Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)e96/362252.a705f2.pdf
PDF · 120.98 KB
No categories available
3Tost/3/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 3/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na neverejnom
zasadnutí 17. februára 2010 v Bratislave prejednal sťažnosť obvineného
Mgr. Ing. Mgr. I. I. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica zo dňa 20. januára 2010, č.k. Tp 74/2009-311, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku zrušuje napadnuté uznesenie.
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvineného
Mgr. Ing. Mgr. I. I., nar. X., trvale
bytom M., prechodne
bytom H., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Bratislava
prepúšťa z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej súd prvého stupňa) podľa § 79 ods. 3 Trestného
poriadku zamietla žiadosť obvineného Mgr. Ing. Mgr. I. I. o prepustenie z väzby na slobodu.
Zároveň podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijala ponúknutú peňažnú záruku za
obvineného.
Proti tomuto uzneseniu podal, prostredníctvom svojich obhajcov, včas sťažnosť
obvinený. Napadnuté uznesenie považuje nielen za nedôvodné a nezákonné,
ale aj nepresvedčivé, nepreskúmateľné a vo svojich dôsledkoch aj arbitrárne. Vytýkal,
že z dôvodov uznesenia vôbec nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyporiadal
s dôvodnosťou jeho trestného stíhania, pričom k dôvodom, ktoré podrobne rozvádza
v žiadosti o prepustenie z väzby, nezaujal žiadne relevantné právne závery. Je toho názoru,
že opodstatnenosť jeho trestného stíhania je vylúčená už na základe doposiaľ produkovaných
objektívnych listinných dôkazov, a tiež aj na základe výpovedí svedkov JUDr. E. J., P. H. a J.
B..
Vo vzťahu k dôvodu väzby ustáleného súdom prvého stupňa poukazoval na to,
že vyslovenie domnienky o existencii skutkového väzobného dôvodu samo o sebe
nepostačuje bez toho, aby táto bola konkretizovaná a zároveň objektivizovaná na základe
produkovaných dôkazov. Vytýkal, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení takéto
dôkazy ani len neoznačil. Nerozviedol, v čom spočíva účelovosť a tendenčnosť jeho
oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti T., zo dňa 13. januára
2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že pre jeho ďalšie väzobné
stíhanie neexistujú materiálne väzobné dôvody, a preto jeho ďalšie zotrvanie vo väzbe
považuje za nedôvodné.
Navrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
a nariadil jeho prepustenie z väzby na slobodu.
Na podklade tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel
k nasledovným zisteniam:
Najvyšší súd Slovenskej republiky po splnení prieskumnej povinnosti zistil,
že pri rozhodovaní o väzbe z formálneho hľadiska boli rešpektované ustanovenia § 72 ods. 1
písm. a/, ods. 2 prvá veta Trestného poriadku, § 86 ods. 1, aj § 87 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku. Nemožno súhlasiť s dôvodmi sťažnosti obvineného, ktorými namieta existenciu
formálnej podmienky uvalenia väzby tvrdiac, že dôvodnosť jeho trestného stíhania
je vylúčená nielen na základe už produkovaných objektívnych listinných dôkazov, ale tiež
na základe výpovedí svedkov JUDr. E. J., P. H. a J. B..
Zodpovedá skutočnosti, že vo všeobecnosti, sudca pre prípravné konanie
pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby je povinný skúmať dôvodnosť trestného
stíhania, pričom to je skutočne conditio sine gua non pre väzbu tak, ako to tvrdí obvinený
v dôvodoch sťažnosti. Sudkyňa špecializovaného trestného súdu sa však s touto otázkou
vyporiadala. V nadväznosti na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka,
že vznesenie obvinenia konkrétnej osobe nie je rozhodnutím o tom, že táto osoba trestný čin
spáchala, ale vyjadruje iba vyšší stupeň pravdepodobnosti, že konkrétna osoba
je páchateľom skutku, v ktorom sa zisťuje trestný čin. Totiž až po vznesení obvinenia
sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku
čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia buď potvrdzuje, alebo vyvracia. V týchto
súvislostiach Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej ESĽP) vo veci Fox, Cammbell a Hartley v. Veľká Británia
z 30. augusta 1990, podľa ktorého dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov
alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna
osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností
každého konkrétneho prípadu.
Dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané vrátane tých, na ktoré poukazuje obvinený
v dôvodoch sťažnosti, dôvodnosť podozrenia nevyvrátili. Naopak, istý stupeň
pravdepodobnosti, že obvinený Mgr. Ing. Mgr. I. I. je páchateľom skutku, ktorý vykazuje
znaky trestného činu, pretrváva.
Podľa článku 17 ods. 2 ústavy, nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa článku 17 ods. 5 ústavy, do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa článku 5 ods. 4 dohovoru, každý kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo
iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Väzba v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov predstavuje najzávažnejší
zásah do občianskych práv a slobôd zaručených ústavou. Je inštitútom trestného konania
(procesný úkon), ktorým sa zaisťuje osoba obvineného pre účely trestného konania a výkonu
trestu, a môže byť použitý len vtedy, keď existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu
niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Trestného
poriadku.
Obvinený Mgr. Ing. Mgr. I. I. bol vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku. Pretrvávanie tohto dôvodu súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení ustálil v tom, že nemožno vylúčiť, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu,
nebude vystupovať ako predseda predstavenstva spoločnosti T., voči zahraničným subjektom.
Pretrváva preto dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, by mohol
pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú sa proti jeho osobe vedie vyšetrovanie.
Oznámenie o vzdaní sa funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti T., súd prvého stupňa
považoval za účelové a tendenčné.
Vychádzajúc z aktuálnej súdnej praxe možno konštatovať, že ústavne akceptovateľné
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, je držanie osoby vo väzbe len z dôvodov
a na čas ustanovený zákonom a také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu, t.j.
Podľa § 79 ods. 1 Tr. por., ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie, alebo
uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo ods. 7 alebo § 78 Tr. por., musí byť obvinený
ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.
Podľa § 79 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca
pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody
väzby trvajú, alebo či sa zmenili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentáciu súdu prvého stupňa rozvedenú
v napadnutom uznesení ohľadne dôvodov trvania väzby obvineného neakceptuje.
Z obsahu spisu je preukázané, že predbežným opatrením Okresný súd Michalovce
uznesením zo dňa 26. mája 2009, č.k. 22 Cb 101/09-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21. septembra 2009, zakázal obvinenému Mgr. Ing. Mgr. I. I. konať v mene spoločnosti T.
Následne nato z obsahu spisu vyplýva, že obvinený podaním zo dňa 13. januára 2010
adresovaným spoločnosti T. Bratislava a Okresnému súdu Bratislava I – obchodnému registru
oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti T. a zároveň požiadal
Obchodný vestník o zverejnenie predmetnej skutočnosti.
Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby (samozrejme aj jej
ďalšie trvanie) existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného, prípadne
z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania
označovanej ako dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Trestného poriadku.
Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z možného väzobného následku sa ale
rozumejú len také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Nepostačuje preto len
akési hmlisté, neisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie
z následku predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Trestného poriadku.
Viedlo by to totiž k neodôvodneným zásahom do ústavou zaručenej osobnej slobody.
V preskúmavanom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by na strane
obvineného v tomto štádiu trestného konania existovali také konkrétne skutočnosti, ktoré by
reálne odôvodňovali obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti a teda, ktoré by
zakladali ďalšie trvanie preventívnej väzby obvineného. Obvinený sa vzdal funkcie predsedu
predstavenstva T. Túto skutočnosť spoločnosť T. vzala 13. januára 2010 na vedomie, a tým
vlastne v súlade s ustanovením § 131 Obchodného zákonníka došlo ex lege k zániku tejto
funkcie. Za takéhoto stavu je preto vylúčené, aby obvinený do budúcna mohol konať
a vystupovať v mene spoločnosti T. ako predseda predstavenstva, a teda vo vzťahu
k uvádzanému, neexistuje zo strany obvineného ani reálna obava z možného pokračovania
v trestnej činnosti, pre ktorú bolo voči nemu vznesené obvinenie.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. februára 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová