Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0a4/399607.b881b8.pdf
PDF · 138.4 KB
No categories available
8Cdo/171/2016
Najvyšší súd 8 Cdo 171/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom
v Trenčíne, Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037, proti ţalovanej: PhDr. Mgr. A., bývajúca
v Trenčíne, Š., zastúpenej Mgr. Xéniou Hofierkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne,
Mierové námestie 37, o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn.
15 C 377/2012, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 10. júna 2015 sp. zn. 17 Co 994/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 16. mája 2013 č. k. 15 C 377/2012-67 uloţil
ţalovanej do 15 dní vypratať byt č. 12 nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu
súpisné číslo X. na ulici V. v Trenčíne pozostávajúci z troch izieb, kuchyne
a príslušenstva. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe sporové
strany uzavreli zmluvu o nájme, ktorou ţalobca odovzdal ţalovanej ako nájomkyni
do uţívania predmetný byt. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 28. februára 2013.
Pred uplynutím doby nájmu ţalobca listom z 18. júla 2012 dal ţalovanej výpoveď z nájmu
z dôvodu, ţe hrubo porušila povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, ţe nezaplatila nájomné
a plnenia spojené s nájmom bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Keďţe ţalovaná nepreukázala,
ţe by napadla platnosť výpovede z nájmu, povaţoval ju súd prvej inštancie za platnú. List
s výpoveďou z nájmu ţalovaná prevzala 13. augusta 2012 a 1. septembra 2012 jej začala
plynúť výpovedná doba tri mesiace, ktorá mala uplynúť 30. novembra 2012. Ţalovaná
namietala, ţe v čase doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
čím sa podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka mala jej výpovedná lehota predĺţiť
o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov, takţe by skončila 31. mája 2013. Túto námietku
označil súd prvej inštancie za irelevantnú, pretoţe uplynula doba, na ktorú bol nájom
predmetného bytu so ţalovanou dojednaný. Ak ţalovaná nebola v čase doručenia výpovede
z nájmu bytu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, zanikol jej nájom uplynutím
výpovednej doby 30. novembra 2012. Ak bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
predĺţila sa výpovedná doba o ochrannú dobu šesť mesiacov, ale pred uplynutím tejto doby
došlo 28. februára 2013 k skončeniu nájmu bytu podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplynutím času na ktorý bol nájom dojednaný. Preto v čase rozhodovania súdu
(16. mája 2013) nájom bytu v dôsledku jeho zániku medzi sporovými stranami neexistoval.
Preukázanie okolnosti, či ţalovaná bola v čase doručenia výpovede z nájmu bytu v hmotnej
núdzi z objektívnych dôvodov, povaţoval za právne irelevantné, pretoţe ţalovaná predmetný
byt uţívala bez právneho dôvodu. Ţalovaná nemá nárok na bytovú náhradu, pretoţe jej nájom
bytu skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Výrok o trovách konania odôvodnil
ust. § 142 ods. 1 O. s. p..
2. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. júna 2015 sp. zn.
17 Co 994/2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia (v závislosti od námietok
ţalovanej), ţe súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na 16. mája 2013.
Predvolanie bolo ţalovanej doručené 4. mája 2013. Podaním doručeným súdu prvej inštancie
9. mája 2013 ţalovaná ţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu,
pre ktorý nie je spôsobilá pojednávanie absolvovať. K ţiadosti o odročenie pojednávania
priloţila aj lekárske správy a stanovisko ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, ţe nie je vhodné,
aby sa ţalovaná v súčasnom stave zúčastňovala súdnych pojednávaní. Túto ţiadosť však súd
prvej inštancie neakceptoval a na pojednávaní 16. mája 2013 vo veci rozhodol. Tento postup
súdu prvej inštancie nemoţno povaţovať za správny, pretoţe neboli splnené podmienky
na rozhodnutie vo veci bez účastí ţalovanej. Z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu
vyhnutia sa zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
(za situácie, ţe toto rozhodnutie súdu prvej inštancie je inak vecne správne), rozhodol sa
odvolací súd sám odstrániť zistenú vadu konania na súde prvej inštancie. Preto odvolací
súd vytýčil vo veci odvolacie pojednávanie, a to celkom tri razy. Na pojednávanie
11. februára 2015 sa ţalovaná nedostavila, ţiadosťou doručenou odvolaciemu súdu
4. februára 2015 poţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kontroly u ošetrujúceho lekára
a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. K svojej ţiadosti predloţila preukaz dočasnej
pracovnej neschopnosti a potvrdenie ošetrujúceho lekára, ktorý neodporučil účasť ţalovanej
na odvolacom pojednávaní pre zlý zdravotný stav. Odvolací súd zistil, ţe ţalovaná
je dlhodobo práceneschopná a poţiadal ošetrujúceho lekára o oznámenie, či zdravotný stav
ţalovanej je taký, ţe nie je schopná bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia
zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania vo veci. Ošetrujúci lekár ţalovanej podaním
doručeným odvolaciemu súdu 8. apríla 2015 oznámil, ţe zdravotný stav ţalovanej
je v súčasnosti taký, ţe táto je schopná bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia
zdravotného stavu zúčastniť sa súdneho pojednávania. Odvolací súd preto vytýčil ďalšie
odvolacie pojednávanie na 29. apríla 2015, avšak bezprostredne pred ním ţalovaná podaním
doručeným odvolaciemu súdu 27. apríla 2015 poţiadala znovu o odročenie pojednávania
z dôvodu, ţe sa dala vo veci právne zastúpiť. Na odvolacie pojednávanie sa ţalovaná
a ani jej právna zástupkyňa nedostavili a keďţe odvolací súd zistil, ţe nebola dodrţaná
5 dňová lehota na prípravu pojednávania, toto odvolacie pojednávanie odročil
na 10. júna 2015. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 8. júna 2015 ţalovaná poţiadala
o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu neprítomnosti jej právnej zástupkyne
a z dôvodu neuspokojivého zdravotného stavu ţalovanej. Tejto ţiadosti so zreteľom
na predchádzajúce zistenia odvolací súd nevyhovel. Ţalovaná a jej právna zástupkyňa
boli na odvolacie pojednávanie 10. júna 2015 predvolané so značným časovým predstihom
a argumentácia právnej zástupkyne ţalovanej, ţe sa nemôţe pre mimoriadne pracovné
povinnosti zúčastniť vytýčeného odvolacieho pojednávania nebola odvolaciemu súdu
preukázaná. Preto odvolací súd uzavrel, ţe ţalovaná a ani jej právna zástupkyňa nepreukázali
takýto dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania, pre ktorý by nemohol odvolací súd vo veci
konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd konštatoval, ţe nájomný vzťah
medzi sporovými stranami bol dojednaný na dobu určitú. a to do 28. februára 2013, pričom
táto uplynula uţ pred viac ako dvoma rokmi, a preto (v zhode so súdom prvej inštancie)
povaţoval za právne irelevantné zaoberať sa skutočnosťami, či výpovedná lehota, ktorú dal
ţalobca ţalovanej pre neplatenie nájomného, bola trojmesačná alebo sa zo zákona predĺţila
o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov. Uţ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nájom
bytu zanikol uplynutím doby. Záver súdu prvej inštancie o tom, ţe ţalovaná nemá právo
na bytovú náhradu, pretoţe nájomný vzťah so ţalobcom bol dojednaný na dobu určitú
a medzi sporovými stranami nebola ţiadna dohoda o bytovej náhrade, povaţoval odvolací súd
za vecne správny. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p..
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná a navrhla,
aby dovolací súd rozsudky súdov oboch inštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
t. j., ţe jej postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnila
ust. § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p. t. j., ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 ods. 1
písm. f/ O. s. p., konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie a súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili. Poukázal na to, ţe oba niţšie
súdy rozhodli bez jej prítomnosti aj napriek tomu, ţe ţiadala pojednávanie odročiť a chcela sa
zúčastniť najbliţšieho pojednávania. Lekárske potvrdenie na základe relevantných dôvodov
dokumentovalo, ţe súdy nemôţu rozhodnúť bez jej prítomnosti. Pojednávania na súdoch
oboch inštancií sa nemohla zúčastniť z dôvodu psychických problémov, ktoré jej spôsobil
ţalobca svojimi právnymi postupmi a znemoţnením sa zamestnať. Na súde prvej inštancie
predloţila lekárske správy, ktoré jednoznačne dokumentovali, ţe ţalovaná nie je schopná sa
zúčastniť pojednávania, ktoré však tento súd neakceptoval a vo veci samej vyniesol rozsudok.
Obdobným spôsobom postupoval aj odvolací súd, ktorý taktieţ neakceptoval ţiadosť
ţalovanej o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu
a znemoţnil jej takto prakticky realizovať zásadu ústnosti v občianskom sporovom konaní.
Pokiaľ ide o výpoveď z nájmu bytu treba konštatovať, ţe v jej prípade sa výpovedná lehota
predĺţila o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov z dôvodu jej hmotnej núdze z objektívnych
dôvodov a skončila aţ 31. mája 2013. Je pravda (a vyplynulo to aj z vykonaného
dokazovania), ţe uţ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nájom bytu medzi sporovými
stranami zanikol v dôsledku uplynutia doby, na ktorú bol dojednaný. Súdy však nebrali
do úvahy, ţe ţalobca porušil zákon tým, ţe neposkytol ţalovanej náhradný byt a splátkový
kalendár na splácanie dlţného nájomného. Nesprávny je aj záver oboch súdov,
ţe medzi sporovými stranami nebola dojednaná bytová náhrada. V skutočnosti takáto bytová
náhrada dojednaná bola a v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. má ţalovaná na túto náhradu
právo. Naviac ţalobca v konaní zámerne zamlčal, ţe podvodnými praktikami vytvoril
podmienky, na základe ktorých vyhodil ţalovanú zo zamestnania, znemoţnil jej poberať
príjem a dostal ju takto do situácie, kedy v dôsledku platobnej neschopnosti
nemohla uhrádzať nájomné. Keďţe ţalovaná je matka starajúca sa o maloleté dieťa, išlo
zo strany ţalobcu o likvidačné konanie. Po výpovedi z pracovného pomeru je ţalovaná
od 19. októbra 2012 práceneschopná, poberá dávky sociálneho zabezpečenia, a to za situácie,
ţe je samoţiviteľkou rodiny a stará sa o osemročné dieťa. V praxi sa stávajú prípady,
keď nájomca síce chce platiť nájomné, ale dostane sa do situácie, ţe ho platiť nemôţe
v dôsledku nedostatočného príjmu. Práve preto bola do zákona (§ 711 ods. 1 písm. d/
Občianskeho zákonníka) zavedená určitá ochrana v podobe ochrannej lehoty šiestich
mesiacov, o ktorú sa predlţuje trojmesačná výpovedná lehota. Ţalovaná so zreteľom
na popísanú situáciu splnila všetky podmienky, aby sa výpovedná lehota z nájmu bytu
v jej prípade predĺţila v zmysle citovaného § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka
a so zreteľom na všetky okolnosti (najmä s ohľadom na výchovu maloletého nezaopatreného
dieťaťa) jej mala byť poskytnutá zodpovedajúca bytová náhrada.
4. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovanej navrhol dovolanie ako neprípustné
odmietnuť.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
vetá prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona
upravujú reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia
prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne pouţívajú skoršie právne normy,
ktorých platnosť a účinnosť zanikla.
6. Slovenská republika je právny štát (viď článok 1 Ústavy SR). K imanentným
znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka právnej istoty a ochrany dôvery
v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z poţiadavky
právnej istoty jednoznačne vyplýva, ţe zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade
jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) nemali istotu, či ich procesné
úkony urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového
zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením moţnosti
uplatniť riadne a v súlade so zákonom uţ nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe
dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bliţšie
závery, ku ktorým dospel ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL.ÚS 36/1995).
7. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodrţiava
princíp okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, ţe nová procesná
úprava sa pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti C. s. p.
Zároveň však v ustanovení § 470 ods. 2 C. s. p. pamätá aj na situácie v ktorých by nová
právna úprava zhoršila postavenie strany.
8. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania je prejav jej vôle
adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, ktoré s takýmto procesným
úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo v prejednávanej veci dovolacie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35
C. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená v súlade
so zákonom v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej smerujúce proti výroku
o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa treba odmietnuť.
9. Najvyšší súd skúmal najskôr, či právne účinky dovolania ţalovanej, ktoré malo
urobenie tohto procesného úkonu podľa právneho stavu v čase podania dovolania
(a ktoré zostali v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. zachované), umoţňovali meritórny dovolací
prieskum. Zo všeobecných princípov právneho štátu, predovšetkým z princípu legitímnych
očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiţ
vyplýva, ţe procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania)
vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich
účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného
predpisu. Procesný úkon vyvoláva teda procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa
účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava uţ s takýmto
následkom nepočíta.
10. V okolnostiach prejednávanej veci medzi právne účinky, ktoré sú spojené
s podaním dovolania ţalovanej, nepatrí moţnosť dovolacieho súdu posúdiť vecnú správnosť
dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo výroku o potvrdení rozsudku súdu
prvej inštancie. Právo na súdnu ochranu totiţ nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej
istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou
ktorého je bezpochyby tieţ právo domôcť sa podaním dovolania nápravy chýb a nedostatkov
v konaní a rozhodovaní súdu niţšej inštancie sa v dovolacom konaní zaručuje len vtedy,
ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môţe dovolací súd konať
a rozhodnúť (pozri bliţšie rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I ÚS 4/2011). Ak by najvyšší
súd bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa pristúpil
k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne
zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(porovnaj tieţ rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 172/2003).
11. Ţalovaná podaním dovolania chcela vyvolať účinok ňou ţelaný - meritórny
dovolací prieskum zavŕšený zrušením napadnutého rozhodnutia. Právny poriadok platný
a účinný v čase podania dovolania ţalovanej, nepovaţoval ale tento jeho mimoriadny opravný
prostriedok za procesne prípustný (vo vzťahu k výroku o potvrdení rozsudku súdu prvej
inštancie) a vyvolávajúci dovolateľkou sledovaný účinok. Podľa právneho stavu účinného
do 30. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu
iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
12. Dovolanie ţalovanej, ktorým je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu, nesmeruje proti rozsudku majúcemu znaky niektorého z rozsudkov
uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p.
13. Účinok, ktorý sledovala ţalovaná podaním dovolania – ani pri rešpektovaní § 237
ods. 1 O. s. p. podľa doterajšej právnej úpravy nenastal v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré ţalovaná v dovolaní namietala tvrdiac, ţe súdy nesprávne posúdili
otázku predĺţenia výpovednej lehoty vo vzťahu k nájmu bytu uţívaného ţalovanou.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,
ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri
tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.
16. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
ods. 1 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
(§ 238 O. s. p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237
ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku
návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
17. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 ods. 1 O. s. p. sú právne významné
len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných
v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne
aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
ods. 1 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,
ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne
postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
18. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalovanej preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
19. Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
ods. 1 písm. f/ O. s. p.
20. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných
oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú
vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť
im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať
procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si
z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným
dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O. s. p.), na to,
aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].
21. Pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O. s. p.).
22. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu o tom, čo sa o ňom dozvedel alebo
odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol
predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a/ dôvod, pre ktorý sa
navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to
moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu na ktoré súd bezodkladne
oznámi ako návrh posúdil (§ 119 ods. 2 O. s. p.).
23. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe účastník alebo jeho zástupca nie
je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť
pojednávania (§ 119 ods. 3 O. s. p.).
24. Treba súhlasiť s názorom ţalovanej (konštatuje to aj odvolací súd), ţe počas
konania na súde prvej inštancie neriadil sa tento súd dôsledne citovanými ustanoveniami
procesného predpisu – O. s. p. v znení platnom v čase rozhodovania tohto súdu. Ţalovaná
v prvoinštančnom konaní predloţila potvrdenie o práceneschopnosti so stanoviskom
jej ošetrujúceho lekára, ktoré spĺňalo poţiadavky uvedené v § 119 ods. 2 O. s. p., avšak toto
potvrdenie súd prvej inštancie neakceptoval, vo veci konal a rozhodol. Toto pochybenie
súdom prvej inštancie sa pokúsil napraviť odvolací súd, ktorý zároveň mienil umoţniť
ţalovanej vyjadriť sa na odvolacom pojednávaní a za tým účelom (v zmysle vyššie
uvedeného) vytýčil v prejednávanej veci celkom tri odvolacie pojednávania. Na tieto
odvolacie pojednávania sa však ţalovaná nedostavila a neskôr ani jej právna zástupkyňa,
ktorú v priebehu odvolacieho konania ţalovaná poverila svojim zastúpením. Treba súhlasiť
s názorom odvolacieho súdu, ţe vo vzťahu k ostatnému odvolaciemu pojednávaniu
vytýčenému odvolacím súdom na 10. júna 2015 nepredloţila ţalovaná vo svojej ţiadosti
o odročenie tohto odvolacieho pojednávania zo 6. júna 2015 potvrdenie ošetrujúceho lekára
vyţadované ust. § 119 ods. 2 O. s. p., naopak z lekárskej správy z 2. apríla 2015 (č. l. 252
spisu) vyplýva, ţe ţalovaná v čase vydania tejto lekárskej správy mohla bez ohrozenia ţivota
alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť súdneho pojednávania napriek
tomu, ţe bola v tom čase práceneschopná. Taktieţ právna zástupkyňa ţalovanej
v jej (osobitnej) ţiadosti o odročenie pojednávania, ktorú odôvodnila mimoriadnymi
pracovnými povinnosťami nijakým spôsobom tieto pracovné povinnosti bliţšie neodôvodnila
a nepreukázala. Nemoţno preto konštatovať, ţe by postupom odvolacieho súdu,
ktorý takýmto spôsobom napravil procesné pochybenie súdu prvej inštancie, došlo k odňatiu
moţnosti ţalovanej pred súdom konať. Za týchto okolností dovolací súd konštatuje,
ţe nemoţno v prejednávanej veci potvrdiť výskyt procesnej vady uvedenej v § 237 ods. 1
písm. f/ O. s. p. so zreteľom na všetky vyššie popísané okolnosti tejto veci.
25. Dovolateľka namieta, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Tento
dovolací dôvod, ktorý podobne ako nesprávne právne posúdenie moţno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní, avšak sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá, dovolateľka nijakým
spôsobom nešpecifikuje a nekonkretizuje k akej inej vade v konaní došlo. Pokiaľ ţalovaná
namieta, ţe postup súdov pri zisťovaní skutkových podkladov pre rozhodnutie bol vadný,
pretoţe oba súdy mylne dospeli k záveru, ţe medzi účastníkmi konania bola dojednaná
bytová náhrada v prospech ţalovanej, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti
alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov, nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu
konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (obdobne tieţ R 42/1993,R 37/1993,
R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn.
2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá ani procesnú vadu
konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. Vadu takejto povahy moţno úspešne uplatniť iba
v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada
prípustnosť dovolania nezakladá.
26. Po zistení, ţe dovolanie ţalovanej podané pred 30. júnom 2016 nemalo
v preskúmavanej veci procesný účinok umoţňujúci podľa právnej úpravy platnej a účinnej
do uvedeného dňa meritórny dovolací prieskum, najvyšší súd odmietol tento jej mimoriadny
opravný prostriedok podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
27. Výrok o trovách dovolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 453 ods. 1
C. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 2 C. s. p. o ktorých rozhodne súd prvej
inštancie.
28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2017
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
členka senátu
JUDr. Jozef Angelovič, v. r.
člen senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.