Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/21/2017

Identifikačné číslo spisu: 3107231400 Dátum vydania rozhodnutia: 17.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3107231400.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Majetkový holding, a. s. so sídlom v Bratislave, Staromestská č. 3, IČO: 35 823 364, zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom so sídlom v Miloslavove, Alžbetin Dvor č. 1348, so sídlom pracoviska v Bratislave, Staromestská č. 3, proti povinným 1/ N. E., 2/ S. E., obom bývajúcim v S. č. XXX, o vymoženie 6 626,73 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. -66, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Povinným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Uznesením z 27. mája 2016 č.k. -66 Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvej inštancie") zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) - ďalej len „Exekučný poriadok") vedenú proti povinným na vymoženie sumy 6 626,73 € s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 8. septembra 2004 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými 1/ a 2/. Exekučný súd mal preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v Exekučného poriadku, preto exekúciu podľa s poukazom na Exekučného poriadku zastavil.

2. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 28. septembra 2016 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne ( (ďalej len „"). Zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, ktorý podal z dôvodu, že podal na Ústavný súd Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § , a a Exekučného poriadku v znení s , a SR. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne podľa Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorý vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo 16. apríla 2014. Oprávnený v doplnení návrhu zároveň upozornil, že zmluvný vzťah zabezpečovaný zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko zabezpečovaný úver je úverom spravujúcim sa ustanoveniami o stavebnom sporení. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a lebo zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon stanovuje domnienku (prezumpciu) podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku (), správne preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dňa 30. novembra 2016 dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil z dôvodu, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru, k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa ods. l a základného práva podľa SR. Odvolaciemu súdu vytýkal, že sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že sa stotožnil so závermi a rozhodnutím súdu prvej inštancie, avšak v rozpore s sa nevysporiadal s konkrétnymi podstatnými tvrdeniami vo vzťahu k zisteným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní oprávneného, preto odôvodneniu napadnutého rozhodnutia chýba jedna z podstatných náležitostí a to riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia MS SR z 3. decembra 2015 k aplikácii vtedy platného , v zmysle ktorého výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa Podľa dovolateľa napadnuté uznesenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, keď v rozpore s explicitnou zákonnou povinnosťou sa odvolací súd nevysporiadal so žiadnym z podstatných vecných tvrdení. Dovolateľ zároveň zdôraznil, že pre naplnenie dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku nepostačuje, že súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, pre naplnenie hypotézy právnej normy Exekučného poriadku musí súd nevyhnutne identifikovať aj konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, konkrétne obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo konkrétny rozpor s dobrými mravmi, na ktoré v základnom konaní nebolo prihliadnuté. Keďže súd sa nevysporiadal so zásadnými právnymi tvrdeniami oprávneného obsiahnutými v jeho odvolaní, ktorými namietal nesplnenie naplnenie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Týmto nesprávnym procesným postupom dovolateľovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V ďalšej časti dovolania oprávnený namietal, že ustanovenia , a a Exekučného poriadku v znení , pri aplikácii ktorých odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania, sú rozporné s , a SR a žiadal, aby dovolací súd v záujme

ochrany základných práv oprávneného podľa v zmysle SR, a nasl. Z.z, podal návrh na vyslovenie nesúladu uvedených ustanovení a dovolacie konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu SR prerušil.

4. Povinní sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

5. Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 28. septembra 2016 posudzoval dovolací súd prípustnosť dovolania podľa právnej úpravy platnej v tomto čase, teda podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017 a podľa príslušných ustanovení .

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávneným subjektom zastúpeným v súlade s sa následne zaoberal aj ďalšími podmienkami prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (, , ). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t.j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia alebo . Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). V prípade dovolania prípustného podľa je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení ( ); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci ( ).

9. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (, , , ).

10. Oprávnený v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.1. Najvyšší súd predovšetkým pripomína, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľom namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

10.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

10.3. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných tak, že sa ním rozumie iba faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor).

10.4. Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu" vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, o zreteľom na ktoré súd rozhodol (, , ). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup súdu" posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") napríklad v konaniach sp. zn. , , , v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúcej je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (, , , , ).

12. Oprávnený v danom prípade namieta nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. jeho nepresvedčivosť. Tu dovolací súd pripomína, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci. S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd (porovnaj , , a ).

13. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá len tzv. „inú vadu konania" (teda nie zmätočnosť) zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

14. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP"). O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú

odpoveď na každý argument účastníka konania ().

15. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle . Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd stručne uviedol čoho a z akých dôvodov sa oprávnená domáhala výkonu exekúcie, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil ohľadne zastavenia exekučného konania. Zároveň odvolací súd doplnil aj svoje právne úvahy k argumentácii oprávnenej ohľadne možného odopretia vymáhateľnosti určitému exekučnému titulu.

16. Obsah spisu preto nedáva podklad pre taký záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu oprávnenej. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie oprávneného nie je podľa prípustné. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia .

18. Oprávnený v podanom dovolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie podľa za účelom podania návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu , , a Exekučného poriadku a , a . V zmysle tohto ustanovenia súd konanie preruší, ak súd pred rozhodnutím veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania. Ustanovenia sa primerane použijú i na konanie podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase rozhodovania dovolacieho súdu), teda i na exekučné konanie ( Exekučného poriadku). Dovolací súd nezistil, že by zákonné ustanovenia, ktoré boli v danej veci aplikované, boli v nesúlade s označenými článkami , z ktorého dôvodu návrh dovolateľa na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia zamietol.

19. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.