možné, že sa objaví osoba, ktorá by mohla svedčiť proti obvinenému,

respektíve osoba, ktorá sa taktiež, určitou mierou podieľala na páchaní trestnej činnosti.

V danom prípade obvinený poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 25. mája 1992, ako aj na rozhodnutie R č. 39/1968, pričom

tvrdí, že postup súdu nerešpektoval ustanovenia nakoľko nešpecifikoval konkrétne

skutočnosti tak, ako to vyžaduje pri rozhodovaní o uložení kolúznej

väzby, pričom obvinený poukazuje na logický ako aj gramatický výklad ustanovenia § 71

ods. 1 v spojitosti s chápaním materiálneho obsahu pojmu konkrétna skutočnosť.

K dôvodu preventívnej väzby podľa obvinený uviedol,

že odôvodnenie súdu prvého stupňa je podľa neho nedostatočné a samotné konštatovanie

väzobného dôvod podľa je nezákonné, pričom tvrdí, že všetky

skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých má vyplývať

dôvodnosť obavy z pokračovania trestnej činnosti sú hypotézy bez akýkoľvek dôkazov

a skutočností.

V závere svojej sťažnosti obvinený uviedol, že ak má byť daná obava z pokračovania

trestnej činnosti a odôvodnená, tak je nevyhnutné, aby súd poukázal na konkrétnu trestnú

10

činnosť vzťahujúcu sa k jeho osobe a konkrétne finančné prostriedky, ktoré mal takýmto

spôsobom získať, alebo niekomu odovzdať.

Obvinený na základe vyššie uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby zrušil

uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016,

sp. zn. , a prepustil ho z väzby na slobodu.

V doplnení svojej sťažnosti prostredníctvom svojho advokáta obvinený V. J. vyhlásil,

že nikdy do skupiny „T.“ nepatril, nepozná spoluobvinených, nepracoval s nimi, nestýkal

sa s nimi, nemá vedomosť o ich štruktúre, aktivitách a činnosti, pričom sa pozná len

s obvineným V. M., s N. S. sa nikdy nestretol a s N. M. sa stretol len raz, a to ho on sám

vyhľadal a oslovil na benzínovej pumpe, kde M. žiadal od obvineného V. J. finančné plnenie

a v prípade, že mu obvinený nevyhovie, vyhrážal sa mu ublížením na majetku alebo zdraví,

tak obvinenému ako aj jeho rodinným príslušníkom. Ďalej obvinený opísal priebeh udalostí

v spojitosti s obvineným M..

Ďalej obvinený V. J. uviedol, že má svoju rodinu, družku a dve maloleté deti, je

starostlivým otcom, má rodinné a pracovné zázemie a vedie riadny a bezúhonný život, pričom

má vážne zdravotné problémy, ktoré sa mu zhoršujú pobytom vo výkone väzby,

čo potvrdzuje aj kópiou lekárskej správy MUDr. A. K., PhD. z vyšetrenia zo dňa 28. apríla

2016, z ktorého je zrejmé, že trpí krvácaním do žalúdka.

Súčasne obvinený V. J. dáva v súlade s ustanovením sľub,

že povedie riadny život, najmä sa nedopustí trestnej činnosti a splní povinnosti

a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, s ohľadom na osobu obvineného a povahu

prejednávaného prípadu žiada odvolací súd o zváženie možnosti nahradenia účelu väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným v súlade s ustanovením § 80

ods. 1 písm. c/ Obvinený V. J. v súlade s ustanovením ponúka pre prípad

nahradenia väzby peňažnú záruku.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený Ing. V. M. prostredníctvom svojho

advokáta sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na článok 17 ods. 2

a ods. 5 ako aj na základné materiálne podmienky väzby, pričom

11

materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne. Obvinený ďalej

opisuje priebeh posudzovania skutkových okolností sudcom pre prípravné konanie, pričom

uvádza, že celé trestné stíhanie vedené proti jeho osobe považuje

za nezákonné a predčasné a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v skutku č. 1 uznesenia

o vznesení obvinenia (zakladajúceho jednu z materiálnych podmienok väzby), sa vo vzťahu

k jeho osobe uvádza len to, že je členom zločineckej skupiny a pácha ekonomickú trestnú

činnosť, čo je vzhľadom na absenciu akéhokoľvek skutku ekonomického charakteru

v napadnutom uznesení paradoxné. Podľa obvineného záver o objektívnych znakoch

trestného činu musí byť podložený zistením orgánov činných v trestnom konaní,

a to na podklade vykonaného dokazovania.

S poukázaním na uznesenie o vznesení obvinenia obvinený uviedol, že predmetné

uznesenie v skutku č. 1 vo vzťahu k jeho osobe nevykazuje znaky, ktoré musí opis skutku

povinne obsahovať, nakoľko v predmetnej skutkovej vete absentuje konkretizácia jeho

údajnej činnosti, ktorú mal vykonávať ako člen zločineckej skupiny. V predmetnom uznesení

sú uvedené výlučne abstraktné skutočnosti, a preto má obvinený za to, že uznesenie

o vznesení obvinenia musí obsahovať opis skutku, včítane miesta, času, spôsobu

a charakteristiky jeho vykonania, pričom podľa obvineného došlo k porušeniu

o vznesení obvinenia.

Vzhľadom na uvedené obvinený uviedol, že mu bolo vznesené obvinenie bez toho,

aby boli splnené základné predpoklady, ktoré by takýto postup umožňovali, a tým jeho väzba

nespĺňa základnú materiálnu podmienku - dôvodnosť obvinenia.

K dôvodom väzby podľa , obvinený uviedol,

že podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy

vyplývajúcej z konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania

označovanej ako dôvod väzby, pričom bez ustálenia takýchto skutočností, ktoré musia reálne

nastať, nie je možné vziať osobu obvineného do väzby.

Obvinený vo svojej sťažnosti uviedol, že v napadnutom uznesení súdu nie je uvedené

žiadna reálna, konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z jeho kolúzneho konania,

pričom konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takýto postup sú nahradené domnienkami

12

a hypotézami. Podľa obvineného predpokladom kolúznej väzby musí byť aktívna činnosť

smerujúca k mareniu skutočností závažných pre trestné stíhanie a dôvodom väzby nemôže

byť len určitá dôkazná alebo procesná situácia bez zistenia konkrétnych skutočností, ktoré

odôvodňujú aplikovanie podmienok upravených v s poukázaním

na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 25 mája 1992, sp. zn. ,

ako aj na rozhodnutie, sp. zn. R 39/1968.

Podľa obvineného skutočnosť, že v priebehu trestného stíhania majú byť vypočuté,

alebo stotožnené ďalšie osoby nie je kolúznym dôvodom väzby, keďže ide o procesnú

situáciu v každom trestnom konaní s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 17 .februára 2010, sp. zn. .

Ďalej obvinený uviedol, že väzobné dôvody nemôžu byť v žiadnom prípade dané

charakterom údajnej trestnej činnosti, ale musia byť odôvodnené existenciou konkrétnych

skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby

a pod pojmom bude pokračovať v trestnej činnosti, nie je možné rozumieť len všeobecné

nebezpečenstvo z možného pokračovania v bližšie neurčitej trestnej činnosti, ale je pod ním

potrebné rozumieť len konkrétnu skutočnosť, z ktorej vyplýva, že hrozí nebezpečenstvo,

že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, respektíve v obdobnej

činnosti, prípadne, že dokoná trestný čin.

Vzhľadom k dôvodom väzby obvinený uviedol, že sú formulované neurčito, vágne

a abstraktne, pričom odôvodnenie väzobného dôvodu je len formálne, založené

na domnienkach a hypotézach, ktoré však nie sú podložené konkrétnymi skutočnosťami

odôvodňujúcimi preventívnu väzbu.

Obvinený vo svojej sťažnosti poukazuje na ustanovenia

ako aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. , v zmysle ktorého „Uznesenie, ktorým

sa rozhodne o väzbe, musí obsahovať ako všeobecné, tak aj osobitné náležitosti uznesenia

podľa (teraz ), resp. “. Ďalej obvinený poukázal

na , ako aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. , pričom

uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je formulované len všeobecne, abstraktne

a bez konkretizácie jeho konania vzhľadom k dôvodom väzby.

13

Ako náhradu za svoju väzbu ponúka obvinený písomný sľub v zmysle § 80 ods. 1

písm. b/ , za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu a primeraných

obmedzení. V danej súvislosti dáva obvinený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 25. apríla 2005, sp. zn. , v zmysle ktorého,

pri posudzovaní opodstatnenosti väzby má záruka vždy prednosť pred pokračovaním väzby,

vrátane väzby kolúznej, s poukazom na ustanovenie druhej vety článku 5 ods. 3 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obvinený vo svojej sťažnosti poukázal na možnosti využitia nahradenia jeho väzby

písomným sľubom za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu a uloženia

primeraných povinností.

V súvislosti s útekovou väzbou obvinený uviedol, že bol štátnym orgánom vždy

k dispozícii, pokiaľ bol riadne predvolaný a preberal aj doručované zásielky, prípadne si ich

vyzdvihol v úložnej lehote.

V závere svojej sťažnosti obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 4. mája 2016, sp. zn. , o vzatí do väzby

a rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu, eventuálne, aby rozhodol o nahradení jeho

väzby podľa , prijatím ponúkaného písomného sľubu,

za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení podľa a sťažnosť

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa

zamietol ako nedôvodnú.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený J. M. prostredníctvom svojho advokáta

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na skutočnosť,

že absentuje materiálna podmienka väzby, a to na základe akých skutočností dospel

vyšetrovateľ k predmetnému záveru, nakoľko podľa obvineného výpoveď spolupracujúceho

svedka nemôže byť dostatočným dôvodom ani len na vyslovenie podozrenia zo spáchanej

trestnej činnosti. Odhliadnuc od uvedeného obvinený uvádza, že s výnimkou skutku

pod bodom 7/ vzneseného obvinenia sa nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti.

14

S poukázaním na skutok pod bodom 7/ uznesenia o vznesení obvinenia obvinený

poukázal na skutočnosť, že pre identický skutok bolo na základe uznesenia o vznesení

obvinenia zo dňa 24. septembra 2015 pod ČVS: PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 vznesené

obvinenie voči osobám J. W., H. S., T. F. a M. V., pričom opísal priebeh predmetného

konania a uviedol, že konaním obvinených nebola naplnená skutková podstata trestného činu

vydierania podľa § 189 Tr. zák. po subjektívnej ani objektívnej stránke, pričom podľa

obvineného ani jeho konanie tak, ako je mu kladené za vinu, nenapĺňa objektívnu stránku

vydierania, ako tu aj absentuje príčinná súvislosť medzi údajným konaním obvinených osôb,

ktoré mali poškodeného H. nútiť násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby

niečo konal, opomenul, alebo trpel a jemu vzniknutou Š..

Vzhľadom k dôvodom väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/

obvinený uviedol, že uvedené dôvody nie sú dané, nakoľko z obsahu napadnutého

uznesenia o vzatí do väzby nevypláva voči nemu žiadne konkrétne konanie, ktoré by

odôvodňovalo opodstatnenosť predmetných dôvodov, pričom podľa obvineného ani

zo žiadnych zabezpečených dôkazov nevyplýva, že by mal a mohol akokoľvek ovplyvňovať

vyšetrovanie. Obvinený uviedol, že jeho príjem podchádza z jeho práce fitnes trénera, jeho

pobyt je známy, nikdy nebol trestaný a žije usporiadaný život.

Vzhľadom k vyššie uvedenému má obvinený J. M. za to, že dôvody väzby v zmysle

a nie sú dané a odvolaciemu súdu navrhuje,

aby zrušil uznesenie prvostupňového súdu a prepustil ho z väzby, respektíve, aby nahradil

väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený M. K. prostredníctvom svojho advokáta

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na skutočnosť,

že je maďarskej národnosti, a preto je klamlivé tvrdenie, že mal prezývku „M.“, nakoľko

v maďarskom jazyku je toto oslovenie pre osoby s jeho menom bežné a normálne, pričom

ako civilná osoba ani ako príslušník Policajného zboru nikdy neplnil v prospech žiadnej

zločineckej skupiny úlohy, nikdy nezisťoval a ani nezískaval informácie z policajných

evidencií k vozidlám a osobám, nezadovažoval žiadne osobné ani iné doklady, neposkytoval

žiadne informácie v súvislosti so svojou služobnou činnosťou v Policajnom zbore.

15

Ďalej obvinený v rámci svojej sťažnosti uviedol, že zo spoluobvinených pozná T. F.,

H. S., R. B., M. R., J. W., L. D. a H. M., pričom R. B., V. J., N. K., V. M., J. M., R. M.

a V. K. nepozná. V prospech obvinených nevykonal žiadne činnosti, ani z prostredia

Policajného zboru, ktoré sa mu kladú za vinu.

S poukázaním na bod 5/ uznesenia, ktorý je evidovaný na Obvodnom oddelení

Policajného zboru Sládkovičovo pod číslom konania ČVS: ORP-487/SL-GA-2009,

sa obvinený dostal do kontaktu v priebehu výkonu svojej hliadkovej služby na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Sládkovičovo, pričom tento prípad spracovával policajt K..

Obvinený vo svojej sťažnosti popiera, že by dal podpáliť osobné vozidlo X., ako je

uvedené pod bodom 11/ uznesenia, nakoľko v čase, keď prišlo k danej udalosti, tak bol

v službe, pričom to, že bol v službe, mohol vedieť aj svedok N. M.. Svedka N. M. a N. S.

pozná osobne, nakoľko pochádzajú z rovnakej dediny a chodili spolu aj do posilňovne.

Vzhľadom k dôvodom väzby podľa a

obvinený uviedol, že v napadnutom uznesení nenašiel žiadne také konkrétne okolnosti,

kde by odôvodňovali jeho vzatie do väzby, nakoľko samotnými výsluchmi spoluobvinených

boli odstránené pochybnosti o tom, že by spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu.

Obvinený poukazuje na význam a dôvodnosť inštitútu väzby a poukazuje na skutočnosť,

že sa už dlhšiu dobu vôbec nestýka so spoluobvinenými a navyše skutkov, ktoré sú mu

kladené za vinu sa nedopustil.

Obvinený ďalej uviedol, že na vzatie do väzby nestačí len podozrenie, musí tu byť

existencia konkrétnej závažnej skutočnosti, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 14. augusta 2012, pričom podľa

obvineného v napadnutom uznesení nie je uvedená jediná konkrétna skutočnosť, ktorá

by zakladala tento dôvod väzby, avšak ak dôvod väzby má predstavovať skutočnosť,

že sa pozná s niektorými obvinenými, tak toto ako dôvodná obava neobstojí. Obvinený

uviedol, že sa nebude kontaktovať so spoluobvinenými a bude spolupracovať s orgánmi

činnými v trestnom konaní.

Na záver svojej sťažnosti obvinený M. K. uviedol, že je ochotný sa podrobiť všetkým

prípadným obmedzeniam, ktoré by mu súd uložil, preto nevidí ani dôvodnosť väzby podľa

16

a má za to, že uznesenie je nedôvodné, nezákonné, arbitrárne a je

v rozpore s princípom právnej istoty a právom na spravodlivý súdny proces garantovaný

a z týchto dôvod žiada odvolací súd, aby uznesenie zrušil

a prepustil ho na slobodu.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený T. F. prostredníctvom svojho advokáta

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na skutočnosť,

že aby ho bolo možné vziať do väzby, musí okrem formálnych náležitostí existovať dvojitý

predpoklad vzatia do väzby, a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby, pričom

skutočnosti, ktorými sudca pre prípravné konanie odôvodnil výrok o väzbe, sú podľa

obvineného abstraktné a hypotetické a tieto neodôvodňujú obavu z konania uvedeného v § 71

ods. 1 písm. b/ a písm. c/

V rámci dôvodnosti obvinenia obvinený uviedol, že je nutné prihliadnuť na existenciu

hmotného záujmu svedkov M. a S. na výsledku trestných konaní, v ktorých majú pozastavené

či dočasne odložené vznesenie obvinenia. Obvinený poukázal aj na rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva Atanasov proti Bulharsku z ktorého vyplýva, že použitie výpovede,

ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, môže kompromitovať

spravodlivosť konania proti obvinenému a nastoliť chúlostivé otázky v tom ohľade, že takéto

výpovede už zo svojej povahy môžu byť predmetom manipulácie a môžu byť uskutočnené iba

s cieľom získať výmenou ponúkané výhody alebo kvôli osobnej pomste.

Obvinený vo svojej sťažnosti poukázal aj na opodstatnenosť použitia väzby a jej

funkciu v spojení s prezumciou neviny, ktorá je obsiahnutá vo viacerých dohovoroch

ako aj v .

S poukázaním na dôvod väzby podľa obvinený uviedol,

že odôvodnenie tohto dôvodu je v uznesení neisté, hmlisté a konkrétnymi skutočnosťami

neodôvodnené podozrenie z kolúzneho správania, pričom dôvodom väzby podľa obvineného

nemôže byť okolnosť, že obvinený popiera trestnú činnosť, alebo že odmieta vypovedať.

Dôvodnosť obavy, že obvinený bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť vyšetrovanie

sa musí podľa obvineného zistiť vždy na základe konkrétnych skutočností a tieto konkrétne

17

skutočnosti v napadnutom uznesení absentujú, pričom rovnaké argumenty uvádza

aj pri dôvode väzby v zmysle

Na základe uvedených skutočností preto obvinený T. F. navrhol, aby nadriadený súd

zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu, alternatívne nahradil väzbu

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , podal obvinený V. K. prostredníctvom svojho advokáta

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na ustanovenie

a popri tom popísal aj priebeh konania pred vyšetrovateľom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry

a Národnej protizločineckej jednotky v B..

Vzhľadom k výroku uznesenia obvinený uviedol, že z neho nie je možné zistiť, kedy,

od koho a aké informácie získaval, získal a ako mali ovplyvniť proces objasňovania prípadne

dokazovania trestnej činnosti, pričom uviedol, že nie je pravdou, že v postavení verejného

činiteľa konal v úmysle spôsobiť inému Š., alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený

prospech, pretože sa ako policajt nedopustil konania, ktorým by zasiahol

do záujmu štátu na riadnom výkone právomoci verených činiteľov a na ochrane práv

a povinností fyzických osôb.

Vo vzťahu k trestnému stíhaniu obvinený uviedol, že nemal žiadnu účasť pri páchaní

trestnej činnosti týkajúcej sa poskytovania náležitej výhody, tak majetkovej alebo

nemajetkovej povahy, pretože nemá účasť na žiadnom korupčnom správaní, tak o takejto

trestnej činnosti neexistuje žiadny dôkaz.

Obvinený poukázal aj na zásadu práva na obhajobu ako aj na jeho uplatňovanie, ktoré

sa viaže na celé trestné konanie a zahrňuje najmä právo vedieť z čoho je obvinený, pričom

uvádza, že jeho trestné stíhanie nie je vedené v súlade so zásadami trestného konania. Ďalej

popisuje význam pojmu zločinecká skupina a podpora a poukazuje na skutočnosť,

že vo formulácii jeho protiprávneho konania absentujú povinné znaky obligatórnej stránky,

teda konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, absentujú

aj fakultatívne znaky, a to čas spáchania činu a miesto. Obvinený uviedol, že podľa neho

18

sa sudca pre prípravné konanie v jeho prípade v dostatočnej miere nevysporiadal s existenciou

tejto základnej materiálnej podmienky väzby, a preto nesúhlasí s jeho vyjadrením

v odôvodnení napadnutého uznesenia. Ani z výpovedi jednotlivých svedkov nevyplývajú

konkrétne skutočnosti, že pôsobil na spoločenské vzťahy chránené .

Čo sa týka svedkov, tak obvinený uviedol, že niektorých pozná, nakoľko sa s nimi

stretol v priebehu svojho pôsobenia v rámci získavania a vyhodnocovania konkrétnych

informácii od množstva osôb, čo bol základný prostriedok procesu realizácie operatívnej

činnosti.

K hodnoteniu existencie dôvodov kolúznej a preventívnej väzby obvinený uviedol,

že vo väzbe na okolnosti, ktoré rozviedol v bode I. tohto zdôvodnenia sťažnosti absentujú

akékoľvek poznatky, ktoré by mohli byť považované za konkrétne skutočnosti, z ktorých by

vyplývala dôvodná obava, že bude mariť vyšetrovanie. Obvinený uviedol, že jeho obvinenie

je založené na zistení, že niektorých obvinených pozná a na výpovediach osôb, ktoré možno

označiť ako spolupracujúce a hodnovernosť týchto výpovedí je potrebné hodnotiť

aj z pohľadu možnej predpojatosti, teda s racionálnym prístupom posudzovania ich

vierohodnosti aj so zreteľom na skutočnosť existujúceho zľahčenia vlastného obmedzenia

trestným stíhaním alebo zmiernenia trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, obvinený V. K. uviedol, že žiada Najvyšší súd

Slovenskej republiky, aby jeho sťažnosti vyhovel a prepustil ho na slobodu.

Obvinený R. B. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.

, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.

Obvinený J. W. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.

, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.

Obvinený M. R. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.

, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.

19

Obvinený L. D. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.

, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.

Obvinený H. M. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.

, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

4. mája 2016, sp. zn. , a to v časti týkajúcej sa výroku súdu o nevzatí obvinených

do väzby z dôvodu uvedeného v podal prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť. V písomnom

odôvodnení sťažnosti prokurátor poukázal na skutočnosť, že súd sa podľa jeho názoru

nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uvádzal svedok M., a to že časť nepravidelného príjmu

z vetvy pochádzajúcej z trestnej činnosti bola odkladaná šéfom vetvy zločineckej skupiny

a mala byť použitá na útek v prípade, ak by menovaných chcela polícia zadržať.

Už v minulosti sa stalo minimálne desaťkrát, že po informácii zo strany polície jednotliví

obvinení ušli do zahraničia, konkrétne do Maďarskej republiky a vrátili sa až po vyvrátení

týchto informácii, s poukázaním aj na to, že medzi obvinenými sa nachádza aj bývalý

a súčasný príslušník Policajného zboru. Tiež je podľa prokurátora potrebné uviesť, že dvaja

z obvinených, a to H. S. a R. B. sa v súčasnosti zdržiavajú na neznámom mieste, pričom je

odôvodnený predpoklad, že mali informácie z prostredia polície a vyhýbajú sa tak trestnému

konaniu. Vzhľadom na to, že sa jedná o členov zločineckej skupiny, ktorá dlhodobo páchala

trestnú činnosť, je tu dôvodná obava, že v prípade ich ponechania na slobode ujdú, alebo sa

budú skrývať, aby sa takto vyhli trestnému stíhaniu.

Vzhľadom k uvedenému prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa , rozhodol tak, že sťažnosťou napadnutá časť

uznesenia špecializovaného trestného súdu sa zrušuje a rozhodol tak, že všetkých obvinených

berie do väzby z dôvodu uvedeného v

V ďalších častiach sa s napadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu

prokurátor v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za zákonné a dôvodné a sťažnosti

20

obvinených ako aj ich obhajcov navrhuje podľa zamietnuť, pretože nie

sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažností podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia

podali sťažnosti ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k takému

záveru, že podané sťažnosti nie sú dôvodné.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v B. podal dňa 3. mája 2016 návrh na vzatie do väzby obvinených T. F., R. B., J. W., V. J.,

N. K., V. M., J. M., M. R., R. M., V. K., L. D., M. K. a H. M. z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/

Obvinení sú trestne stíhaní uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky v B. zo dňa

2. mája 2016 pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 bolo obvineným vznesené obvinenie

za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,

za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/

Tr. zák. s poukazom na § 141 Tr. zák. a za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák.

a na § 141 Tr. zák. na tom skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica v uznesení z 4. mája 2016, sp. zn. , uviedol, že návrh prokurátora

na vzatie obvinených do väzby prevzal dňa 3. mája 2016 o 23.00 hod. Obvineným,

aj obhajcom bol termín výsluchu oznámený a zároveň im bol doručený aj návrh prokurátora

na vzatie do väzby.

Obvinený aj obhajcovia obvinených sa vyjadrili k návrhu prokurátora v tom zmysle,

že namietali dôvodnosť trestného stíhania, nedostatočne zistený skutkový stav veci a zároveň

neexistenciu dôvodov väzobného stíhania jednotlivých obvinených.

Sudca pre prípravné konanie sa po oboznámení so spisovým materiálom a výsluchom

obvinených dospel k záveru, že návrh prokurátora je z časti dôvodný, pričom uviedol,

21

že pri rozhodovaní prokurátora o návrhu na vzatie do väzby je potrebné skúmať dôvodnosť

trestného stíhania a následne existenciu konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná

obava, že by obvinený ušiel, skrýval sa, pôsobil na svedkov, spoluobvinených, maril by

trestné stíhanie, či bude opakovať trestnú činnosť, pre ktorú je trestne stíhaní.

Ďalej sudca pre prípravné konanie poukázal na ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. b/, písm. c/ , pričom sa stotožnil s návrhom prokurátora na trestné stíhanie

obvinených ako aj s dostatočným množstvom dôkazov, ktoré odôvodňujú podozrenie

zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky,

pre ktoré bolo vznesené obvinenie, boli spáchané, majú znaky trestných činov a zároveň

existuje aj dôvodné podozrenie, že trestné činy spáchali obvinení. Nie je možné

pri rozhodovaní o väzbe požadovať, aby mal súd úplnú istotu pre vyslovenie záveru, že tieto

skutky boli aj spáchané. Požiadavka istoty bez rozumovej pochybnosti je nevyhnutná

pri meritórnom rozhodovaní, ale nie pri rozhodovaní prokurátora na vzatie do väzby. Sudca

pre prípravné konanie poukázal na výpoveď svedkov N. M., N. S., P. F., P. Š., A. Š.

ako aj na výpoveď obvineného R. J. a sčasti aj na výpoveď obvineného R. M. a zároveň

na listinné dôkazy, ktoré tieto výpovede podporujú. V uvedenom prípade ide o trestnú činnosť

tak dlhodobo fungujúcej skupiny, akou zločinecká skupina všeobecne známa ako T. je

na mieste minimálne v počiatočnom štádiu trestného konania uplatnenie tohto inštitútu

za účelom získania čo najväčšieho množstva dôkazov a zabráneniu ich zničenia,

či znehodnotenia.

Pokiaľ ide o návrh prokurátora na vzatie obvinených z dôvodu útekovej väzby

v zmysle ustanovenia , sudca pre prípravné konanie uviedol,

že ani u jedného obvineného nezistil žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu,

že by sa niektorý z obvinených skrývali, ušli, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, pričom

totožnosť všetkých obvinených bola riadne zistená, nebolo konštatované zabezpečovanie

si dokladov s falošnou identitou, respektíve snaha niektorého z obvinených ujsť. Vzhľadom

na uvedené návrh prokurátora v tomto bode neakceptoval, pričom sa stotožnil s návrhom

prokurátora pokiaľ ide o existenciu dôvodov väzby u obvinených v zmysle ustanovenia § 71

ods. 1 písm. b/, písm. c/

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predmetnom uznesení, sudca pre prípravné

konanie rozhodol o vzatí obvinených do väzby s tým, že väzba začína plynúť dňom a hodinou

22

obmedzenia osobnej slobody obvinených a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby

Banská Bystrica.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol

spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní o vzatí obvinených do väzby

rozhodol v danom prípade zákonný sudca, a to v súlade so zákonom a v predpísanej lehote,

po tomu predchádzajúcom výsluchu obvinených, ktorý po vyhlásení uznesenia o vzatí

do väzby zahlásili priamo do zápisnice sťažnosť proti predmetnému uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 4. mája 2016, sp. zn.

.

Na vydanie napadnutého rozhodnutia o vzatí obvinených do väzby boli pritom splnené

nielen všetky formálne, ale i materiálne podmienky, ktorých naplneniu sa odôvodnenie

rozhodnutia venuje, pričom doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré

bolo začaté trestné stínanie, majú znaky trestného činu, ako aj existujú dôvody na podozrenie,

že tieto skutky spáchali obvinení a vyplynula z nich existencia dôvodov väzby podľa § 71

ods. 1 písm. b/ a písm. c/ , na základe ktorých boli uznesením Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 4. mája 2016, sp. zn. , obvinení

vzatí do väzby, pričom s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, v zmysle ktorého ak existuje, čo aj len jeden zákonný dôvod väzby, väzba

je zákonná a ústavná, ak takýto dôvod všeobecný súd aplikoval.

23

Zdôvodnenie špecializovaného trestného súdu je rozsiahle najmä pokiaľ ide

o vysporiadanie sa so skutkovými okolnosťami prípadu ako aj s výpoveďami jednotlivých

svedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje so zdôvodnením použitým

v napadnutom uznesení a rovnako i on je toho názoru, že doposiaľ vo veci zabezpečené

dôkazy ako aj výpovede svedkov dostatočným spôsobom odôvodňujú trestne stíhanie

obvinených, ako aj ich následné vzatie do väzby v zmysle dôvodov uvedených v napadnutom

uznesení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania

a v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom,

ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje sa tu

požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,

pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu

a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že sa na tomto podieľali obvinení.

V danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že orgány činné v trestnom

konaní zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov, ktoré odôvodňujú podozrenie zo spáchania

závažných trestných činov obvinenými, čo dosvedčujú aj svedecké výpovede jednotlivých

svedkov ako aj niektorých obvinených v súvislosti so zabezpečenými listinnými dôkazmi,

ktoré v celosti a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zakladajú odôvodnenosť

rozhodnutia špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o vzatí obvinených do väzby

na základe a

Prvostupňovému súdu potom nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o ustálenie

existencie jednotlivých väzobných dôvodov v danom štádiu konania, avšak Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa rovnako ako špecializovaný trestný súd nestotožnil s návrhom

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý

v rámci svojej sťažnosti navrhol vziať obvinených do väzby v zmysle dôvodu podľa § 71

ods. 1 písm. a/, ale stotožnil sa so skutočnosťami zakladajúcimi obavu z konania

predvídaného v zmysle , , pričom na vzatie obvinených

do väzby stačí existencia jedného z dôvodov, avšak ich kumulácia nie je vylúčená.

V súvislosti s obavou z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je možné poukázať

rovnako na viacero skutočností, najmä však na to, že v zmysle doposiaľ zabezpečených

24

dôkazov boli pre posúdenie opodstatnenosti väzby dôležité najmä výpovede jednotlivých

svedkov, a to N. M., N. S., P. F., P. Š. a A. Š., s dôrazom na výpoveď N. M., v rámci ktorej

popisoval činnosť skupiny, ktorá mala pôsobiť minimálne od roku 2006 a táto skupina mala

páchať trestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru, z ktorej

mala mať skupina finančné prostriedky.

Okrem už uvedeného je aj dôvodné poukázať v súvislosti s predmetnými väzobnými

dôvodmi tiež na samotné okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Jej charakter, závažnosť

ako i zisk z nej predpokladaný predstavujú spolu s už skôr uvedenými skutočnosťami, potom

podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočný podklad pre konštatovanie

dôvodnej obavy z možného budúceho protiprávneho konania obvinených, a to či už v podobe

páchania rovnakej trestnej činnosti alebo v snahe ovplyvniť svedkov, znalcov

a spoluobvinených, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou, a tým spôsobili nesprávne

zistenie skutkového stavu, pričom pôsobenie na tieto osoby môže byť priame alebo nepriame.

V dôsledku uvedeného ako aj s poukázaním na napadnuté uznesenie vyplýva dôvodná obava,

že existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce, že obvinení budú pokračovať v trestnej

činnosti.

Čo sa týka otázky prípadného nahradenia väzby niektorým z do úvahy prichádzajúcich

inštitútov, tak je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa už vo svojom rozhodnutí

vysporiadal a zároveň aj rozhodol o žiadostiach obvinených ohľadne možnosti nahradenia

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka ako aj o žiadostiach obvinených N. K.

a V. M. v spojitosti s nahradením väzby písomným sľubom, pričom rozhodol v súlade

so zákonom, keď písomné sľuby obvinených neprijal a neuložil obvineným nahradenie väzby

prostredníctvom dohľadu probačného a mediačného úradníka.

V spojitosti so žiadosťou obvinených, čo sa týka nahradenia väzby obvinených V. J.

a N. K. peňažnou zárukou, písomným sľubom obvineného V. J. alebo dohľadom probačného

a mediačného úradníka, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že predmetné nahradenia

väzby sú v zásade možné pri všetkých trestných činoch, avšak v danom prípade sa jedná

o obzvlášť závažný zločin, v dôsledku čoho je nahradenie väzby jednou so spomínaných

záruk možné iba v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu a tu sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky plne stotožňuje s názorom špecializovaného trestného súdu,

a to v tom, že v danom štádiu konania v posudzovanej veci nemožno hovoriť o žiadnych

25

takých výnimočných okolnostiach prípadu, ktoré by opodstatňovali či už akceptovanie

peňažnej záruky obvinenými V. J. a N. K. podľa , písomného sľubu

obvineného V. J. podľa , alebo uloženia dohľadu probačného

a mediačného úradníka podľa Ak by aj okolnosti nasvedčovali

tomu, že by sa väzba nahradila písomným sľubom, tak je potrebné uviesť, že písomný sľub

obvineného musí byť ním vlastnoručne podpísaný, pričom ponuka písomného sľubu

podpísaná len obhajcom obvineného nespĺňa podmienky podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov sťažnosti

obvinených T. F., R. B., J. W., V. J., N. K., V. M., J. M., M. R., R. M., V. K., L. D., M. K.,

H. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky podľa ako nedôvodné zamietol, podľa

písm. b/ písomný sľub obvineného V. J. neprijal a podľa peňažnú

záruku obvinených V. J. a N. K. neprijal.

.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. mája 2016

JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová