Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/3/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na neverejnom

zasadnutí 17. februára 2010 v Bratislave prejednal sťažnosť obvineného

Mgr. Ing. Mgr. I. I. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica zo dňa 20. januára 2010, č.k. 74/2009-311, a rozhodol

t a k t o :

Podľa zrušuje napadnuté uznesenie.

Podľa obvineného

Mgr. Ing. Mgr. I. I., nar. X., trvale

bytom M., prechodne

bytom H., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon

väzby Bratislava

prepúšťa z väzby na slobodu.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného

súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej súd prvého stupňa) podľa § 79 ods. 3 Trestného

poriadku zamietla žiadosť obvineného Mgr. Ing. Mgr. I. I. o prepustenie z väzby na slobodu.

Zároveň podľa neprijala ponúknutú peňažnú záruku za

obvineného.

Proti tomuto uzneseniu podal, prostredníctvom svojich obhajcov, včas sťažnosť

obvinený. Napadnuté uznesenie považuje nielen za nedôvodné a nezákonné,

ale aj nepresvedčivé, nepreskúmateľné a vo svojich dôsledkoch aj arbitrárne. Vytýkal,

že z dôvodov uznesenia vôbec nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyporiadal

s dôvodnosťou jeho trestného stíhania, pričom k dôvodom, ktoré podrobne rozvádza

v žiadosti o prepustenie z väzby, nezaujal žiadne relevantné právne závery. Je toho názoru,

že opodstatnenosť jeho trestného stíhania je vylúčená už na základe doposiaľ produkovaných

objektívnych listinných dôkazov, a tiež aj na základe výpovedí svedkov JUDr. E. J., P. H. a J.

B..

Vo vzťahu k dôvodu väzby ustáleného súdom prvého stupňa poukazoval na to,

že vyslovenie domnienky o existencii skutkového väzobného dôvodu samo o sebe

nepostačuje bez toho, aby táto bola konkretizovaná a zároveň objektivizovaná na základe

produkovaných dôkazov. Vytýkal, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení takéto

dôkazy ani len neoznačil. Nerozviedol, v čom spočíva účelovosť a tendenčnosť jeho

oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti T., zo dňa 13. januára

2010.

3

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že pre jeho ďalšie väzobné

stíhanie neexistujú materiálne väzobné dôvody, a preto jeho ďalšie zotrvanie vo väzbe

považuje za nedôvodné.

Navrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie

a nariadil jeho prepustenie z väzby na slobodu.

Na podklade tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel

k nasledovným zisteniam:

Najvyšší súd Slovenskej republiky po splnení prieskumnej povinnosti zistil,

že pri rozhodovaní o väzbe z formálneho hľadiska boli rešpektované ustanovenia § 72 ods. 1

písm. a/, ods. 2 prvá veta , , aj , Trestného

poriadku. Nemožno súhlasiť s dôvodmi sťažnosti obvineného, ktorými namieta existenciu

formálnej podmienky uvalenia väzby tvrdiac, že dôvodnosť jeho trestného stíhania

je vylúčená nielen na základe už produkovaných objektívnych listinných dôkazov, ale tiež

na základe výpovedí svedkov JUDr. E. J., P. H. a J. B..

Zodpovedá skutočnosti, že vo všeobecnosti, sudca pre prípravné konanie

pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby je povinný skúmať dôvodnosť trestného

stíhania, pričom to je skutočne conditio sine gua non pre väzbu tak, ako to tvrdí obvinený

v dôvodoch sťažnosti. Sudkyňa špecializovaného trestného súdu sa však s touto otázkou

vyporiadala. V nadväznosti na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka,

že vznesenie obvinenia konkrétnej osobe nie je rozhodnutím o tom, že táto osoba trestný čin

4

spáchala, ale vyjadruje iba vyšší stupeň pravdepodobnosti, že konkrétna osoba

je páchateľom skutku, v ktorom sa zisťuje trestný čin. Totiž až po vznesení obvinenia

sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku

čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia buď potvrdzuje, alebo vyvracia. V týchto

súvislostiach Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej ESĽP) vo veci Fox, Cammbell a Hartley v. Veľká Británia

z 30. augusta 1990, podľa ktorého dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov

alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna

osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností

každého konkrétneho prípadu.

Dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané vrátane tých, na ktoré poukazuje obvinený

v dôvodoch sťažnosti, dôvodnosť podozrenia nevyvrátili. Naopak, istý stupeň

pravdepodobnosti, že obvinený Mgr. Ing. Mgr. I. I. je páchateľom skutku, ktorý vykazuje

znaky trestného činu, pretrváva.

Podľa článku 17 ods. 2 , nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 17 ods. 5 , do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa článku 5 ods. 4 dohovoru, každý kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

5

Väzba v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov predstavuje najzávažnejší

zásah do občianskych práv a slobôd zaručených . Je inštitútom trestného konania

(procesný úkon), ktorým sa zaisťuje osoba obvineného pre účely trestného konania a výkonu

trestu, a môže byť použitý len vtedy, keď existujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu

niektorého z následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Trestného

poriadku.

Obvinený Mgr. Ing. Mgr. I. I. bol vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1

písm. c/ . Pretrvávanie tohto dôvodu súd prvého stupňa v napadnutom

uznesení ustálil v tom, že nemožno vylúčiť, že v prípade prepustenia obvineného na slobodu,

nebude vystupovať ako predseda predstavenstva spoločnosti T., voči zahraničným subjektom.

Pretrváva preto dôvodná obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, by mohol

pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú sa proti jeho osobe vedie vyšetrovanie.

Oznámenie o vzdaní sa funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti T., súd prvého stupňa

považoval za účelové a tendenčné.

Vychádzajúc z aktuálnej súdnej praxe možno konštatovať, že ústavne akceptovateľné

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, je držanie osoby vo väzbe len z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom a také zaobchádzanie s ňou, ktoré zodpovedá zákonu, t.j.

.

Podľa , ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie, alebo

uplynie lehota uvedená v alebo ods. 7 alebo , musí byť obvinený

ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne prokurátor.

6

Podľa prvá veta policajt, prokurátor, sudca

pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody

väzby trvajú, alebo či sa zmenili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentáciu súdu prvého stupňa rozvedenú

v napadnutom uznesení ohľadne dôvodov trvania väzby obvineného neakceptuje.

Z obsahu spisu je preukázané, že predbežným opatrením Okresný súd Michalovce

uznesením zo dňa 26. mája 2009, č.k. -70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

21. septembra 2009, zakázal obvinenému Mgr. Ing. Mgr. I. I. konať v mene spoločnosti T.

Následne nato z obsahu spisu vyplýva, že obvinený podaním zo dňa 13. januára 2010

adresovaným spoločnosti T. Bratislava a Okresnému súdu Bratislava I – obchodnému registru

oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti T. a zároveň požiadal

Obchodný vestník o zverejnenie predmetnej skutočnosti.

podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby (samozrejme aj jej

ďalšie trvanie) existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného, prípadne

z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania

označovanej ako dôvod väzby v zmysle až písm. c/ .

Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z možného väzobného následku sa ale

rozumejú len také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Nepostačuje preto len

akési hmlisté, neisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie

z následku predpokladaného v ustanovení až písm. c/ .

Viedlo by to totiž k neodôvodneným zásahom do zaručenej osobnej slobody.

V preskúmavanom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by na strane

obvineného v tomto štádiu trestného konania existovali také konkrétne skutočnosti, ktoré by

7

reálne odôvodňovali obavu z možného pokračovania v trestnej činnosti a teda, ktoré by

zakladali ďalšie trvanie preventívnej väzby obvineného. Obvinený sa vzdal funkcie predsedu

predstavenstva T. Túto skutočnosť spoločnosť T. vzala 13. januára 2010 na vedomie, a tým

vlastne v súlade s ustanovením došlo ex lege k zániku tejto

funkcie. Za takéhoto stavu je preto vylúčené, aby obvinený do budúcna mohol konať

a vystupovať v mene spoločnosti T. ako predseda predstavenstva, a teda vo vzťahu

k uvádzanému, neexistuje zo strany obvineného ani reálna obava z možného pokračovania

v trestnej činnosti, pre ktorú bolo voči nemu vznesené obvinenie.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. februára 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová