Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/171/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom

v Trenčíne, Mierové námestie 2, IČO: 00 312 037, proti ţalovanej: PhDr. Mgr. A., bývajúca

v Trenčíne, Š., zastúpenej Mgr. Xéniou Hofierkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne,

Mierové námestie 37, o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Trenčíne pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 10. júna 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 16. mája 2013 č. k. -67 uloţil

ţalovanej do 15 dní vypratať byt č. 12 nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu

súpisné číslo X. na ulici V. v Trenčíne pozostávajúci z troch izieb, kuchyne

a príslušenstva. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe sporové

strany uzavreli zmluvu o nájme, ktorou ţalobca odovzdal ţalovanej ako nájomkyni

do uţívania predmetný byt. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 28. februára 2013.

Pred uplynutím doby nájmu ţalobca listom z 18. júla 2012 dal ţalovanej výpoveď z nájmu

z dôvodu, ţe hrubo porušila povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, ţe nezaplatila nájomné

a plnenia spojené s nájmom bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Keďţe ţalovaná nepreukázala,

ţe by napadla platnosť výpovede z nájmu, povaţoval ju súd prvej inštancie za platnú. List

s výpoveďou z nájmu ţalovaná prevzala 13. augusta 2012 a 1. septembra 2012 jej začala

plynúť výpovedná doba tri mesiace, ktorá mala uplynúť 30. novembra 2012. Ţalovaná

2

namietala, ţe v čase doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,

čím sa podľa mala jej výpovedná lehota predĺţiť

o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov, takţe by skončila 31. mája 2013. Túto námietku

označil súd prvej inštancie za irelevantnú, pretoţe uplynula doba, na ktorú bol nájom

predmetného bytu so ţalovanou dojednaný. Ak ţalovaná nebola v čase doručenia výpovede

z nájmu bytu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, zanikol jej nájom uplynutím

výpovednej doby 30. novembra 2012. Ak bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,

predĺţila sa výpovedná doba o ochrannú dobu šesť mesiacov, ale pred uplynutím tejto doby

došlo 28. februára 2013 k skončeniu nájmu bytu podľa

uplynutím času na ktorý bol nájom dojednaný. Preto v čase rozhodovania súdu

(16. mája 2013) nájom bytu v dôsledku jeho zániku medzi sporovými stranami neexistoval.

Preukázanie okolnosti, či ţalovaná bola v čase doručenia výpovede z nájmu bytu v hmotnej

núdzi z objektívnych dôvodov, povaţoval za právne irelevantné, pretoţe ţalovaná predmetný

byt uţívala bez právneho dôvodu. Ţalovaná nemá nárok na bytovú náhradu, pretoţe jej nájom

bytu skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Výrok o trovách konania odôvodnil

ust. .

2. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. júna 2015 sp. zn.

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia (v závislosti od námietok

ţalovanej), ţe súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na 16. mája 2013.

Predvolanie bolo ţalovanej doručené 4. mája 2013. Podaním doručeným súdu prvej inštancie

9. mája 2013 ţalovaná ţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu,

pre ktorý nie je spôsobilá pojednávanie absolvovať. K ţiadosti o odročenie pojednávania

priloţila aj lekárske správy a stanovisko ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, ţe nie je vhodné,

aby sa ţalovaná v súčasnom stave zúčastňovala súdnych pojednávaní. Túto ţiadosť však súd

prvej inštancie neakceptoval a na pojednávaní 16. mája 2013 vo veci rozhodol. Tento postup

súdu prvej inštancie nemoţno povaţovať za správny, pretoţe neboli splnené podmienky

na rozhodnutie vo veci bez účastí ţalovanej. Z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu

vyhnutia sa zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa

(za situácie, ţe toto rozhodnutie súdu prvej inštancie je inak vecne správne), rozhodol sa

odvolací súd sám odstrániť zistenú vadu konania na súde prvej inštancie. Preto odvolací

súd vytýčil vo veci odvolacie pojednávanie, a to celkom tri razy. Na pojednávanie

11. februára 2015 sa ţalovaná nedostavila, ţiadosťou doručenou odvolaciemu súdu

3

4. februára 2015 poţiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kontroly u ošetrujúceho lekára

a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. K svojej ţiadosti predloţila preukaz dočasnej

pracovnej neschopnosti a potvrdenie ošetrujúceho lekára, ktorý neodporučil účasť ţalovanej

na odvolacom pojednávaní pre zlý zdravotný stav. Odvolací súd zistil, ţe ţalovaná

je dlhodobo práceneschopná a poţiadal ošetrujúceho lekára o oznámenie, či zdravotný stav

ţalovanej je taký, ţe nie je schopná bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia

zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania vo veci. Ošetrujúci lekár ţalovanej podaním

doručeným odvolaciemu súdu 8. apríla 2015 oznámil, ţe zdravotný stav ţalovanej

je v súčasnosti taký, ţe táto je schopná bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia

zdravotného stavu zúčastniť sa súdneho pojednávania. Odvolací súd preto vytýčil ďalšie

odvolacie pojednávanie na 29. apríla 2015, avšak bezprostredne pred ním ţalovaná podaním

doručeným odvolaciemu súdu 27. apríla 2015 poţiadala znovu o odročenie pojednávania

z dôvodu, ţe sa dala vo veci právne zastúpiť. Na odvolacie pojednávanie sa ţalovaná

a ani jej právna zástupkyňa nedostavili a keďţe odvolací súd zistil, ţe nebola dodrţaná

5 dňová lehota na prípravu pojednávania, toto odvolacie pojednávanie odročil

na 10. júna 2015. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 8. júna 2015 ţalovaná poţiadala

o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu neprítomnosti jej právnej zástupkyne

a z dôvodu neuspokojivého zdravotného stavu ţalovanej. Tejto ţiadosti so zreteľom

na predchádzajúce zistenia odvolací súd nevyhovel. Ţalovaná a jej právna zástupkyňa

boli na odvolacie pojednávanie 10. júna 2015 predvolané so značným časovým predstihom

a argumentácia právnej zástupkyne ţalovanej, ţe sa nemôţe pre mimoriadne pracovné

povinnosti zúčastniť vytýčeného odvolacieho pojednávania nebola odvolaciemu súdu

preukázaná. Preto odvolací súd uzavrel, ţe ţalovaná a ani jej právna zástupkyňa nepreukázali

takýto dôleţitý dôvod pre odročenie pojednávania, pre ktorý by nemohol odvolací súd vo veci

konať a rozhodnúť. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd konštatoval, ţe nájomný vzťah

medzi sporovými stranami bol dojednaný na dobu určitú. a to do 28. februára 2013, pričom

táto uplynula uţ pred viac ako dvoma rokmi, a preto (v zhode so súdom prvej inštancie)

povaţoval za právne irelevantné zaoberať sa skutočnosťami, či výpovedná lehota, ktorú dal

ţalobca ţalovanej pre neplatenie nájomného, bola trojmesačná alebo sa zo zákona predĺţila

o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov. Uţ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nájom

bytu zanikol uplynutím doby. Záver súdu prvej inštancie o tom, ţe ţalovaná nemá právo

na bytovú náhradu, pretoţe nájomný vzťah so ţalobcom bol dojednaný na dobu určitú

a medzi sporovými stranami nebola ţiadna dohoda o bytovej náhrade, povaţoval odvolací súd

za vecne správny. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a .

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná a navrhla,

aby dovolací súd rozsudky súdov oboch inštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust.

t. j., ţe jej postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnila

ust. , , t. j., ţe v konaní došlo k vade uvedenej v

písm. f/ , konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie a súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili. Poukázal na to, ţe oba niţšie

súdy rozhodli bez jej prítomnosti aj napriek tomu, ţe ţiadala pojednávanie odročiť a chcela sa

zúčastniť najbliţšieho pojednávania. Lekárske potvrdenie na základe relevantných dôvodov

dokumentovalo, ţe súdy nemôţu rozhodnúť bez jej prítomnosti. Pojednávania na súdoch

oboch inštancií sa nemohla zúčastniť z dôvodu psychických problémov, ktoré jej spôsobil

ţalobca svojimi právnymi postupmi a znemoţnením sa zamestnať. Na súde prvej inštancie

predloţila lekárske správy, ktoré jednoznačne dokumentovali, ţe ţalovaná nie je schopná sa

zúčastniť pojednávania, ktoré však tento súd neakceptoval a vo veci samej vyniesol rozsudok.

Obdobným spôsobom postupoval aj odvolací súd, ktorý taktieţ neakceptoval ţiadosť

ţalovanej o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu

a znemoţnil jej takto prakticky realizovať zásadu ústnosti v občianskom sporovom konaní.

Pokiaľ ide o výpoveď z nájmu bytu treba konštatovať, ţe v jej prípade sa výpovedná lehota

predĺţila o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov z dôvodu jej hmotnej núdze z objektívnych

dôvodov a skončila aţ 31. mája 2013. Je pravda (a vyplynulo to aj z vykonaného

dokazovania), ţe uţ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nájom bytu medzi sporovými

stranami zanikol v dôsledku uplynutia doby, na ktorú bol dojednaný. Súdy však nebrali

do úvahy, ţe ţalobca porušil zákon tým, ţe neposkytol ţalovanej náhradný byt a splátkový

kalendár na splácanie dlţného nájomného. Nesprávny je aj záver oboch súdov,

ţe medzi sporovými stranami nebola dojednaná bytová náhrada. V skutočnosti takáto bytová

náhrada dojednaná bola a v zmysle má ţalovaná na túto náhradu

právo. Naviac ţalobca v konaní zámerne zamlčal, ţe podvodnými praktikami vytvoril

podmienky, na základe ktorých vyhodil ţalovanú zo zamestnania, znemoţnil jej poberať

príjem a dostal ju takto do situácie, kedy v dôsledku platobnej neschopnosti

nemohla uhrádzať nájomné. Keďţe ţalovaná je matka starajúca sa o maloleté dieťa, išlo

zo strany ţalobcu o likvidačné konanie. Po výpovedi z pracovného pomeru je ţalovaná

od 19. októbra 2012 práceneschopná, poberá dávky sociálneho zabezpečenia, a to za situácie,

ţe je samoţiviteľkou rodiny a stará sa o osemročné dieťa. V praxi sa stávajú prípady,

keď nájomca síce chce platiť nájomné, ale dostane sa do situácie, ţe ho platiť nemôţe

v dôsledku nedostatočného príjmu. Práve preto bola do zákona (§ 711 ods. 1 písm. d/

) zavedená určitá ochrana v podobe ochrannej lehoty šiestich

mesiacov, o ktorú sa predlţuje trojmesačná výpovedná lehota. Ţalovaná so zreteľom

na popísanú situáciu splnila všetky podmienky, aby sa výpovedná lehota z nájmu bytu

v jej prípade predĺţila v zmysle citovaného

a so zreteľom na všetky okolnosti (najmä s ohľadom na výchovu maloletého nezaopatreného

dieťaťa) jej mala byť poskytnutá zodpovedajúca bytová náhrada.

4. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovanej navrhol dovolanie ako neprípustné

odmietnuť.

5. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej

len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2

vetá prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona

upravujú reţim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia

prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne pouţívajú skoršie právne normy,

ktorých platnosť a účinnosť zanikla.

6. Slovenská republika je právny štát (viď SR). K imanentným

znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj poţiadavka právnej istoty a ochrany dôvery

v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z poţiadavky

právnej istoty jednoznačne vyplýva, ţe zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade

jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) nemali istotu, či ich procesné

úkony urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového

zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením moţnosti

uplatniť riadne a v súlade so zákonom uţ nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe

dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bliţšie

závery, ku ktorým dospel ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. ).

7. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodrţiava

princíp okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, ţe nová procesná

úprava sa pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti

Zároveň však v ustanovení pamätá aj na situácie v ktorých by nová

právna úprava zhoršila postavenie strany.

8. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania je prejav jej vôle

adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, ktoré s takýmto procesným

úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo v prejednávanej veci dovolacie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35

) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená v súlade

so zákonom v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez nariadenia

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej smerujúce proti výroku

o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa treba odmietnuť.

9. Najvyšší súd skúmal najskôr, či právne účinky dovolania ţalovanej, ktoré malo

urobenie tohto procesného úkonu podľa právneho stavu v čase podania dovolania

(a ktoré zostali v zmysle zachované), umoţňovali meritórny dovolací

prieskum. Zo všeobecných princípov právneho štátu, predovšetkým z princípu legitímnych

očakávaní, ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiţ

vyplýva, ţe procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania)

vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich

účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného

predpisu. Procesný úkon vyvoláva teda procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa

účinky (následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava uţ s takýmto

následkom nepočíta.

10. V okolnostiach prejednávanej veci medzi právne účinky, ktoré sú spojené

s podaním dovolania ţalovanej, nepatrí moţnosť dovolacieho súdu posúdiť vecnú správnosť

dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo výroku o potvrdení rozsudku súdu

prvej inštancie. Právo na súdnu ochranu totiţ nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej

istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tieţ právo domôcť sa podaním dovolania nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu niţšej inštancie sa v dovolacom konaní zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môţe dovolací súd konať

a rozhodnúť (pozri bliţšie rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. ). Ak by najvyšší

súd bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa pristúpil

k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne

zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane

(porovnaj tieţ rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

11. Ţalovaná podaním dovolania chcela vyvolať účinok ňou ţelaný - meritórny

dovolací prieskum zavŕšený zrušením napadnutého rozhodnutia. Právny poriadok platný

a účinný v čase podania dovolania ţalovanej, nepovaţoval ale tento jeho mimoriadny opravný

prostriedok za procesne prípustný (vo vzťahu k výroku o potvrdení rozsudku súdu prvej

inštancie) a vyvolávajúci dovolateľkou sledovaný účinok. Podľa právneho stavu účinného

do 30. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu

iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal ( ).

12. Dovolanie ţalovanej, ktorým je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu, nesmeruje proti rozsudku majúcemu znaky niektorého z rozsudkov

uvedených v aţ 3

13. Účinok, ktorý sledovala ţalovaná podaním dovolania – ani pri rešpektovaní § 237

ods. 1 podľa doterajšej právnej úpravy nenastal v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci, ktoré ţalovaná v dovolaní namietala tvrdiac, ţe súdy nesprávne posúdili

otázku predĺţenia výpovednej lehoty vo vzťahu k nájmu bytu uţívaného ţalovanou.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri ),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri

tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

16. S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods. 1 (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

17. Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné

len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne

aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ods. 1 ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

18. Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalovanej preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

19. Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

20. Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

9

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si

z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to,

aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

21. Pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov ( ).

22. Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu o tom, čo sa o ňom dozvedel alebo

odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol

predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a/ dôvod, pre ktorý sa

navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to

moţné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu na ktoré súd bezodkladne

oznámi ako návrh posúdil ( ).

23. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho

zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,

ţe zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumoţňuje účasť na pojednávaní. Za takéto

vyjadrenie sa povaţuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ţe účastník alebo jeho zástupca nie

je schopný bez ohrozenia ţivota alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť

pojednávania ( ).

24. Treba súhlasiť s názorom ţalovanej (konštatuje to aj odvolací súd), ţe počas

konania na súde prvej inštancie neriadil sa tento súd dôsledne citovanými ustanoveniami

procesného predpisu – v znení platnom v čase rozhodovania tohto súdu. Ţalovaná

v prvoinštančnom konaní predloţila potvrdenie o práceneschopnosti so stanoviskom

jej ošetrujúceho lekára, ktoré spĺňalo poţiadavky uvedené v , avšak toto

potvrdenie súd prvej inštancie neakceptoval, vo veci konal a rozhodol. Toto pochybenie

súdom prvej inštancie sa pokúsil napraviť odvolací súd, ktorý zároveň mienil umoţniť

ţalovanej vyjadriť sa na odvolacom pojednávaní a za tým účelom (v zmysle vyššie

uvedeného) vytýčil v prejednávanej veci celkom tri odvolacie pojednávania. Na tieto

odvolacie pojednávania sa však ţalovaná nedostavila a neskôr ani jej právna zástupkyňa,

ktorú v priebehu odvolacieho konania ţalovaná poverila svojim zastúpením. Treba súhlasiť

s názorom odvolacieho súdu, ţe vo vzťahu k ostatnému odvolaciemu pojednávaniu

vytýčenému odvolacím súdom na 10. júna 2015 nepredloţila ţalovaná vo svojej ţiadosti

o odročenie tohto odvolacieho pojednávania zo 6. júna 2015 potvrdenie ošetrujúceho lekára

vyţadované ust. , naopak z lekárskej správy z 2. apríla 2015 (č. l. 252

spisu) vyplýva, ţe ţalovaná v čase vydania tejto lekárskej správy mohla bez ohrozenia ţivota

alebo závaţného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť súdneho pojednávania napriek

tomu, ţe bola v tom čase práceneschopná. Taktieţ právna zástupkyňa ţalovanej

v jej (osobitnej) ţiadosti o odročenie pojednávania, ktorú odôvodnila mimoriadnymi

pracovnými povinnosťami nijakým spôsobom tieto pracovné povinnosti bliţšie neodôvodnila

a nepreukázala. Nemoţno preto konštatovať, ţe by postupom odvolacieho súdu,

ktorý takýmto spôsobom napravil procesné pochybenie súdu prvej inštancie, došlo k odňatiu

moţnosti ţalovanej pred súdom konať. Za týchto okolností dovolací súd konštatuje,

ţe nemoţno v prejednávanej veci potvrdiť výskyt procesnej vady uvedenej v § 237 ods. 1

písm. f/ so zreteľom na všetky vyššie popísané okolnosti tejto veci.

25. Dovolateľka namieta, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Tento

dovolací dôvod, ktorý podobne ako nesprávne právne posúdenie moţno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, avšak sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá, dovolateľka nijakým

spôsobom nešpecifikuje a nekonkretizuje k akej inej vade v konaní došlo. Pokiaľ ţalovaná

namieta, ţe postup súdov pri zisťovaní skutkových podkladov pre rozhodnutie bol vadný,

pretoţe oba súdy mylne dospeli k záveru, ţe medzi účastníkmi konania bola dojednaná

bytová náhrada v prospech ţalovanej, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti

alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov, nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle (obdobne tieţ R ,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn.

, , , a ).

Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá ani procesnú vadu

konania uvedenú v Vadu takejto povahy moţno úspešne uplatniť iba

11

v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada

prípustnosť dovolania nezakladá.

26. Po zistení, ţe dovolanie ţalovanej podané pred 30. júnom 2016 nemalo

v preskúmavanej veci procesný účinok umoţňujúci podľa právnej úpravy platnej a účinnej

do uvedeného dňa meritórny dovolací prieskum, najvyšší súd odmietol tento jej mimoriadny

opravný prostriedok podľa

27. Výrok o trovách dovolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 453 ods. 1

v nadväznosti na ustanovenie o ktorých rozhodne súd prvej

inštancie.

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2017

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

JUDr. Oľga Trnková, v. r.

členka senátu

JUDr. Jozef Angelovič, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.