Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/38/2016

Identifikačné číslo spisu: 1113206383 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1113206383.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, právne zastúpený advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava proti žalovanému: X.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. T. XXX, právne zastúpený Burian & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 1, Žilina o zaplatenie 1.859,70,-eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -170 z 28. októbra 2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. - 110 zo dňa 30. októbra 2014 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,-eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom vedenia účtu majiteľa cenných papierov pre žalovaného a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že služba je spoplatnená a dlžná suma vo výške 1.859,70,- eur predstavuje nedoplatok za vedenie účtu za rok 2008 v sume 829,85,-eur, za rok 2009 v sume 829,85,-eur a za rok 2010 v sume 200,-eur. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, argumentujúc spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi stranami a v dôsledku toho potrebou aplikácie všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle . Žalobca na vznesenú námietku premlčania argumentoval obchodnoprávnym charakterom právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a teda aj potrebou aplikácie štvorročnej premlčacej doby v zmysle . 2. Súd prvej inštancie právne vec okrem iných odôvodnil aj ustanovením o cenných papieroch (ďalej aj ZoCP) z ktorých vyplýva, že eviduje zmeny na účtoch majiteľov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a na klientskych účtoch členov, pričom tieto činnosti vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak bolo potrebné aplikovať aj ust. Podľa ZoCP sa právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a (ďalej aj ). Toto zákonné ustanovenie rieši režim aplikácie hmotného práva na právny vzťah medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu, ktorý nemá postavenie člena centrálneho depozitára. Citované ustanovenia však nerieši režim aplikácie hmotného práva na právny vzťah medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu, ktorý nemá postavenie člena centrálneho depozitára a ktorému centrálny depozitár zriaďuje účet majiteľa podľa ustanovenia , čo je prípad právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. 3. Okresný súd ďalej poukázal na to, že aplikácia na určitý právny vzťah môže vyplývať buď priamo z ustanovení , alebo z ustanovení osobitného právneho predpisu, akým je Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom medzi podnikateľmi, z ktorého by bolo pri jeho vzniku zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, čo by zakladalo jeho posúdenie ako vzťahu obchodno-právneho podľa . Žalovaný ako majiteľ účtu zaknihovaných cenných papierov nemá postavenie podnikateľ a zároveň samotné vlastníctvo cenných papierov nie je podnikaním podľa . Zároveň sa nejedná ani o záväzkový vzťah z odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných papierov ( ., ktorý by sa bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu spravoval ustanoveniami . Predmetom právneho vzťahu medzi stranami nie sú cenné papiere v zmysle ich definície podľa ust. , ale odplata za poskytovanie osobitnej služby žalobcom podľa , a to za vedenie účtu. Pokiaľ ustanovenie používa pojem „odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov“, tento je podľa názoru okresného súdu potrebné vykladať v súlade s obsahom druhej časti upravujúcej zmluvy o cenných papieroch. Zároveň nemožno konštatovať, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ktorý vzniká na základe návrhu a jeho akceptácie postupom podľa ust. a nasl. (ďalej len Obč. z.), ale ide o právny vzťah, ktorý bol založený priamo zákonom, a to pôvodne a následne sa spravujúci ustanoveniami Súd prvej inštancie bol taktiež názoru, že podradenie právneho vzťahu pod aplikáciu v osobitnom právnom predpise musí byť výslovné. Rozširovanie aplikácie na právny vzťah obsahom obdobný, ako sú právne vzťahy uvedené v ust. okresný súd nepovažoval za prípustné. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu tento vzťah bez ďalšieho a bez ohľadu na postavenie majiteľa cenných papierov podriadiť z hľadiska aplikácie všeobecných inštitútov súkromného práva , musel by tak urobiť výslovným ustanovením, obdobne ako to bolo v ust. Okruh právnych vzťahov z hľadiska postavenia ich subjektov, ktoré sa v zmysle zákona ZoCP spravujú ustanoveniami je taxatívny a akékoľvek použitie analógie v takom prípade neprichádza do úvahy. Okresný súd mal teda za to, že právny vzťah medzi stranami sa spravuje ustanoveniami a v otázkach neupravených ustanoveniami , vrátane ustanovení a nasl. o premlčaní. Následne po ustálení dĺžky premlčacej doby (tri roky) súd prvej inštancie skonštatoval, že námietka premlčania bola zo strany žalovaného vznesená dôvodne v súlade s ust. Obč. z. a preto nemohol žalobcovi priznať premlčané právo na zaplatenie odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 v sume 829,85,-eur a za rok 2009 rovnako v sume 829,85,-eur a z toho dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa a vzhľadom na zistenú mieru úspechu v konaní zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 78,49 %. 4. Na základe odvolania žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v závislom výroku o trovách konania Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. -170 z 28. októbra 2015 podľa ust. a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na odôvodnenie a závery uvedené v rozhodnutí okresného súdu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že okresný súd správne

dovodil, že ustanovenie ZoCP taxatívnym spôsobom vyjadruje právne vzťahy z hľadiska postavenia subjektov, ktoré sa spravujú . Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako majiteľom účtu (ktorý nie je členom) je vzťahom, ktorý nie je vyjadrený v ust. , a preto nemožno naň vzťahovať úpravu . Ak právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vyjadrený v uvedenom ustanovení, tak potom naň následne nedopadá aplikácia ako hmotného práva a pri taxatívnom vymedzení okruhu vzťahov na ktoré je možné použiť hmotné právo - v zmysle ZoCP nie je možné ani použitie analógie. Následne ak na takýto vzťah nedopadá ako hmotné právo, bolo namieste aplikovať hmotné právo - a to ustanovenia a nasl. Obč. z.. Aplikácia na predmet sporu tak nevyplýva z osobitného právneho predpisu (ZoCP) a ani zo samotného v zmysle ust. , , ako to vecne správne podrobne odôvodnil okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie následne správnym spôsobom vyhodnotil aj plynutie premlčacej doby, jej ukončenie a žalovaný nárok na zaplatenie odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov zamietol celkovo vo výške 1.659,70,-eur. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici s odlišným právnym záverom týkajúcim sa aplikácie , krajský súd uviedol, že právne závery všeobecných súdov, obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostaných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti dáva všeobecným súdom možnosť odchýliť sa od súdneho rozhodnutia, ktoré posudzovalo rovnakú alebo obdobnú situáciu, t. j. dáva možnosť odpovedať na rovnakú otázku odlišným spôsobom, avšak sa vyžaduje takýto záver odôvodniť, prečo sa tak stalo, k čomu zo strany okresného súdu došlo, s ktorým záverom sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil za aplikácie ust. . 5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením . Dovolateľ zdôraznil, že podstatou sporu je vyhodnotenie otázky premlčania inak v konaní dôvodne vzneseného nároku. Dovolateľ s poukazom na potrebu dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozsudku podľa považuje odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov nižšieho stupňa za nepreskúmateľné, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia uprednostnili aplikáciu všeobecného kódexu pred lex specialis. Uvedené zakladá vadu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá má súčasne za následok odňatie možnosti žalobcu riadne konať pred súdom. 6. Dovolateľ za vadu vedúcu k naplneniu predpokladu odňatia možnosti konať pred súdom ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania považuje aj odklon konajúcich súdov od stabilizovanej súdnej praxe. V prípade, ak by sa dovolací súd stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ako i odvolacieho súdu, bude potom podľa názoru žalobcu úlohou dovolacieho súdu podať podrobnú a detailnú právnu analýzu, prečo by práve tento prípad mal byť vyňatý spod právnych princípov, ktoré už boli súdnymi autoritami ustálené a čím je tento prípad špecifický, inak bude očakávané rozhodnutie súdu zaťažené vadou nepreskúmateľnosti. 7. Dovolateľ za správny považuje záver, že právne vzťahy majiteľa účtu cenných papierov sú osobitne upravené v ZoCP a , a to v ustanoveniach ZoCP a , na ktoré dovolateľ konzistentne poukazoval v celom priebehu súdneho konania. Vo vzťahu k posudzovaniu právneho režimu zmluvného vzťahu týkajúceho sa vedenia účtu majiteľa cenných papierov je potrebné považovať za lex generalis a zákon o cenných papieroch a za lex specialis a v tejto súvzťažnosti danú normu interpretovať, pričom sa konajúce súdy týmto spôsobom výkladu vôbec nezaoberali.

8. Dovolateľ prípustnosť dovolania vidí teda v nedostatočnom odôvodnení oboch rozhodnutí súdov nižšieho stupňa a preto žiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalovaný k dovolaniu uviedol, že s rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa sa stotožňuje a považuje ich za dostatočné a presvedčivé. Tvrdenie žalobcu o absencii akéhokoľvek odôvodnenia uprednostnenia aplikácie všeobecného kódexu pred lex specialis považuje za absolútne nedôvodné. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby dovolací súd zamietol dovolanie v zmysle a

uplatnil si trovy dovolacieho konania.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [podľa (ďalej aj „“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu ( ) zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť ( ). 11. Dovolanie žalobcu bolo podané 11. decembra 2015. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. bol zrušený . Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. 12. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti , zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody, podľa zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia a nasl. ). 13. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). 14. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Podľa bolo dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. V zmysle bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak išlo o potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

15. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené ustanovenia konštatuje, že žalobcom podané dovolanie nie je podľa prípustné. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľa domáhať sa reparácie prípadných nesprávnosti v súdom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávnym právnym posúdením veci ( ).

16. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) je potrebné skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací súd sa preto zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. 17. Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a netvrdí a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Žalobca v dovolaní namieta, že mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ), pretože nedostatočné odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií má za následok odňatie možnosti žalobcu riadne konať pred súdom.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

19. V súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia platí, že je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie aj dohovoru. Uvedený vzťah vyplýva aj v vymedzenom dovolacom dôvode podľa , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Žalobca ako dôvod odňatia možnosti konať pred súdom uviedol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie, nakoľko sa podľa jeho názoru nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v priebehu konania.

21. Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998) zastáva názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle O .s .p., ale (len) inú vadu konania ( ), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú vadu konania, pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. , , , , , , , , , ).

22. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .

23. V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutiach ESĽP môže však o takýto prípad ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. Len v takomto výnimočnom prípade môže uvedená okolnosť zakladať prípustnosť dovolania podľa , lebo len takto charakterizovaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže intenzitou svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady, v tomto ustanovení neuvedenej.

24. Právna argumentácia dovolateľa navodzuje dojem, že súd „prelomil“ ustálenú judikatúru bez dostatočného odôvodnenia a teda jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania. Právna argumentácia poukazom na tzv. ustálenú alebo konštantnú judikatúru však musí spočívať na skutočne ustálenej judikatúre, teda na dostatočne všeobecných rozhodnutiach, ktoré sa bez výhrad na prejednávanú vec môžu a majú aplikovať.

25. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto

záväzného názoru najvyššieho súdu má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom, pripomienkované predpokladaným spôsobom a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ).

26. Dovolateľ vo svojom dovolaní neuviedol rozhodnutie slovenského súdu vo vzťahu k predmetu konania a tak argumentácia o odklone od stabilizovanej súdnej praxe nie je vzhľadom k tejto skutočnosti na mieste a dovolací súd sa ňou nezaoberal.

27. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľností rozhodnutí súdov nižších inštancií dovolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa tieto súdy vo svojich rozhodnutiach vyjadrili k vykonanému dokazovaniu, z vykonaného dokazovania vyvodili príslušné závery, tieto aj právne ustálili a dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodnili a preto nemožno hovoriť o excese z povinnosti odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutie za účelom založenia prípustnosti dovolania podľa .

28. Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia v znení účinnom ku dňu podania dovolania, najvyšší súd ho odmietol podľa ustanovenia ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

29. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie ( C. s. p).

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.