Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 875/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , t. č. Ústav na výkon väzby , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou AK H. P., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej

koná Mgr. Rastislav Palovič, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5, a , ako aj práv podľa

ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 3 písm. b) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. mája 2016 a uznesením Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica sp. zn. zo 4. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“), ako aj práv podľa

a čl. 6 ods. 3 písm. b) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 25. mája 2016 a uznesením Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn.

zo 4. mája 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. júla 2016.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením špecializovaného súdu sp. zn.

zo 4. mája 2016 bol sťažovateľ (spolu aj s ďalšími obvinenými) vzatý do väzby podľa § 71

ods. 1 písm. b) a c) , pričom nebol prijatý jeho písomný sľub v zmysle

. Následným uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. mája 2016 bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti

uzneseniu špecializovaného súdu.

Podľa názoru sťažovateľa uvedenými uzneseniami došlo k porušeniu jeho

označených práv podľa a dohovoru, keďže tieto neobsahujú žiadne relevantné

odôvodnenie vzatia sťažovateľa do väzby, a to s výnimkou všeobecných formulácií

a hypotéz.

V súvislosti s namietaným porušením , 2 a 5 za kľúčový dôvod

sťažnosti treba považovať podľa sťažovateľa skutočnosť, že napadnuté uznesenia sú

abstraktné, založené len na domnienkach, opisujúce skutkové okolnosti, ktoré sú však

irelevantné tak z hľadiska kolúzneho, ako aj preventívneho dôvodu väzby. Sťažovateľ je

toho názoru, že pripustenie takéhoto zdôvodnenia väzobného rozhodnutia vytvára

nebezpečný precedens, na základe ktorého by osobná sloboda mohla byť obmedzovaná iba

na základe domnienok a špekulácií.

Z hľadiska základných materiálnych podmienok väzby považuje sťažovateľ za

potrebné zaoberať sa jednak dôvodnosťou trestného stíhania, ako aj existenciou niektorého

z dôvodov väzby.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že súdy sú pri posudzovaní skutkových okolností

vzatia do väzby povinné skúmať dôvodnosť vzneseného obvinenia, teda či skutok, pre ktorý

bolo obvinenie vznesené, bol spáchaný, či ho možno posúdiť ako trestný čin a či zistené

skutočnosti nasvedčujú dôvodnosti podozrenia, že skutok spáchala obvinená osoba.

Sťažovateľ upriamuje pozornosť na to, že v skutku č. 1 uznesenia o vznesení obvinenia sa

vo vzťahu k jeho osobe uvádza len to, že je členom zločineckej skupiny a pácha

ekonomickú trestnú činnosť, čo je vzhľadom na absenciu akéhokoľvek skutku

ekonomického charakteru v uznesení paradoxné. Pritom záver o objektívnych znakoch

trestného činu musí byť podložený zistením orgánov činných v trestnom konaní, a to na

podklade vykonaného dokazovania. Podľa presvedčenia sťažovateľa uznesenie o vznesení

obvinenia v skutku č. 1 vo vzťahu k jeho osobe nevykazuje znaky, ktoré by mal opis skutku

povinne obsahovať, lebo absentuje konkretizáciu jeho údajnej činnosti, ktorú mal

vykonávať ako člen zločineckej skupiny. V uznesení sú totiž uvedené výlučne abstraktné

skutočnosti, hoci by malo obsahovať opis skutku vrátane miesta, času, spôsobu

a charakteristiky jeho vykonania. Skutková veta (popis skutku) nemôže byť totožná

s právnou vetou, pretože musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky

skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.

V prípade trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

musí uznesenie o začatí trestného stíhania popisovať nielen

založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, ale aj konkrétne skutky

zakladajúce konkrétne trestné činy, ktoré mal obvinený ako člen zločineckej skupiny

páchať. V danom prípade však podľa sťažovateľa tieto dve zložky splývajú a navyše z nich

nevyplývajú všetky znaky daného trestného činu. Konštatuje sa tu iba druh trestnej činnosti

bez akejkoľvek konkretizácie trestného činu, ale najmä skutkov, ktorých sa mal sťažovateľ

dopustiť.

Ďalej je sťažovateľ toho názoru, že bolo povinnosťou všeobecných súdov skúmať

existenciu dôvodov väzby, teda či hrozí zo strany sťažovateľa kolúzne konanie, prípadne

pokračovanie v trestnej činnosti. Pritom väzbu možno odôvodniť iba konkrétnymi

skutočnosťami majúcimi vzťah k nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod

väzby.

Podľa presvedčenia sťažovateľa všeobecné súdy neuviedli žiadne reálne konkrétne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z jeho kolúzneho konania a konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce takúto obavu sú nahradené domnienkami a hypotézami. Nestačí iba okolnosť,

že vo veci, kde obvinený popiera vinu, majú byť iné osoby vypočuté ako svedkovia, pretože

takáto skutočnosť nie je kolúznym dôvodom väzby. Ide o bežnú procesnú situáciu v každom

trestnom konaní.

Sťažovateľ je presvedčený, že všeobecné súdy neuviedli rovnako žiadnu reálnu

konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z pokračovania v trestnej činnosti, a aj

v tomto smere uvádzajú iba domnienky a hypotézy. Pokračovanie v trestnej činnosti

neznamená totiž len všeobecné nebezpečenstvo z možného pokračovania v bližšie neurčenej

trestnej činnosti, ale pod týmto pojmom je nutné rozumieť konkrétnu skutočnosť, z ktorej

vyplýva hrozba, že obvinený bude v trestnej činnosti pokračovať. Toto nebezpečenstvo

musí navyše hroziť bezprostredne. V napadnutých uzneseniach nie je konkretizované, v akej

trestnej činnosti by mal sťažovateľ pokračovať, alebo akú trestnú činnosť a akým spôsobom

by mal dokonať.

Z hľadiska namietaného porušenia a , ako aj

ods. 3 písm. b) dohovoru sťažovateľ zdôrazňuje, že všeobecné súdy vôbec neprihliadli na

jeho obhajobu, resp. právne argumenty, pričom napadnuté uznesenia nemajú skutkovú, ale

ani právnu kvalitu, ktorú väzobné rozhodnutie vyžaduje. Uznesenia všeobecných súdov

totiž nie sú dostatočne odôvodnené, pretože obsahujú iba všeobecné skutočnosti, resp.

hypotézy. Nie je ustálené konkrétne konanie zakladajúce dôvody väzby. Navyše sťažovateľ

poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd ani len nerozhodol o jeho alternatívnom návrhu na

nahradenie väzby písomným sľubom, hoci tento návrh bol uvedený aj v sťažnosti proti

uzneseniu špecializovaného súdu. Je to zarážajúce o to viac, že v prípade niektorých

spoluobvinených najvyšší súd zamietol nahradenie ich väzby z dôvodu, že sú stíhaní za

obzvlášť závažný zločin, hoci v prípade sťažovateľa ide „len“ o zločin.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.5.2016, sp. zn.

a uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

zo 4.5.2016, sp. zn. , bol porušený článok 17 ods. 1, 2 a 5, článok 46 a článok 50

ods. 3 , ako aj a ,

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.5.2016, sp. zn.

a uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

zo 4.5.2016, sp. zn. sa zrušujú.“

II.

2. Z uznesenia špecializovaného súdu sp. zn. zo 4. mája 2016 vyplýva,

že ním bol sťažovateľ (spolu s ďalšími 12 obvinenými) vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1

písm. b) a c) s tým, že podľa

nebol prijatý jeho písomný sľub a podľa nebol

uložený dohľad probačného a mediačného úradníka nad sťažovateľom. Podľa konštatovania

špecializovaného súdu je sťažovateľ (spolu s ďalšími obvinenými) trestne stíhaný za zločin

založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa ,

a to za skutok uvedený v bode 1 uznesenia o vznesení obvinenia z 2. mája 2016, ktorý znie

takto:

«od doposiaľ presne nezisteného obdobia minimálne však od 90 tych rokov

dvadsiateho storočia pôsobí prevažne na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho

kraja ako aj na ďalších doposiaľ nestotožnených miestach na území Slovenskej republiky

zločinecká skupina, ktorej členovia sa v rámci svojho pôsobenia označujú ako

„TAKÁČOVCI“, kde od presne nezisteného obdobia, minimálne však od smrti

, ktorý zomrel dňa , pôsobí v štruktúre skupiny na

najvyššej riadiacej úrovni doposiaľ nestotožnený páchateľ vystupujúci pod prezývkou

„ “ alebo „ “, ktorý riadi, koordinuje a usmerňuje činnosť jemu

podriadených, v hierarchickej štruktúre zločineckej skupiny nižšie postavených členov

zoskupených do menších podskupín – tzv. vetiev zločineckej skupiny „TAKÁČOVCI“ (ďalej

len „vetvy“), ktoré v rámci celej štruktúry zločineckej skupiny fungujú a vykonávajú svoju

činnosť samostatne, nezávisle jedna na druhej a ktorých členovia sa taktiež označujú ako

„TAKÁČOVCI“ a sú v hierarchickej štruktúre skupiny podriadení osobám na prvom stupni

riadenia zločineckej skupiny, ktoré priamo podliehajú osobe pod prezývkou „ “

resp. „ “, pričom jednou z takýchto osôb je obvinený prezývaný

„ “ alebo „ “, ktorý sa po smrti v presne nezistený

deň, minimálne však od roku 2006 postavil na žiadosť osoby pod prezývkou „ “

alebo „ “ do vedenia jednej z vetiev zločineckej skupiny „TAKÁČOVCI“ ako jej

„šéf“ v záujme zachovania celistvosti a existencie zločineckej skupiny, ohrozenej činnosťou

a pôsobením ďalších zločineckých skupín v rámci tzv. „podsvetia“, pričom ako územné

teritórium pre páchanie trestnej činnosti obvinenému vyčlenila doposiaľ

nestotožnená osoba pod prezývkou „ “, alebo „ “ oblasť tzv. „maďarov“,

teda oblasť juho-západného územia Slovenskej republiky, s maďarsky hovoriacim

obyvateľstvom, a to predovšetkým okolie Šamorína, Dunajskej Stredy, Komárna a Galanty,

na ktorom území obvinený koordinuje a usmerňuje činnosť jemu podriadených,

v hierarchickej štruktúre jeho vetvy nižšie postavených členov, ktorí plnia jeho osobou

zadané pokyny a činnosť vykonávajú s jeho výslovným súhlasom a vedomím, po odsúhlasení

tzv. „modusu operandi“ trestnej činnosti pred spáchaním trestného činu a rozdelení úloh

medzi jednotlivých členov patriacich do riadiaco-výkonných zložiek a výkonných zložiek

vetvy na nižších stupňoch riadenia, pričom obvinený už následne nevykonáva

žiadne čiastkové činnosti a úlohy a je mu ostatnými členmi vetvy odovzdávaný len podiel

z výnosov z trestnej činnosti, pričom fyzickou ochranou jeho osoby je minimálne od roku

2007 poverený člen jeho vetvy, a to obvinený prezývaný „ “ ako člen

patriaci do výkonnej zložky vetvy, v ktorej sa na prvom stupni riadenia, ako členovia

riadiaco-výkonnej zložky nachádzajú:

- obvinený – prezývaný „ “, ktorý na území pridelenom

osobou pod prezývkou „ “ alebo „ “ minimálne od roku 2006 do jari 2011

zabezpečoval vyberanie tzv. „výpalného“ pre obvineného osobne,

respektíve prostredníctvom jemu podriadených, doposiaľ nestotožnených osôb patriacich do

výkonnej zložky vetvy, vystupujúcich pod prezývkami „ “, „ “, „ “,

„ “, „ “, ako aj ďalších doposiaľ nestotožnených osôb, ktorí z pozície tzv.

„biletárov“ vykonávali služby „ochrany“ v podnikoch nachádzajúcich sa na uvedenom

území, a to predovšetkým v diskotéke v Komárne, diskotéke

v Šamoríne a v v Dunajskej

Strede, pričom polovicu takto získaných finančných prostriedkov odovzdával obvinený

priamo obvinenému a druhú polovicu delil medzi

svoju osobu a výplaty „biletárov“,

- obvinený prezývaný „ “, ktorý v rámci hierarchickej

štruktúry vetvy pôsobí na rovnakom stupni riadenia ako obvinený

a spolu s ním bol okrem iného poverený minimálne od roku 2006 do roku 2008 výkonom

fyzickej ochrany „šéfa“, teda obvineného , pričom sa minimálne od roku

2008 zaoberá páchaním prevažne ekonomickej trestnej činnosti, ktorej podstata bola spätá

s obchodnou činnosťou spoločnosti MIRA CAR s.r.o., na ktorej fungovanie obvinený

dozeral, pričom pri páchaní trestnej činnosti obvinený ako člen

riadiaco-výkonnej vetvy riadil ďalšieho člena vetvy obvineného

prezývaného „ “, ktorý páchal na pokyn obvineného do roku 2008

násilnú trestnú činnosť ako člen výkonnej zložky vetvy obvineného

prezývaného „ “, ktorý, ako osoba činná pre vetvu na pokyn obvineného

pácha najmä majetkovú trestnú činnosť, pričom fyzickú ochranu obvineného

zabezpečovali od roku 2013 člen vetvy vystupujúci pod prezývkou

„ “ spolu s ďalším doposiaľ nestotožneným páchateľom,

- obvinený vystupujúci pod prezývkou „ “, ktorý sa ako

člen vetvy obvineného nachádza na prvom stupni riadiaco-výkonnej

zložky a zo svojej pozície so súhlasom obvineného organizačne

a finančne zastrešuje páchanie trestnej činnosti ekonomického charakteru, a to minimálne

od roku 2009 ktorú pácha spoločne s jemu podriadeným členom vetvy obvineným

prezývaným „ “ za pomoci ďalších osôb činných pre

vetvu patriacich do výkonnej zložky a vystupujúcich pod prezývkami „ “, „ “,

„ “ a „ “, ako aj ďalších doposiaľ nestotožnených osôb, pričom časť takto

získaných finančných prostriedkov odovzdáva obvinenému

a obvinenému ,

- obvinený prezývaný „ “, „ “ alebo „ “,

ktorý na prvom stupni riadiaco-výkonnej zložky v rámci vetvy podlieha priamo pod

obvineného a minimálne od roku 2006 pácha ako člen jeho vetvy

prevažne ekonomickú trestnú činnosť a na ňu nadväzujúcu násilnú trestnú činnosť

prostredníctvom jemu podriadených členov riadiaco-výkonnej zložky na druhom stupni

riadenia, a to obvineného prezývaného „ “, ktorý je občanom

Maďarskej republiky a okrem majetkovej trestnej činnosti páchanej na území Slovenskej

republiky zabezpečuje v prospech vetvy všetku agendu na území Maďarskej republiky

súvisiacu s páchaním ekonomickej trestnej činnosti, obvinený prezývaný

„ “, ktorý ako člen vetvy na rovnakej pozícii ako obvinený vykonával

od roku 2006 funkciu „ochrankára“ jeho nadriadenému členovi obvinenému

a neskôr pôsobil ako biletár pre uvedenú vetvu v podniku vo Veľkom

Bieli, prezývaný „ “ alebo „ “, ktorého za člena vetvy

prijal osobne v roku 2006 obvinený a ktorý sa pri páchaní trestnej činnosti

riadi jeho pokynmi, respektíve ich odovzdáva osobám činným v prospech vetvy, a to najmä

prezývanému „ “, ktorý v rámci vetvy plní úlohu tzv.

„spoľahlivého bieleho koňa“ a osoby, ktorá tzv. „bielych koní“ aj riadi, pri páchaní

ekonomickej trestnej činnosti minimálne od roku 2009, obvinenému

prezývanému „ “, ktorý v rámci výkonu činností pre a v prospech vetvy plní pokyny

obvinený spoločne s , spočívajúce najmä

v jeho osobnej účasti a participovaní na násilnej a majetkovej trestnej činnosti a minimálne

od roku 2006 aj riadenie tzv. „bielych koní“ pri páchaní ekonomickej trestnej činnosti,

obvinenému vystupujúcemu pod prezývkou „ “, ktorý ako

príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky zaradený na funkcii referent s územnou

a objektovou zodpovednosťou obvodného oddelenia Policajného zboru plní

úlohy v prospech vetvy spočívajúce najmä v získavaní informácií z policajných evidencií

vo vzťahu k osobám a vozidlám, ktoré následne odovzdáva ďalším členom vetvy,

zadovažovanie osobných dokladov vystavených na tretie osoby v súvislosti s výkonom

svojho povolania a poskytovanie ďalších informácií, ktoré sa dozvedel ako príslušník

Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti, pričom obdobnú činnosť v rámci vetvy

obvineného ako obvinený vykonáva aj obvinený

vystupujúci pod prezývkou „ “, ktorý ako bývalý príslušník Úradu boja

proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, okrem iného, minimálne od

roku 2006, využíva svoje početné kontakty v rôznych zložkách Policajného zboru

a zabezpečuje pre členov vetvy zločineckej skupiny informácie z policajného prostredia

týkajúce sa trestného stíhania členov vetvy, získavania informácií o trestnom konaní,

v ktorom členovia vetvy figurujú, poskytovaní znalostí a odporúčaní vo vzťahu k páchaniu

trestnej činnosti členom vetvy, s ktorými sa oboznámil v rámci služobného pomeru, pričom

rovnako plní úlohu sprostredkovateľa medzi členmi tejto vetvy a tretími osobami,

pôsobiacimi v štátnej správe pri odovzdávaní úplatkov,

- obvinený prezývaný „ “ ktorý ako člen vetvy obvineného

minimálne od roku 2009 požičiava finančné prostriedky pochádzajúce

z trestnej činnosti širokému spektru osôb a hrozbou násilia, resp. fyzickým násilím sám,

alebo za účasti ďalších členov vetvy núti dlžníkov k splateniu pohľadávky s úrokmi

v prípade omeškania či nezaplatenia,

pričom uvedená vetva pôsobí na území pridelenom osobou pod prezývkou „ “

alebo „ “, na ktorom si zadovažuje „trvalý“ príjem, pochádzajúci z trestnej činnosti

členov vetvy, a to najmä z vyberania tzv. „výpalného“, z ktorého vopred dohodnutá časť je

odovzdávaná obvinenému a časť tzv. „nepravidelného príjmu“ -

finančných prostriedkov získaných z príležitostnej popisovanej trestnej činnosti členov vetvy

je uschovávaná obvineným v trezore v hoteli v ktorom

dochádza k pravidelným stretnutiam a „poradám“ vyššie uvedených členov vetvy, rovnako

ako v kaviarni nákupného centra v Bratislave.»

Podľa ďalšieho konštatovania špecializovaného trestného súdu sťažovateľ v rámci

svojho výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že žiadnu skupinu nezosnoval,

nezaložil a ani nepodporoval, o skutkoch nič nevie, pozná niektoré osoby uvedené v návrhu

prokurátora, býva na adrese trvalého bydliska, vždy preberá zásielky, nechystá sa na útek

a žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil.

Podľa názoru špecializovaného trestného súdu všetci obvinení sú trestne stíhaní

dôvodne. Orgány činné v trestnom konaní zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov, ktoré

odôvodňujú podozrenie zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, boli spáchané, majú znaky

trestných činov a zároveň existuje aj dôvodné podozrenie, že trestné činy spáchali obvinení.

Ide o také konkrétne skutočnosti, ktoré sú dostatočným a rozumným podkladom pre

odôvodnenie podozrenia, že skutky, ktoré sú kvalifikované ako trestné činy, boli spáchané

a tieto spáchali obvinení. Nie je možné pri rozhodovaní o väzbe požadovať, aby mal súd

úplnú istotu pre vyslovenie záveru, že tieto skutky boli aj spáchané. Požiadavka istoty bez

rozumnej pochybnosti je nevyhnutná pri meritórnom rozhodovaní, ale nie pri rozhodovaní

o návrhu na vzatie do väzby. Pritom nejde o akési hmlisté a konkrétnymi dôkazmi

nedostatočne odôvodnené podozrenie. Treba poukázať na výpoveď svedkov

, , , , , ako aj na

výpoveď obvineného a sčasti aj obvineného , ale

zároveň aj na listinné dôkazy podporujúce tieto výpovede. V uvedenom prípade ide

o trestnú činnosť dlhodobo fungujúcej skupiny, akou je zločinecká skupina všeobecne

známa ako Takáčovci. Je na mieste minimálne v počiatočnom štádiu trestného konania

uplatniť inštitúciu väzby na účely získania čo najväčšieho množstva dôkazov a zabránenia

ich zničeniu či znehodnoteniu. Bolo potrebné stotožniť sa s prokurátorom, pokiaľ ide

o dôvod väzby podľa a . V súvislosti s kolúznou

väzbou podľa treba poukázať na výpovede svedkov

, , o spôsobe zabezpečovania

obhajoby jednotlivých členov skupiny, ako aj o spôsobe, ako majú osoby vypovedať. Podľa

výpovede týchto svedkov majú skupinu zvanú Takáčovci tvoriť ďalší nezistení členovia, čo

v tomto štádiu konania odôvodňuje záver z možného ovplyvňovania vyšetrovania

prostredníctvom korešpondencie a návštev. Z obsahu výpovede svedka vyplývajú

aj skutočnosti o tom, akým spôsobom sa má viesť korešpondencia v prípade väzobného

stíhania. Tieto skutočnosti sú konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu, že

v prípade prepustenia obvinených z väzby by mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu vyšetrovania

smerujúceho k objasneniu skutočností závažných pre trestné konanie. Dôvod preventívnej

väzby v zmysle ustanovenia bolo potrebné tiež

akceptovať u všetkých obvinených. Treba poukázať na výpoveď svedka

popisujúceho činnosť skupiny, ktorá mala vzniknúť, minimálne od roku 2006 až do jeho

zadržania v roku 2015. Táto skupina mala páchať trestnú činnosť dlhodobo sofistikovaným

spôsobom, pričom obvinení majú tvoriť časť skupiny – vetvu, ktorá mala páchať trestnú

činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru. Skupina mala

vytvárať príjem, pričom finančné prostriedky mali pochádzať z reketingu z rôznych

podnikov, pričom niektorí z členov skupiny inú zárobkovú činnosť vôbec nevykonávali.

To zakladá existenciu konkrétnych skutočností odôvodňujúcich obavu, že obvinení budú

pokračovať v trestnej činnosti. Pokiaľ sťažovateľ podal písomný sľub v zmysle ustanovenia

, je potrebné uviesť, že všetci obvinení sú trestne

stíhaní pre závažnú trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná po dlhší čas zločineckou

skupinou, ktorej členmi mali byť jednotliví obvinení. Inštitúty nahradenia väzby písomným

sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c)

nie sú v tomto štádiu trestného konania spôsobilé nahradiť vedenie

trestného stíhania, ktoré je spojené s obmedzením osobnej slobody obvinených. Preto

nebolo možné návrh na prijatie písomného sľubu akceptovať, ale ani uložiť dohľad

probačného a mediačného úradníka ako náhradu väzby.

3. Z odôvodnenia sťažnosti z 12. mája 2016 podanej sťažovateľom prostredníctvom

jeho obhajcu proti uzneseniu špecializovaného súdu sp. zn. zo 4. mája 2016

vyplýva inter alia, že v skutku č. 1 uznesenia o vznesení obvinenia sa vo vzťahu voči

sťažovateľovi uvádza len to, že je členom zločineckej skupiny a pácha ekonomickú trestnú

činnosť. Uznesenie o vznesení obvinenia nevykazuje znaky, ktoré musí opis skutku povinne

obsahovať, keďže v jeho skutkovej vete absentuje konkretizácia údajnej činnosti

sťažovateľa, ktorú mal vykonávať ako člen zločineckej skupiny. Napriek tomu sú

v uznesení uvedené výlučne iba abstraktné skutočnosti, nie teda opis skutku vrátane miesta,

času, spôsobu a charakteristiky jeho vykonania. Pre prípad, že by najvyšší súd dospel

k záveru o existencii dôvodov väzby, ponúka sťažovateľ písomný sľub podľa § 80 ods. 1

písm. b) za súčasného uloženia probačného a mediačného dohľadu

a primeraných obmedzení.

4. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 25. mája 2016 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná (popri iných) sťažovateľom proti uzneseniu

špecializovaného súdu sp. zn. zo 4. mája 2016. Podľa názoru najvyššieho súdu

na vydanie napadnutého rozhodnutia o vzatí obvinených do väzby boli splnené nielen

všetky formálne, ale i materiálne podmienky, ktorých naplneniu sa odôvodnenie

rozhodnutia venuje, pričom doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre

ktoré bolo začaté trestné stíhanie, majú znaky trestného činu a existujú dôvody na

podozrenie, že tieto skutky spáchali obvinení, a vyplynula z nich aj existencia dôvodov

väzby podľa a . Z obsahu spisového materiálu

vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní zabezpečili dostatočné množstvo dôkazov,

ktoré odôvodňujú podozrenie zo spáchania závažných trestných činov obvinenými, čo

dosvedčujú aj svedecké výpovede jednotlivých svedkov, ako aj niektorých obvinených, a to

v súvislosti so zabezpečenými listinnými dôkazmi. Špecializovanému súdu nemožno nič

vytknúť, ani pokiaľ ide o ustálenie existencie jednotlivých väzobných dôvodov v danom

štádiu konania. V súvislosti s obavou z pokračovania v páchaní trestnej činnosti je možné

poukázať na viacero skutočností, najmä však na to, že v zmysle dosiaľ zabezpečených

dôkazov boli pre posúdenie opodstatnenosti väzby dôležité najmä výpovede svedkov

, , , a , s dôrazom na výpoveď , ktorý

popisoval činnosť skupiny, ktorá mala pôsobiť minimálne od roku 2006 a mala páchať

trestnú činnosť prelínajúcu sa s trestnou činnosťou ekonomického charakteru, z ktorej mala

mať skupina finančné prostriedky. Dôležité sú aj samotné okolnosti stíhanej trestnej

činnosti. Jej charakter, závažnosť ako i zisk z nej predpokladaný predstavujú spolu už

so skôr uvedenými skutočnosťami dostatočný podklad pre konštatovanie dôvodnej obavy

z možného budúceho protiprávneho konania obvinených, a to či už v podobe páchania

rovnakej trestnej činnosti, alebo v snahe ovplyvniť svedkov, znalcov a spoluobvinených,

aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou, a tým spôsobili nesprávne zistenie skutkového

stavu. Špecializovaný trestný súd rozhodol v súlade so zákonom, keď neprijal písomný sľub

sťažovateľa a neuložil mu dohľad probačného a mediačného úradníka ako náhradu za

väzbu.

5. Z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „prokurátor“) č. k. VII/2 Gv 89/16/1000-165 z 23. júna 2016, ktoré si

ústavný súd vyžiadal od právneho zástupcu sťažovateľa, vyplýva, že ním bola zamietnutá

(okrem iných) sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu vyšetrovateľa z 2. mája 2016

o vznesení obvinenia. Podľa názoru prokurátora námietka nedostatočnej formulácie

skutkov, pre ktoré sú obvinení stíhaní, nie je dôvodná. Ide totiž o rozsiahlu trestnú činnosť

páchanú zločineckou skupinou, a preto nie je možné vyžadovať od vyšetrovateľa, aby

formuloval skutok tak, ako v prípade jednoduchého trestného činu. Podstatné je aj to, že

zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia nevytkol špecializovaný súd, ale ani najvyšší súd

pri preskúmavaní dôvodov väzby, hoci tieto súdy skúmali aj zákonnosť trestného stíhania

obvinených.

6. Podľa oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa uznesenie prokurátora č. k.

VII/2 Gv 89/16/1000-165 z 23. júna 2016 napadol sťažovateľ návrhom na zrušenie

právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia podaným generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky postupom podľa a nasl. . K 8. novembru

2016 nebolo ešte doručené rozhodnutie, resp. upovedomenie o spôsobe vybavenia podania.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

8. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje pre porušenie čl. 17 ods. 1, 2

a 5, a , ako aj a a ods. 4

dohovoru proti uzneseniu špecializovaného súdu sp. zn. zo 4. mája 2016, nie je

daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu špecializovaného súdu, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby, bola

prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa podľa a dohovoru mal najvyšší súd v rámci

opravného konania. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

9. Tú časť sťažnosti, ktorá smeruje pre namietané porušenie čl. 46 a čl. 50 ods. 3

, ako aj a ods. 4 dohovoru proti postupu najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniu z 25. mája 2016, treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , ).

Rozhodovanie o väzbe (a v rámci toho o vzatí do väzby) je ratione materiae súčasťou

čl. 5 dohovoru. Aspekty väzby majúce hmotnoprávnu povahu sú v prípade rozhodovania

o vzatí do väzby súčasťou čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru a procesnoprávne aspekty

rozhodovania o väzbe sú súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru (za mnohé ďalšie Knebl proti

Českej republike, Altinok proti Turecku, Gál proti Slovenskej republike, Osváthová proti

Slovenskej republike, ).

Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o väzbe musí poskytovať určité garancie

procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v dohovoru, resp. a nasl. .

So zreteľom na to, že dohovoru, a teda ani a nasl. sa nevzťahuje na

konanie a rozhodovanie o väzbe, tieto garancie sú v prípade rozhodovania o väzbe súčasťou

dohovoru, resp. (mutatis mutandis , ,

).

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že na rozhodovanie o väzbe spravidla nemožno

aplikovať sťažovateľom označený a , resp. ani dohovoru, ale

prichádza do úvahy právna kvalifikácia podľa , resp. dohovoru.

K namietanému porušeniu a , ale ani k namietanému porušeniu

čl. 6 ods. 3 písm. b) a ods. 4 dohovoru nemohlo teda dôjsť už na prvý pohľad, preto bolo

potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti s namietaným porušením čl. 6 ods. 4 dohovoru treba ešte poznamenať,

že ide o zrejmý omyl, keďže uvedené ustanovenie vôbec neexistuje, pretože čl. 6 dohovoru

sa člení iba na tri odseky.

10. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd aj tú časť sťažnosti, ktorá

smeruje pre porušenie , 2 a 5 a dohovoru proti

postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniu

z 25. mája 2016.

Sťažovateľ namieta jednak existenciu konkrétnych dôvodov väzby, ale aj dôvodnosť

trestného stíhania, a to v súvislosti s (podľa neho) nedostatočnou konkretizáciou skutku

(skutkov) tvoriaceho (tvoriacich) predmet jeho trestného stíhania.

Podľa názoru ústavného súdu vymedzenie dôvodov väzby uvedených v uzneseniach

všeobecných súdov sa v danom štádiu konania javí ako dostatočné a presvedčivé.

Je podopreté poukazmi na už vykonané dôkazy, najmä na konkrétne svedecké výpovede.

Argumentácia všeobecných súdov sa preto nejaví ako arbitrárna či zjavne neodôvodnená.

Neobstojí ani námietka o nedostatočnom vymedzení predmetu obvinenia. Ústavný

súd považuje v tejto súvislosti za podstatné, že sťažovateľ v rámci svojho výsluchu na

špecializovanom súde sa k vznesenému obvineniu konkrétne vyjadril tak, že žiadnu skupinu

nezosnoval, nezaložil a ani nepodporoval, o skutkoch nič nevie, pričom pozná niektoré

osoby uvedené v návrhu na vzatie do väzby. Nemožno preto tvrdiť, že by sťažovateľ nemal

jasno v tom, čo je predmetom trestného stíhania vedeného proti nemu.

Ďalej v uvedenej súvislosti treba poukázať aj na to, že sťažovateľ využil možnosť

mimoriadneho opravného prostriedku podľa (návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní) a napadol ním právoplatné uznesenie

o vznesení obvinenia proti nemu. Ak by sťažovateľove námietky voči vzneseniu obvinenia

boli akceptované a uznesenie o vznesení obvinenia by bolo zrušené, muselo by sa to

následne prejaviť aj v otázke splnenia podmienok pre ďalšie trvanie jeho väzby, keďže

vo väzbe môže byť iba osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie.

Sťažovateľ napokon namieta, že najvyšší súd nerozhodol o jeho alternatívnom

návrhu na nahradenie väzby písomným sľubom, hoci tento návrh bol súčasťou jeho

sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu.

Z pohľadu ústavného súdu treba v danej súvislosti konštatovať, že návrh na

nahradenie väzby sľubom uplatnil sťažovateľ už v prvostupňovom konaní, pričom

špecializovaný súd tomuto návrhu nevyhovel. Najvyšší súd tým, že sťažnosť proti

uzneseniu špecializovaného súdu zamietol, rozhodol s konečnou platnosťou aj o tomto

návrhu sťažovateľa.

11. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to

vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2016