Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/210/2016

Identifikačné číslo spisu: 1207213329 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1207213329.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O., bývajúceho v A., zastúpeného JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Francisciho 35, proti žalovanému Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpenému SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 11. februára 2015 č. k. -283 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči T. zaplatenia 1.000.000,-Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.5.2004 si u žalovaného poistil vozidlo O.. Po havárii začal žalovaný účelovo tvrdiť, že žalobca kvôli zaplateniu nižšieho poistného sfalšoval zápočtový list. Tento postup považoval žalobca za urážku, dehonestáciu, nactiutŕhanie a ohováranie, čo žalovaný potvrdil aj podaním trestného oznámenia na žalobcu. Žalobca tvrdil, že pôvodcami osočovania a obvinenia, ktoré viedli k poškodeniu reputácie a dobrého mena žalobcu, boli zamestnanci T.. Žalobca špecifikoval svoj uplatnený nárok ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany osobnosti. Ďalej okresný súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.808,99 Eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 22. marca 2016 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 184,69 Eur, právnemu zástupcovi žalovaného SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, do troch dní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Namietal, že v konaní došlo k vade

uvedenej v , a že žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vadu tejto povahy videl v tom, že mu nebolo oznámené konanie na odvolacom súde a vyhlásenie jeho rozsudku. Ďalej vytýkal súdom nesprávne právne posúdenie najmä pokiaľ ide o trovy konania, na náhradu ktorých bol žalobca zaviazaný napriek tomu, že mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe uvedeného žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu, prípadne súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. V danom prípade bolo dovolanie podané 6. júna 2016. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote ( ) oprávnené subjekty ( ), zastúpené advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.

7. Vychádzajúc z ustanovení , , s prihliadnutím na základné príncípy obsiahnuté v , a , najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení (ďalej len „).

8. Vzhľadom na to, že dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v ustanoveniach a , bolo by dovolanie žalobcu prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v až g/ Takú vadu konania ale dovolací súd nezistil.

9. Dovolateľ namietal, že mu bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom ( ) s poukazom na to, že mu nebolo oznámené konanie na odvolacom súde a vyhlásenie jeho rozsudku.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal vo veci pojednávania, a to 20. septembra 2010, 15. novembra 2010, 11. februára 2015, na ktoré riadne predvolal (okrem iných osôb) aj právnu zástupkyňu žalobcu, pričom žalobca (len 20. septembra 2010, 15. novembra 2010) ako aj jeho právna zástupkyňa sa pojednávaní zúčastnili. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, keď obsahom spisu je doložené, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s oznámené na úradnej tabuli súdu (pochybenia v tomto smere žalobca netvrdil a po preskúmaní spisového materiálu ich nezistil ani dovolací súd). V odvolacom konaní teda nebolo potrebné žalobcu, resp. jeho právnu zástupkyňu písomne predvolávať a ani ich upovedomovať o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku ( ), nakoľko nikto z nich nepožiadal o doručovanie písomností elektronickými prostriedkami podľa Vadu konania v zmysle preto žalobca v tejto spojitosti vytýkal neopodstatnene.

11. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky v odôvodneniach rozsudkov oboch nižších súdov, dovolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ".

12.V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa v prejednávanej veci uplatnila druhá časť právnej vety vyššie spomínaného stanoviska, nakoľko právo žalobcu na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, čoho sa žalobca v konaní domáhal, podrobne rozpísal výsledky vykonaného dokazovania, ďalej uviedol skutkové zistenia, ktoré považoval vo veci za rozhodujúce a citoval aj právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia v súvislosti s konaním žalovaného, ktorý mal žalobcu označovať ako podvodníka a túto informáciu šíriť medzi jeho zamestnancami. Ďalej uviedol, že na strane žalovaného neexistoval neoprávnený zásah do práv osobnostných práv žalobcu a nie je tak splnená podmienka súdnej ochrany nároku uplatneného v návrhu.

13. Odvolací súd skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a v zmysle sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie jeho správnosti považoval za potrebné ho doplniť o dôvody poukazujúce na niektoré právne aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalobcu. Pokiaľ ide o zásah do osobnostných práv žalobcu spôsobený rozširovaním informácie o žalobcovi, že je podvodník, uviedol, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by právny predchodca žalovaného o ňom uvedenú informáciu rozširoval na verejnosti. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky žalobcu v podanom odvolaní, ktorými vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nakoľko; ako už bolo uvedené; súd prvej inštancie v preskúmavanej veci v súlade s ustanovením , vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej a vykonané dôkazy v súlade s ustanovením aj správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým záverom, že právny predchodca žalovaného svojim konaním nezasiahol do osobnostných práv žalobcu. Za vadu konania v zmysle ustanovenia v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

14. Žalobca v dovolaní taktiež poukazoval na pochybenia súdov pri zisťovaní skutkového stavu. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , a ).

15. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( ). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže v danom prípade žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd nemohol podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

16. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení a vady konania podľa O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné ( ).

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( druhá veta ). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( v spojení s ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.