Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)c67/398602.e6102b.pdf
PDF · 207.39 KB
No categories available
6Tost/19/2016
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 19/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí
konanom v Bratislave 25. mája 2016 v trestnej veci obvineného T. F. a spol. pre trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., za obzvlášť
závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2, písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 141 Tr. zák. a za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a na § 141
Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a obvinených T. F., R. B., J. W., V. J., N. K., V. M., J. M., M. R., R. M.,
V. K., L. D., M. K., H. M. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica zo 4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosti obvinených T. F., R. B., J.
W., V. J., N. K., V. M., J. M., M. R., R. M., V. K., L. D., M. K., H. M. a prokurátora Úradu
Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú .
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného V. J. sa neprijíma.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. peňažná záruka obvinených V. J., N. K. sa neprijíma.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením zo 4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, rozhodol o tom, že
I/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného T. F., nar. X.
v B., trvale bytom B.P.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným T. F. sa neukladá.
II/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného R. B., nar.
X., trvale bytom P.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod. a bude
sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným R. B. sa neukladá.
III/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného J. W., nar.
X. v B., bytom B.B.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.05 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným J. W. sa neukladá.
IV/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného V. J., nar.
X., trvale bytom D.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod. a bude
sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným V. J. sa neukladá.
V/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného N. K., nar.
X., trvale bytom M.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 06.00 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/
Tr. por. súd písomný sľub obvineného N. K. neprijíma. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným N. K. sa neukladá.
VI/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného V. M., nar.
X., trvale bytom B.B.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 04.50 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/
Tr. por. súd písomný sľub obvineného V. M. neprijíma. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným V. M. sa neukladá.
VII/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného J. M., nar.
X., trvale bytom D.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod. a bude
sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným J. M. sa neukladá.
VIII/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného M. R.,
nar. X., trvale bytom Z.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným M. R. sa neukladá.
IX/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného R. M., nar.
X., trvale bytom B.N.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.58 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným R. M. sa neukladá.
X/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného V. K., nar.
X., trvale bytom B.Š.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.07 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným V. K. sa neukladá.
XI/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného L. D., nar.
X. v B., trvale bytom H.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.00 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným L. D. sa neukladá.
XII/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného M. K.,
nar. X., trvale bytom S.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 05.10 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným M. K. sa neukladá.
XIII/ Podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. berie do väzby obvineného H. M.,
nar. X., trvale bytom R.. Väzba obvineného začína plynúť dňom 2. mája 2016 o 08.23 hod.
a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným H. M. sa neukladá.
Proti uvedenému uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený N. K. prostredníctvom
svojho advokáta sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že proti napadnutému
uzneseniu podal hneď po jeho vyhlásení sťažnosť priamo do zápisnice, pričom do dňa 9. mája
2016 mu nebolo doručené písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. V prvom rade
odkazuje v celom rozsahu na prednes svojho obhajcu pri výsluchu dňa 4. mája 2016 a žiada,
aby tento bol považovaný za súčasť odôvodnenia jeho sťažnosti. Ďalej obvinený popiera
spáchanie trestného činu, ktorého spáchanie mu je podľa uznesenia o vznesení obvinenia
vydaného dňa 2. mája 2016, sp. zn. PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016, kladené za vinu.
Obvinený vo svojej sťažnosti spochybňuje hodnovernosť svedeckých výpovedí
svedkov N. M., P. F. a P. Š., nakoľko sa podľa neho jedná o osoby, ktoré samy mali byť
účastné podľa uznesenia na páchaní trestnej činnosti a proti väčšine z nich je vedené trestné
stíhanie, pričom žiadny iný dôkaz, ktorý by odôvodňoval spáchanie skutku, nie je
v predmetnom uznesení uvedený. Ďalej obvinený poukázal na ustanovenie § 206 ods. 1
Tr. por. ako aj na skutočnosť, že vzhľadom na uvedený opis skutku, keď jediným
stotožneným páchateľom skutku je sám obvinený a ďalší minimálne piati páchatelia sú
nestotožnení, pričom žiadny z uvedených svedkov túto skutočnosť nepotvrdzuje, a preto je
možné podľa obvineného konštatovať, že uznesenie je vo vzťahu k obvinenému rozhodnutím
predčasne vydaným, a preto nie je naplnená materiálna podmienka väzby tak, ako ju má na
mysli ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom k procesnému postupu sudcu pre prípravné konanie obvinený uvádza,
že postupom sudcu pre prípravné konanie, keď nerozhodol o jeho riadne uplatnenom návrhu
na nahradenie väzby zložením peňažnej záruky vo výške 10 000 € boli napadnutým
uznesením porušené jeho práva podľa ustanovenia čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj jeho práva podľa ustanovenia čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, pričom poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to najmä na rozhodnutie vydané pod sp. zn.
I. ÚS 364/08, zo dňa 29. januára 2009.
Obvinený ďalej vo vzťahu k napadnutému uzneseniu uvádza, že z neho nevyplýva
ako sa sudca pre prípravné konanie vysporiadal zo skutočnosťami uvádzanými pri jeho
výsluchu ako aj vo vzťahu k ďalším skutočnostiam, ktoré obvinený uviedol, pričom podľa
obvineného odôvodnenie rozhodnutia o väzbe len konštatovaním, že by obvinený mohol
konať tak, ako je to uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. bez uvedenia
konkrétnych skutočností, z ktorých by mala táto obava vyplynúť, je podľa obvineného
postupom čisto formálnym. V súvislosti s uvedeným obvinený poukazuje na ustálenú
výkladovú prax odbornej verejnosti a rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky
vo vzťahu k základným princípom, ktoré sa týkajú vzatia osoby do väzby a držania v nej,
ktoré sú obsiahnuté aj vo významných rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veciach Wemhoff v. Nemecko ( 27. jún 1968, séria A, č. 7), Neumeister v. Rakúsko
(27. jún 1968, séria A, č. 8), Stögmüller v. Rakúsko (10. november 1969, séria A, č. 9)
a Letellier v. Francúzsko (26. jún 1991, séria A, č. 207) a zahrnuté Ústavným súdom
Slovenskej republiky v náleze vydanom pod sp. zn. III. ÚS 38/01, pričom v rámci daného
nálezu obvinený cituje ustanovenia týkajúce sa dôvodov pre väzbu ako aj jednotlivé zásady
obsiahnuté v odporúčaní k dohovoru. V rámci poukázania na predmetný nález obvinený
uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí vyslovil tiež
požiadavku na dôsledné skúmanie skutočností svedčiacich pre a proti ďalšiemu trvaniu väzby,
pričom ak súd rozhodne trestne stíhanú osobu naďalej držať vo väzbe, jeho rozhodnutie musí
byť založené na konkrétnych skutočnostiach a nie na abstraktnej úvahe.
Z vyššie uvedených dôvodov má obvinený za to, že výroková časť napadnutého
uznesenia je nesprávna a je v zrejmom rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia,
pričom konaním, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo boli porušené príslušné
ustanovenia Trestného poriadku, ktoré mali za dôsledok nesprávnosť výrokovej časti
uznesenia, vzhľadom na čo obvinený navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako nadriadený súd, napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a obvineného prepustil
na slobodu a rozhodol o nahradení jeho väzby niektorou zo záruk tak, ako boli tieto
ponúknuté obvineným v žiadosti.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. mája
2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený R. M.... prostredníctvom svojho advokáta
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že napadnutým uznesením bol vzatý do
väzby z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/
Tr. por. v rámci čoho uviedol, že väzba musí byť chápaná ako výnimočný prostriedok
zaistenia obvineného pre účely trestného konania v prípade zistenia skutočností ustanovených
zákonom, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť jeho použitia v záujme včasného a náležitého
objasnenia trestných činov a spravodlivého postihu ich páchateľov.
S poukázaním na § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený vo svojej sťažnosti uviedol, že v jeho
prípade podmienka v rámci uvedeného ustanovenia nie je splnená, nakoľko doposiaľ zistené
skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by sa stali skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie,
pričom v predmetnej veci boli vypočutí iba svedkovia N. M. a R. M. ako poškodený
a po vznesení obvinenia boli vypočutí iba obvinení. Obvinený ďalej spochybňuje
dôveryhodnosť svedka N. M., nakoľko sú voči nemu vedené aj viaceré trestné stíhania,
na ktorých výsledku má záujem.
Obvinený ďalej popiera spáchanie zločinu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukázaním na § 141 Tr. zák., nakoľko
uvádza, že nikdy žiadnu zločineckú skupinu známu ako „T.“ nezaložil, nezosnoval
a ani nepodporoval, pričom uvádza, že nepozná H. M., pod ktorého mal patriť a opisuje
pri tom priebeh vyšetrovania jeho osoby v rámci ktorého uvádza, že väčšinu obvinených ani
nepozná, ale pokiaľ ide o osobu J. W., tak toho pozná v súvislosti so spoločnosťou S., s.r.o.,
kde bol aj on spoločníkom, a teda vložil do tejto spoločnosti peňažné prostriedky, ktoré
potreboval na obchodnú činnosť.
Ďalej obvinený uviedol, že nepopiera skutočnosť, že doviezol R. M.
a aj odviezol z podniku K. vo V., avšak na presný deň a rok si nepamätá. Počul, že R. M. je
dlžný nejaké peniaze J. W., pričom na jeho žiadosť ho doviezol aj odviezol.
V súvislosti so spôsobením Š. R. M. vo výške 6 638,78 €, obvinený uviedol, že danú
osobu nepozná.
Obvinený vo svojej sťažnosti uviedol, že z výpovede svedka N. M.
a zhodne aj z výpovede poškodeného R. M. nevyplýva skutočnosť,
že by R. M. zbil a týral, či mu iným spôsobom ubližoval, a preto nechápe,
ako sa môže samotným odvozom a dovozom R. M., ktorý nastúpil a vystúpil z vozidla
podieľať na takýchto údajných skutkoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že v jeho prípade neexistuje žiaden
dôvod pre väzobné stíhanie, a to jednak s ohľadom na to, že doposiaľ zistené skutočnosti
nenasvedčujú tomu, že mal spáchať trestné činy, ak už malo dôjsť k spáchaniu nejakého činu.
S poukázaním na dôvod väzba uvedený v § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený uviedol,
že svedok N. M. už k veci vypovedal a je vo väzbe, čiže pôsobenie na tohto svedka je z jeho
strany vylúčené a so svedkom R. M. nie je vôbec v kontakte, pričom od kontaktu s ním
ubehlo už desať rokov. Taktiež nie je v kontakte približne desať rokov s osobami obvinených
a väčšinu vôbec nepozná, pričom žiadny svedok, či obvinený vo svojich výpovediach
neuviedol, že by na nich v tejto veci počas desiatich rokov pôsobil.
Vzhľadom na uvedené má obvinený za to, že na podporu dôvodu väzby uvedeného
v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neexistujú žiadne dôkazy a v uznesení o vzatí do väzby ani nie
je uvedené žiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby riadne odôvodňovala.
Dôvod väzby uvedený v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. podľa obvineného neobstojí,
nakoľko vo svojej sťažnosti uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný ani právoplatne odsúdený
za trestný čin, a teda ani za skutky, ktoré sa mu v uznesení o vznesení obvinenia kladú
za vinu. Ďalej obvinený opisuje svoju podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej sa snaží postarať
o svojich blízkych, taktiež opisuje svoj rodinný život, v rámci ktorého riadne uhrádza
aj výživné vo výške 300 €. Vzhľadom na uvedené je podľa obvineného zrejmé, že vedie
riadny život a nemá záujem páchať akúkoľvek trestnú činnosť, a to najmä s ohľadom na jeho
dve maloleté deti, na ktorých výchove a zabezpečení ich životných potrieb sa riadne podieľa
a aj chce naďalej podieľať ako ich otec.
Obvinený v závere svojej sťažnosti uviedol, že je nepochybné, že na podporu dôvodu
väzby uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neexistujú žiadne dôkazy a v uznesení o vzatí
do väzby ani nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by takýto dôvod väzby riadne
odôvodňovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené má obvinený za to, že ani jeden z dôvodov väzby
v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. nie je dôvodný, a preto podľa § 194 ods. 1
písm. a/ Tr. por. žiada zrušiť rozhodnutie a prepustenie na slobodu.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený V. J. prostredníctvom svojho advokáta
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia
považuje za nedôvodné, nakoľko žiaden skutok, ktorý sa mu kladie za vinu
v bode 1/ uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 2. mája 2016 nespáchal.
Obvinený uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej zločineckej skupine označovanej
ako „T.“, nikdy pre ňu nebol činný, ani ju nepodporoval a žiadnym spôsobom
sa nepodieľal na jej založení a zosnovaní, pričom skutok v bode 1/ napadnutého uznesenia
vo vzťahu k jeho osobe nenapĺňa zákonné náležitosti skutkovej podstaty trestného činu podľa
§ 296 Tr. zák., nakoľko subjektívna stránka spáchania tohto trestného činu musí byť jasne,
zrozumiteľne a nezameniteľne opísaná tak, aby z opisu skutku bolo zrejmé, čo a akým
spôsobom mal spáchať. Ďalej obvinený uviedol, že nikdy neodovzdával žiadne finančné
prostriedky T. F. a pri tom chce zdôrazniť, že takýmto spôsobom opísaný skutok je
nekonkrétny z dôvodu, že ak mal „časť takto získaných finančných prostriedkov“ odovzdať,
musí byť zrejmé v akej výške a z akej trestnej činnosti.
Obvinený uviedol, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva žiadna okolnosť, na základe
ktorej by malo byť zrejmé, že páchal akúkoľvek trestnú činnosť, ktorá sa uvádza v skutkovej
vete uznesenia a nie sú uvedené žiadne dôkazy o jeho údajnej trestnej činnosti. Vzhľadom
na uvedené považuje obvinený uznesenie o vznesení obvinenia za predčasné, vychádzajúce
z nedostatočne zistených skutkových okolností.
K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obvinený uvádza,
že odôvodnenie súdu prvého stupňa je nedostatočné a samotné konštatovanie väzobného
dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je nezákonné. Sudca pre prípravné konanie
neuvádza konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval hroziaci fakt, že by konal spôsobom
uvedeným v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Obvinený poukázal na skutočnosť, že sa nikdy nedopustil trestnej činnosti, ktorá mu je
kladená za vinu, pričom by chcel poukázať na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa
sa sudca pre prípravné konanie vo svojom napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom
nevysporiadal so skutočnosťami, ktorými preukazuje dôvodnosť svojich tvrdení a dôvodnosť
svojich záverov opiera len o všeobecné konštatácie bez toho, aby uviedol, konkrétne
skutočnosti zakladajúce opodstatnenosť prijatých záverov. Tu poukazuje obvinený na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 315/06, z 15. marca 2007, v odôvodnení
ktorého ústavný súd uvádza, že „Požiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho práva
(„lawfulness“), na ktorú odkazuje čl. 5 ods. 1 Dohovoru, je podľa Európskeho súdu
pre ľudské práva primárna. Väzba musí byť navyše s účelom citovaného ustanovenia
Dohovoru (ktorým je zabrániť, aby bola osoba zbavená slobody svojvoľne) a tiež v súlade
s Dohovorom vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom výslovne alebo
implikovane (pozri obdobne rozsudku vo veciach Winterwerp v. Holandsko z 24. októbra
1979, Séria A, č. 33, str. 19-20, § 45 a Baranowski v. Poľsko z 28. marca 2000, č. 28358/95,
§ 51). Pod zákonom ustanoveným spôsobom pozbavenia osobnej slobody treba rozumieť taký
postup a rozhodnutia súdov, ktorými rešpektujú ustanovenia Trestného poriadku (mutatis
mutandis III. ÚS 48/00)“.
Obvinený ďalej vo svojej sťažnosti poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej
republiky č. 18/21 Zbierky, sp. zn. IV. ÚS 257/2000, z ktorého vyplýva, že trvanie kolúznej
väzby nie je možné zdôvodniť len teoretickou potrebou možného vypočutia aj iných, bližšie
nestotožnených osôb, u ktorých ani nie je zrejmé k čomu a ku ktorým obvineným by mohli
vypovedať, respektíve ani nie je zrejmé, či takéto osoby (možní svedkovia) vôbec existujú.
V opačnom prípade by sa kolúzna väzba musela vyvodzovať v každej trestnej veci, nakoľko
vždy je teoreticky možné, že sa objaví osoba, ktorá by mohla svedčiť proti obvinenému,
respektíve osoba, ktorá sa taktiež, určitou mierou podieľala na páchaní trestnej činnosti.
V danom prípade obvinený poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2 Ntv 97/1992, z 25. mája 1992, ako aj na rozhodnutie R č. 39/1968, pričom
tvrdí, že postup súdu nerešpektoval ustanovenia Tr. por. nakoľko nešpecifikoval konkrétne
skutočnosti tak, ako to vyžaduje § 71 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o uložení kolúznej
väzby, pričom obvinený poukazuje na logický ako aj gramatický výklad ustanovenia § 71
ods. 1 Tr. por. v spojitosti s chápaním materiálneho obsahu pojmu konkrétna skutočnosť.
K dôvodu preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol,
že odôvodnenie súdu prvého stupňa je podľa neho nedostatočné a samotné konštatovanie
väzobného dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je nezákonné, pričom tvrdí, že všetky
skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých má vyplývať
dôvodnosť obavy z pokračovania trestnej činnosti sú hypotézy bez akýkoľvek dôkazov
a skutočností.
V závere svojej sťažnosti obvinený uviedol, že ak má byť daná obava z pokračovania
trestnej činnosti a odôvodnená, tak je nevyhnutné, aby súd poukázal na konkrétnu trestnú
činnosť vzťahujúcu sa k jeho osobe a konkrétne finančné prostriedky, ktoré mal takýmto
spôsobom získať, alebo niekomu odovzdať.
Obvinený na základe vyššie uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby zrušil
uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016,
sp. zn. 3 Tp 7/2016, a prepustil ho z väzby na slobodu.
V doplnení svojej sťažnosti prostredníctvom svojho advokáta obvinený V. J. vyhlásil,
že nikdy do skupiny „T.“ nepatril, nepozná spoluobvinených, nepracoval s nimi, nestýkal
sa s nimi, nemá vedomosť o ich štruktúre, aktivitách a činnosti, pričom sa pozná len
s obvineným V. M., s N. S. sa nikdy nestretol a s N. M. sa stretol len raz, a to ho on sám
vyhľadal a oslovil na benzínovej pumpe, kde M. žiadal od obvineného V. J. finančné plnenie
a v prípade, že mu obvinený nevyhovie, vyhrážal sa mu ublížením na majetku alebo zdraví,
tak obvinenému ako aj jeho rodinným príslušníkom. Ďalej obvinený opísal priebeh udalostí
v spojitosti s obvineným M..
Ďalej obvinený V. J. uviedol, že má svoju rodinu, družku a dve maloleté deti, je
starostlivým otcom, má rodinné a pracovné zázemie a vedie riadny a bezúhonný život, pričom
má vážne zdravotné problémy, ktoré sa mu zhoršujú pobytom vo výkone väzby,
čo potvrdzuje aj kópiou lekárskej správy MUDr. A. K., PhD. z vyšetrenia zo dňa 28. apríla
2016, z ktorého je zrejmé, že trpí krvácaním do žalúdka.
Súčasne obvinený V. J. dáva v súlade s ustanovením § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sľub,
že povedie riadny život, najmä sa nedopustí trestnej činnosti a splní povinnosti
a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, s ohľadom na osobu obvineného a povahu
prejednávaného prípadu žiada odvolací súd o zváženie možnosti nahradenia účelu väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným v súlade s ustanovením § 80
ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinený V. J. v súlade s ustanovením § 81 Tr. por. ponúka pre prípad
nahradenia väzby peňažnú záruku.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený Ing. V. M. prostredníctvom svojho
advokáta sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na článok 17 ods. 2
a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj na základné materiálne podmienky väzby, pričom
materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne. Obvinený ďalej
opisuje priebeh posudzovania skutkových okolností sudcom pre prípravné konanie, pričom
uvádza, že celé trestné stíhanie vedené proti jeho osobe považuje
za nezákonné a predčasné a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v skutku č. 1 uznesenia
o vznesení obvinenia (zakladajúceho jednu z materiálnych podmienok väzby), sa vo vzťahu
k jeho osobe uvádza len to, že je členom zločineckej skupiny a pácha ekonomickú trestnú
činnosť, čo je vzhľadom na absenciu akéhokoľvek skutku ekonomického charakteru
v napadnutom uznesení paradoxné. Podľa obvineného záver o objektívnych znakoch
trestného činu musí byť podložený zistením orgánov činných v trestnom konaní,
a to na podklade vykonaného dokazovania.
S poukázaním na uznesenie o vznesení obvinenia obvinený uviedol, že predmetné
uznesenie v skutku č. 1 vo vzťahu k jeho osobe nevykazuje znaky, ktoré musí opis skutku
povinne obsahovať, nakoľko v predmetnej skutkovej vete absentuje konkretizácia jeho
údajnej činnosti, ktorú mal vykonávať ako člen zločineckej skupiny. V predmetnom uznesení
sú uvedené výlučne abstraktné skutočnosti, a preto má obvinený za to, že uznesenie
o vznesení obvinenia musí obsahovať opis skutku, včítane miesta, času, spôsobu
a charakteristiky jeho vykonania, pričom podľa obvineného došlo k porušeniu § 206 Tr. por.
o vznesení obvinenia.
Vzhľadom na uvedené obvinený uviedol, že mu bolo vznesené obvinenie bez toho,
aby boli splnené základné predpoklady, ktoré by takýto postup umožňovali, a tým jeho väzba
nespĺňa základnú materiálnu podmienku - dôvodnosť obvinenia.
K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol,
že Tr. por. podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy
vyplývajúcej z konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania
označovanej ako dôvod väzby, pričom bez ustálenia takýchto skutočností, ktoré musia reálne
nastať, nie je možné vziať osobu obvineného do väzby.
Obvinený vo svojej sťažnosti uviedol, že v napadnutom uznesení súdu nie je uvedené
žiadna reálna, konkrétna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z jeho kolúzneho konania,
pričom konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takýto postup sú nahradené domnienkami
a hypotézami. Podľa obvineného predpokladom kolúznej väzby musí byť aktívna činnosť
smerujúca k mareniu skutočností závažných pre trestné stíhanie a dôvodom väzby nemôže
byť len určitá dôkazná alebo procesná situácia bez zistenia konkrétnych skutočností, ktoré
odôvodňujú aplikovanie podmienok upravených v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s poukázaním
na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 25 mája 1992, sp. zn. 2 Ntv 97/1992,
ako aj na rozhodnutie, sp. zn. R 39/1968.
Podľa obvineného skutočnosť, že v priebehu trestného stíhania majú byť vypočuté,
alebo stotožnené ďalšie osoby nie je kolúznym dôvodom väzby, keďže ide o procesnú
situáciu v každom trestnom konaní s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 17 .februára 2010, sp. zn. 3 Tost 3/2010.
Ďalej obvinený uviedol, že väzobné dôvody nemôžu byť v žiadnom prípade dané
charakterom údajnej trestnej činnosti, ale musia byť odôvodnené existenciou konkrétnych
skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby
a pod pojmom bude pokračovať v trestnej činnosti, nie je možné rozumieť len všeobecné
nebezpečenstvo z možného pokračovania v bližšie neurčitej trestnej činnosti, ale je pod ním
potrebné rozumieť len konkrétnu skutočnosť, z ktorej vyplýva, že hrozí nebezpečenstvo,
že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, respektíve v obdobnej
činnosti, prípadne, že dokoná trestný čin.
Vzhľadom k dôvodom väzby obvinený uviedol, že sú formulované neurčito, vágne
a abstraktne, pričom odôvodnenie väzobného dôvodu je len formálne, založené
na domnienkach a hypotézach, ktoré však nie sú podložené konkrétnymi skutočnosťami
odôvodňujúcimi preventívnu väzbu.
Obvinený vo svojej sťažnosti poukazuje na ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. por.
ako aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. ÚS 39/2000, v zmysle ktorého „Uznesenie, ktorým
sa rozhodne o väzbe, musí obsahovať ako všeobecné, tak aj osobitné náležitosti uznesenia
podľa § 134 (teraz § 176 Tr. por. ), resp. § 68 ods. 1 Tr. por.“. Ďalej obvinený poukázal
na § 176 ods. 2 Tr. por., ako aj na nález Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 157/07, pričom
uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je formulované len všeobecne, abstraktne
a bez konkretizácie jeho konania vzhľadom k dôvodom väzby.
Ako náhradu za svoju väzbu ponúka obvinený písomný sľub v zmysle § 80 ods. 1
písm. b/ Tr. por., za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu a primeraných
obmedzení. V danej súvislosti dáva obvinený do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. apríla 2005, sp. zn. 1 Toš 60/2005, v zmysle ktorého,
pri posudzovaní opodstatnenosti väzby má záruka vždy prednosť pred pokračovaním väzby,
vrátane väzby kolúznej, s poukazom na ustanovenie druhej vety článku 5 ods. 3 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Obvinený vo svojej sťažnosti poukázal na možnosti využitia nahradenia jeho väzby
písomným sľubom za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu a uloženia
primeraných povinností.
V súvislosti s útekovou väzbou obvinený uviedol, že bol štátnym orgánom vždy
k dispozícii, pokiaľ bol riadne predvolaný a preberal aj doručované zásielky, prípadne si ich
vyzdvihol v úložnej lehote.
V závere svojej sťažnosti obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, o vzatí do väzby
a rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu, eventuálne, aby rozhodol o nahradení jeho
väzby podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., prijatím ponúkaného písomného sľubu,
za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Tr. por. a sťažnosť
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený J. M. prostredníctvom svojho advokáta
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na skutočnosť,
že absentuje materiálna podmienka väzby, a to na základe akých skutočností dospel
vyšetrovateľ k predmetnému záveru, nakoľko podľa obvineného výpoveď spolupracujúceho
svedka nemôže byť dostatočným dôvodom ani len na vyslovenie podozrenia zo spáchanej
trestnej činnosti. Odhliadnuc od uvedeného obvinený uvádza, že s výnimkou skutku
pod bodom 7/ vzneseného obvinenia sa nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti.
S poukázaním na skutok pod bodom 7/ uznesenia o vznesení obvinenia obvinený
poukázal na skutočnosť, že pre identický skutok bolo na základe uznesenia o vznesení
obvinenia zo dňa 24. septembra 2015 pod ČVS: PPZ-16/NKA-PZ-BA-2012 vznesené
obvinenie voči osobám J. W., H. S., T. F. a M. V., pričom opísal priebeh predmetného
konania a uviedol, že konaním obvinených nebola naplnená skutková podstata trestného činu
vydierania podľa § 189 Tr. zák. po subjektívnej ani objektívnej stránke, pričom podľa
obvineného ani jeho konanie tak, ako je mu kladené za vinu, nenapĺňa objektívnu stránku
vydierania, ako tu aj absentuje príčinná súvislosť medzi údajným konaním obvinených osôb,
ktoré mali poškodeného H. nútiť násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby
niečo konal, opomenul, alebo trpel a jemu vzniknutou Š..
Vzhľadom k dôvodom väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/
Tr. por. obvinený uviedol, že uvedené dôvody nie sú dané, nakoľko z obsahu napadnutého
uznesenia o vzatí do väzby nevypláva voči nemu žiadne konkrétne konanie, ktoré by
odôvodňovalo opodstatnenosť predmetných dôvodov, pričom podľa obvineného ani
zo žiadnych zabezpečených dôkazov nevyplýva, že by mal a mohol akokoľvek ovplyvňovať
vyšetrovanie. Obvinený uviedol, že jeho príjem podchádza z jeho práce fitnes trénera, jeho
pobyt je známy, nikdy nebol trestaný a žije usporiadaný život.
Vzhľadom k vyššie uvedenému má obvinený J. M. za to, že dôvody väzby v zmysle
§ 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. nie sú dané a odvolaciemu súdu navrhuje,
aby zrušil uznesenie prvostupňového súdu a prepustil ho z väzby, respektíve, aby nahradil
väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený M. K. prostredníctvom svojho advokáta
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na skutočnosť,
že je maďarskej národnosti, a preto je klamlivé tvrdenie, že mal prezývku „M.“, nakoľko
v maďarskom jazyku je toto oslovenie pre osoby s jeho menom bežné a normálne, pričom
ako civilná osoba ani ako príslušník Policajného zboru nikdy neplnil v prospech žiadnej
zločineckej skupiny úlohy, nikdy nezisťoval a ani nezískaval informácie z policajných
evidencií k vozidlám a osobám, nezadovažoval žiadne osobné ani iné doklady, neposkytoval
žiadne informácie v súvislosti so svojou služobnou činnosťou v Policajnom zbore.
Ďalej obvinený v rámci svojej sťažnosti uviedol, že zo spoluobvinených pozná T. F.,
H. S., R. B., M. R., J. W., L. D. a H. M., pričom R. B., V. J., N. K., V. M., J. M., R. M.
a V. K. nepozná. V prospech obvinených nevykonal žiadne činnosti, ani z prostredia
Policajného zboru, ktoré sa mu kladú za vinu.
S poukázaním na bod 5/ uznesenia, ktorý je evidovaný na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Sládkovičovo pod číslom konania ČVS: ORP-487/SL-GA-2009,
sa obvinený dostal do kontaktu v priebehu výkonu svojej hliadkovej služby na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Sládkovičovo, pričom tento prípad spracovával policajt K..
Obvinený vo svojej sťažnosti popiera, že by dal podpáliť osobné vozidlo X., ako je
uvedené pod bodom 11/ uznesenia, nakoľko v čase, keď prišlo k danej udalosti, tak bol
v službe, pričom to, že bol v službe, mohol vedieť aj svedok N. M.. Svedka N. M. a N. S.
pozná osobne, nakoľko pochádzajú z rovnakej dediny a chodili spolu aj do posilňovne.
Vzhľadom k dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.
obvinený uviedol, že v napadnutom uznesení nenašiel žiadne také konkrétne okolnosti,
kde by odôvodňovali jeho vzatie do väzby, nakoľko samotnými výsluchmi spoluobvinených
boli odstránené pochybnosti o tom, že by spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu.
Obvinený poukazuje na význam a dôvodnosť inštitútu väzby a poukazuje na skutočnosť,
že sa už dlhšiu dobu vôbec nestýka so spoluobvinenými a navyše skutkov, ktoré sú mu
kladené za vinu sa nedopustil.
Obvinený ďalej uviedol, že na vzatie do väzby nestačí len podozrenie, musí tu byť
existencia konkrétnej závažnej skutočnosti, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tost 28/2012, zo dňa 14. augusta 2012, pričom podľa
obvineného v napadnutom uznesení nie je uvedená jediná konkrétna skutočnosť, ktorá
by zakladala tento dôvod väzby, avšak ak dôvod väzby má predstavovať skutočnosť,
že sa pozná s niektorými obvinenými, tak toto ako dôvodná obava neobstojí. Obvinený
uviedol, že sa nebude kontaktovať so spoluobvinenými a bude spolupracovať s orgánmi
činnými v trestnom konaní.
Na záver svojej sťažnosti obvinený M. K. uviedol, že je ochotný sa podrobiť všetkým
prípadným obmedzeniam, ktoré by mu súd uložil, preto nevidí ani dôvodnosť väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a má za to, že uznesenie je nedôvodné, nezákonné, arbitrárne a je
v rozpore s princípom právnej istoty a právom na spravodlivý súdny proces garantovaný
Ústavou Slovenskej republiky a z týchto dôvod žiada odvolací súd, aby uznesenie zrušil
a prepustil ho na slobodu.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený T. F. prostredníctvom svojho advokáta
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na skutočnosť,
že aby ho bolo možné vziať do väzby, musí okrem formálnych náležitostí existovať dvojitý
predpoklad vzatia do väzby, a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby, pričom
skutočnosti, ktorými sudca pre prípravné konanie odôvodnil výrok o väzbe, sú podľa
obvineného abstraktné a hypotetické a tieto neodôvodňujú obavu z konania uvedeného v § 71
ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.
V rámci dôvodnosti obvinenia obvinený uviedol, že je nutné prihliadnuť na existenciu
hmotného záujmu svedkov M. a S. na výsledku trestných konaní, v ktorých majú pozastavené
či dočasne odložené vznesenie obvinenia. Obvinený poukázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva Atanasov proti Bulharsku z ktorého vyplýva, že použitie výpovede,
ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, môže kompromitovať
spravodlivosť konania proti obvinenému a nastoliť chúlostivé otázky v tom ohľade, že takéto
výpovede už zo svojej povahy môžu byť predmetom manipulácie a môžu byť uskutočnené iba
s cieľom získať výmenou ponúkané výhody alebo kvôli osobnej pomste.
Obvinený vo svojej sťažnosti poukázal aj na opodstatnenosť použitia väzby a jej
funkciu v spojení s prezumciou neviny, ktorá je obsiahnutá vo viacerých dohovoroch
ako aj v Ústave Slovenskej republiky.
S poukázaním na dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obvinený uviedol,
že odôvodnenie tohto dôvodu je v uznesení neisté, hmlisté a konkrétnymi skutočnosťami
neodôvodnené podozrenie z kolúzneho správania, pričom dôvodom väzby podľa obvineného
nemôže byť okolnosť, že obvinený popiera trestnú činnosť, alebo že odmieta vypovedať.
Dôvodnosť obavy, že obvinený bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť vyšetrovanie
sa musí podľa obvineného zistiť vždy na základe konkrétnych skutočností a tieto konkrétne
skutočnosti v napadnutom uznesení absentujú, pričom rovnaké argumenty uvádza
aj pri dôvode väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Na základe uvedených skutočností preto obvinený T. F. navrhol, aby nadriadený súd
zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu, alternatívne nahradil väzbu
dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, podal obvinený V. K. prostredníctvom svojho advokáta
sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti obvinený poukázal na ustanovenie
§ 71 ods. 1 Tr. por. a popri tom popísal aj priebeh konania pred vyšetrovateľom Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry
a Národnej protizločineckej jednotky v B..
Vzhľadom k výroku uznesenia obvinený uviedol, že z neho nie je možné zistiť, kedy,
od koho a aké informácie získaval, získal a ako mali ovplyvniť proces objasňovania prípadne
dokazovania trestnej činnosti, pričom uviedol, že nie je pravdou, že v postavení verejného
činiteľa konal v úmysle spôsobiť inému Š., alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech, pretože sa ako policajt nedopustil konania, ktorým by zasiahol
do záujmu štátu na riadnom výkone právomoci verených činiteľov a na ochrane práv
a povinností fyzických osôb.
Vo vzťahu k trestnému stíhaniu obvinený uviedol, že nemal žiadnu účasť pri páchaní
trestnej činnosti týkajúcej sa poskytovania náležitej výhody, tak majetkovej alebo
nemajetkovej povahy, pretože nemá účasť na žiadnom korupčnom správaní, tak o takejto
trestnej činnosti neexistuje žiadny dôkaz.
Obvinený poukázal aj na zásadu práva na obhajobu ako aj na jeho uplatňovanie, ktoré
sa viaže na celé trestné konanie a zahrňuje najmä právo vedieť z čoho je obvinený, pričom
uvádza, že jeho trestné stíhanie nie je vedené v súlade so zásadami trestného konania. Ďalej
popisuje význam pojmu zločinecká skupina a podpora a poukazuje na skutočnosť,
že vo formulácii jeho protiprávneho konania absentujú povinné znaky obligatórnej stránky,
teda konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, absentujú
aj fakultatívne znaky, a to čas spáchania činu a miesto. Obvinený uviedol, že podľa neho
sa sudca pre prípravné konanie v jeho prípade v dostatočnej miere nevysporiadal s existenciou
tejto základnej materiálnej podmienky väzby, a preto nesúhlasí s jeho vyjadrením
v odôvodnení napadnutého uznesenia. Ani z výpovedi jednotlivých svedkov nevyplývajú
konkrétne skutočnosti, že pôsobil na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom.
Čo sa týka svedkov, tak obvinený uviedol, že niektorých pozná, nakoľko sa s nimi
stretol v priebehu svojho pôsobenia v rámci získavania a vyhodnocovania konkrétnych
informácii od množstva osôb, čo bol základný prostriedok procesu realizácie operatívnej
činnosti.
K hodnoteniu existencie dôvodov kolúznej a preventívnej väzby obvinený uviedol,
že vo väzbe na okolnosti, ktoré rozviedol v bode I. tohto zdôvodnenia sťažnosti absentujú
akékoľvek poznatky, ktoré by mohli byť považované za konkrétne skutočnosti, z ktorých by
vyplývala dôvodná obava, že bude mariť vyšetrovanie. Obvinený uviedol, že jeho obvinenie
je založené na zistení, že niektorých obvinených pozná a na výpovediach osôb, ktoré možno
označiť ako spolupracujúce a hodnovernosť týchto výpovedí je potrebné hodnotiť
aj z pohľadu možnej predpojatosti, teda s racionálnym prístupom posudzovania ich
vierohodnosti aj so zreteľom na skutočnosť existujúceho zľahčenia vlastného obmedzenia
trestným stíhaním alebo zmiernenia trestu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, obvinený V. K. uviedol, že žiada Najvyšší súd
Slovenskej republiky, aby jeho sťažnosti vyhovel a prepustil ho na slobodu.
Obvinený R. B. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.
3 Tp 7/2016, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.
Obvinený J. W. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.
3 Tp 7/2016, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.
Obvinený M. R. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.
3 Tp 7/2016, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.
Obvinený L. D. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.
3 Tp 7/2016, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.
Obvinený H. M. podal sťažnosť priamo do zápisnice napadnutého uznesenia
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2016, sp. zn.
3 Tp 7/2016, a to hneď po jeho vyhlásení, avšak písomne svoju sťažnosť neodôvodnil.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, a to v časti týkajúcej sa výroku súdu o nevzatí obvinených
do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. podal prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť. V písomnom
odôvodnení sťažnosti prokurátor poukázal na skutočnosť, že súd sa podľa jeho názoru
nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uvádzal svedok M., a to že časť nepravidelného príjmu
z vetvy pochádzajúcej z trestnej činnosti bola odkladaná šéfom vetvy zločineckej skupiny
a mala byť použitá na útek v prípade, ak by menovaných chcela polícia zadržať.
Už v minulosti sa stalo minimálne desaťkrát, že po informácii zo strany polície jednotliví
obvinení ušli do zahraničia, konkrétne do Maďarskej republiky a vrátili sa až po vyvrátení
týchto informácii, s poukázaním aj na to, že medzi obvinenými sa nachádza aj bývalý
a súčasný príslušník Policajného zboru. Tiež je podľa prokurátora potrebné uviesť, že dvaja
z obvinených, a to H. S. a R. B. sa v súčasnosti zdržiavajú na neznámom mieste, pričom je
odôvodnený predpoklad, že mali informácie z prostredia polície a vyhýbajú sa tak trestnému
konaniu. Vzhľadom na to, že sa jedná o členov zločineckej skupiny, ktorá dlhodobo páchala
trestnú činnosť, je tu dôvodná obava, že v prípade ich ponechania na slobode ujdú, alebo sa
budú skrývať, aby sa takto vyhli trestnému stíhaniu.
Vzhľadom k uvedenému prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. rozhodol tak, že sťažnosťou napadnutá časť
uznesenia špecializovaného trestného súdu sa zrušuje a rozhodol tak, že všetkých obvinených
berie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
V ďalších častiach sa s napadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu
prokurátor v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za zákonné a dôvodné a sťažnosti
obvinených ako aj ich obhajcov navrhuje podľa § 193 písm. c/ Tr. por. zamietnuť, pretože nie
sú dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažností podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia
podali sťažnosti ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel k takému
záveru, že podané sťažnosti nie sú dôvodné.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v B. podal dňa 3. mája 2016 návrh na vzatie do väzby obvinených T. F., R. B., J. W., V. J.,
N. K., V. M., J. M., M. R., R. M., V. K., L. D., M. K. a H. M. z dôvodov uvedených v § 71
ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Obvinení sú trestne stíhaní uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky v B. zo dňa
2. mája 2016 pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 bolo obvineným vznesené obvinenie
za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.,
za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 4 písm. c/
Tr. zák. s poukazom na § 141 Tr. zák. a za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák.
a na § 141 Tr. zák. na tom skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica v uznesení z 4. mája 2016, sp. zn. 3Tp 7/2016, uviedol, že návrh prokurátora
na vzatie obvinených do väzby prevzal dňa 3. mája 2016 o 23.00 hod. Obvineným,
aj obhajcom bol termín výsluchu oznámený a zároveň im bol doručený aj návrh prokurátora
na vzatie do väzby.
Obvinený aj obhajcovia obvinených sa vyjadrili k návrhu prokurátora v tom zmysle,
že namietali dôvodnosť trestného stíhania, nedostatočne zistený skutkový stav veci a zároveň
neexistenciu dôvodov väzobného stíhania jednotlivých obvinených.
Sudca pre prípravné konanie sa po oboznámení so spisovým materiálom a výsluchom
obvinených dospel k záveru, že návrh prokurátora je z časti dôvodný, pričom uviedol,
že pri rozhodovaní prokurátora o návrhu na vzatie do väzby je potrebné skúmať dôvodnosť
trestného stíhania a následne existenciu konkrétnych skutočností, z ktorých vyplýva dôvodná
obava, že by obvinený ušiel, skrýval sa, pôsobil na svedkov, spoluobvinených, maril by
trestné stíhanie, či bude opakovať trestnú činnosť, pre ktorú je trestne stíhaní.
Ďalej sudca pre prípravné konanie poukázal na ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom sa stotožnil s návrhom prokurátora na trestné stíhanie
obvinených ako aj s dostatočným množstvom dôkazov, ktoré odôvodňujú podozrenie
zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky,
pre ktoré bolo vznesené obvinenie, boli spáchané, majú znaky trestných činov a zároveň
existuje aj dôvodné podozrenie, že trestné činy spáchali obvinení. Nie je možné
pri rozhodovaní o väzbe požadovať, aby mal súd úplnú istotu pre vyslovenie záveru, že tieto
skutky boli aj spáchané. Požiadavka istoty bez rozumovej pochybnosti je nevyhnutná
pri meritórnom rozhodovaní, ale nie pri rozhodovaní prokurátora na vzatie do väzby. Sudca
pre prípravné konanie poukázal na výpoveď svedkov N. M., N. S., P. F., P. Š., A. Š.
ako aj na výpoveď obvineného R. J. a sčasti aj na výpoveď obvineného R. M. a zároveň
na listinné dôkazy, ktoré tieto výpovede podporujú. V uvedenom prípade ide o trestnú činnosť
tak dlhodobo fungujúcej skupiny, akou zločinecká skupina všeobecne známa ako T. je
na mieste minimálne v počiatočnom štádiu trestného konania uplatnenie tohto inštitútu
za účelom získania čo najväčšieho množstva dôkazov a zabráneniu ich zničenia,
či znehodnotenia.
Pokiaľ ide o návrh prokurátora na vzatie obvinených z dôvodu útekovej väzby
v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., sudca pre prípravné konanie uviedol,
že ani u jedného obvineného nezistil žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu,
že by sa niektorý z obvinených skrývali, ušli, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, pričom
totožnosť všetkých obvinených bola riadne zistená, nebolo konštatované zabezpečovanie
si dokladov s falošnou identitou, respektíve snaha niektorého z obvinených ujsť. Vzhľadom
na uvedené návrh prokurátora v tomto bode neakceptoval, pričom sa stotožnil s návrhom
prokurátora pokiaľ ide o existenciu dôvodov väzby u obvinených v zmysle ustanovenia § 71
ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predmetnom uznesení, sudca pre prípravné
konanie rozhodol o vzatí obvinených do väzby s tým, že väzba začína plynúť dňom a hodinou
obmedzenia osobnej slobody obvinených a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby
Banská Bystrica.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v konaní o vzatí obvinených do väzby
rozhodol v danom prípade zákonný sudca, a to v súlade so zákonom a v predpísanej lehote,
po tomu predchádzajúcom výsluchu obvinených, ktorý po vyhlásení uznesenia o vzatí
do väzby zahlásili priamo do zápisnice sťažnosť proti predmetnému uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 4. mája 2016, sp. zn.
Na vydanie napadnutého rozhodnutia o vzatí obvinených do väzby boli pritom splnené
nielen všetky formálne, ale i materiálne podmienky, ktorých naplneniu sa odôvodnenie
rozhodnutia venuje, pričom doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré
bolo začaté trestné stínanie, majú znaky trestného činu, ako aj existujú dôvody na podozrenie,
že tieto skutky spáchali obvinení a vyplynula z nich existencia dôvodov väzby podľa § 71
ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por., na základe ktorých boli uznesením Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 4. mája 2016, sp. zn. 3 Tp 7/2016, obvinení
vzatí do väzby, pričom s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
ÚS 383/2004, v zmysle ktorého ak existuje, čo aj len jeden zákonný dôvod väzby, väzba
je zákonná a ústavná, ak takýto dôvod všeobecný súd aplikoval.
Zdôvodnenie špecializovaného trestného súdu je rozsiahle najmä pokiaľ ide
o vysporiadanie sa so skutkovými okolnosťami prípadu ako aj s výpoveďami jednotlivých
svedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožňuje so zdôvodnením použitým
v napadnutom uznesení a rovnako i on je toho názoru, že doposiaľ vo veci zabezpečené
dôkazy ako aj výpovede svedkov dostatočným spôsobom odôvodňujú trestne stíhanie
obvinených, ako aj ich následné vzatie do väzby v zmysle dôvodov uvedených v napadnutom
uznesení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky má za potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania
a v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom,
ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní. Nevyžaduje sa tu
požiadavka úplnej istoty, ale stačí, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,
pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu
a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že sa na tomto podieľali obvinení.
V danom prípade z obsahu spisového materiálu vyplýva, že orgány činné v trestnom
konaní zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov, ktoré odôvodňujú podozrenie zo spáchania
závažných trestných činov obvinenými, čo dosvedčujú aj svedecké výpovede jednotlivých
svedkov ako aj niektorých obvinených v súvislosti so zabezpečenými listinnými dôkazmi,
ktoré v celosti a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi zakladajú odôvodnenosť
rozhodnutia špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol o vzatí obvinených do väzby
na základe § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por.
Prvostupňovému súdu potom nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o ustálenie
existencie jednotlivých väzobných dôvodov v danom štádiu konania, avšak Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa rovnako ako špecializovaný trestný súd nestotožnil s návrhom
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý
v rámci svojej sťažnosti navrhol vziať obvinených do väzby v zmysle dôvodu podľa § 71
ods. 1 písm. a/, ale stotožnil sa so skutočnosťami zakladajúcimi obavu z konania
predvídaného v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., pričom na vzatie obvinených
do väzby stačí existencia jedného z dôvodov, avšak ich kumulácia nie je vylúčená.
V súvislosti s obavou z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je možné poukázať
rovnako na viacero skutočností, najmä však na to, že v zmysle doposiaľ zabezpečených
dôkazov boli pre posúdenie opodstatnenosti väzby dôležité najmä výpovede jednotlivých
svedkov, a to N. M., N. S., P. F., P. Š. a A. Š., s dôrazom na výpoveď N. M., v rámci ktorej
popisoval činnosť skupiny, ktorá mala pôsobiť minimálne od roku 2006 a táto skupina mala
páchať trestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru, z ktorej
mala mať skupina finančné prostriedky.
Okrem už uvedeného je aj dôvodné poukázať v súvislosti s predmetnými väzobnými
dôvodmi tiež na samotné okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Jej charakter, závažnosť
ako i zisk z nej predpokladaný predstavujú spolu s už skôr uvedenými skutočnosťami, potom
podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dostatočný podklad pre konštatovanie
dôvodnej obavy z možného budúceho protiprávneho konania obvinených, a to či už v podobe
páchania rovnakej trestnej činnosti alebo v snahe ovplyvniť svedkov, znalcov
a spoluobvinených, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou, a tým spôsobili nesprávne
zistenie skutkového stavu, pričom pôsobenie na tieto osoby môže byť priame alebo nepriame.
V dôsledku uvedeného ako aj s poukázaním na napadnuté uznesenie vyplýva dôvodná obava,
že existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce, že obvinení budú pokračovať v trestnej
činnosti.
Čo sa týka otázky prípadného nahradenia väzby niektorým z do úvahy prichádzajúcich
inštitútov, tak je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa už vo svojom rozhodnutí
vysporiadal a zároveň aj rozhodol o žiadostiach obvinených ohľadne možnosti nahradenia
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka ako aj o žiadostiach obvinených N. K.
a V. M. v spojitosti s nahradením väzby písomným sľubom, pričom rozhodol v súlade
so zákonom, keď písomné sľuby obvinených neprijal a neuložil obvineným nahradenie väzby
prostredníctvom dohľadu probačného a mediačného úradníka.
V spojitosti so žiadosťou obvinených, čo sa týka nahradenia väzby obvinených V. J.
a N. K. peňažnou zárukou, písomným sľubom obvineného V. J. alebo dohľadom probačného
a mediačného úradníka, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že predmetné nahradenia
väzby sú v zásade možné pri všetkých trestných činoch, avšak v danom prípade sa jedná
o obzvlášť závažný zločin, v dôsledku čoho je nahradenie väzby jednou so spomínaných
záruk možné iba v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu a tu sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky plne stotožňuje s názorom špecializovaného trestného súdu,
a to v tom, že v danom štádiu konania v posudzovanej veci nemožno hovoriť o žiadnych
takých výnimočných okolnostiach prípadu, ktoré by opodstatňovali či už akceptovanie
peňažnej záruky obvinenými V. J. a N. K. podľa § 81 ods. 1 Tr. por., písomného sľubu
obvineného V. J. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., alebo uloženia dohľadu probačného
a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Ak by aj okolnosti nasvedčovali
tomu, že by sa väzba nahradila písomným sľubom, tak je potrebné uviesť, že písomný sľub
obvineného musí byť ním vlastnoručne podpísaný, pričom ponuka písomného sľubu
podpísaná len obhajcom obvineného nespĺňa podmienky podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov sťažnosti
obvinených T. F., R. B., J. W., V. J., N. K., V. M., J. M., M. R., R. M., V. K., L. D., M. K.,
H. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol, podľa § 80 ods. 1
písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného V. J. neprijal a podľa § 81 ods. 1 Tr. por. peňažnú
záruku obvinených V. J. a N. K. neprijal.
.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. mája 2016
JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová