Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5CoE-267-2016.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/267/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eriky Zajacovej senátu a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného: Majetkový holding, a.s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX a 2/ S. E., nar. 03.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, o vymoženie 6.626,73 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, so sídlom exekútorského úradu Žilina, Pivovarská č. 1069, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 2Er/2158/2008-66, zo dňa 27. mája 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súdu z a m i e t a návrh na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1, § 243f ods. 1, ods. 3,4 a 6, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS a jej prílohu, bod 1 písm. e). Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekútorskému úradu dňa 13.05.2008 domáhal proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 6626,73 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 461/2006-30 zo dňa 25.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do istiny dňa 12.2.2007 a do trov dňa 23.02.2007. Súd poveril dňa 29.11.2007 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana. 2. Prvoinštančnému súdu doručil oprávnený dňa 14.01.2016 doplnený návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že základný zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Zabezpečovaný úver, poskytnutý právnym predchodcom v právach veriteľa- PSS, a.s. je úverom spravujúcim sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a zákona č.. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu so spotrebiteľom, platné ku dňu vystavenia zmenky. Oprávnený pripojil k doplnenému návrhu nasledovné listinné dôkazy: Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2482514 0 02 a stavebnom úvere č. 2482514 3 01 zo dňa 16.09.2004, Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. 3. Súd prvej inštancie požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 3Zm/461/2006. Z pripojeného spisu zmenkového súdu prvoinštančný súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinní (ako dlžníci) uzatvorili dňa 08.09.2004 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj len "zmluva"). Povinní sú v predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 08.09.2004 označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/461/2006 vyplýva, že povinní boli i v tomto konaní označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.09.2004 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie medziúveru pod č. 2482514 0 02 vo výške 178 000 Sk (5908,52 Eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len "Všeobecné podmienky") sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2482514 3 01 vo výške cca 124 600 Sk (4135,96 Eur) s tým, že presná výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. 4. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 (veriteľ, právny predchodca oprávneného), ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súdu je pritom známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy, o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd prvej inštancie taktiež vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmlúv s veriteľom boli dlžníci spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia, na súkromné účely. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 5. V predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.09.2004 je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3 000 Sk (99,58 Eur), ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk (16,60 Eur) a za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať poplatok ročne podľa "Sadzobníka poplatkov" platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru vo výške 300 Sk (9,96 Eur) je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu prvej inštancie nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy však vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Na základe uvedeného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/461/2006 exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.09.2004 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými 1/ a 2/. V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p“) (účinný do 30.06.2016). Oprávnený v odvolaní má za to, že ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. na základe ktorých má exekučný súd právomoc preskúmavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie je protiústavné a z toho dôvodu žiada konajúci súd aby v zmysle čl.125 Ústavy SR podal návrh na vyslovenie nesúladu § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a §57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku. Pretože je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v zákone č. 438/2005 Z. z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami ( a to § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. potom s ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, ktoré de facto umožňujú právoplatne rozhodnutú vec opätovne prejednať) do tej miery, že oslabuje reálnu uplatniteľnosť právnych noriem a osobitne právnu istotu ako základný atribút právneho štátu. Oprávnený je preto vo svojom odvolaní názoru, že ust. § 243f zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 438/2015 Z. z. odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, pretože ignoruje záväznosť a zásadnú nemennosť právoplatného súdneho rozhodnutia podľa § 159 ods. 2 a 3 O.s.p., a umožňuje tak exekučným súdom dodatočne vecne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia v už prebiehajúcich exekučných konaniach, a to mimo rámca základného konania vo veci samej a mimo základného konania a v ňom obsiahnutých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, keď zakladá exekučným súdom akúsi osobitnú preskúmavaciu právomoc sui generis. V súvislosti s poukázaním exekučného súdu na zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve, ktoré súd vyhodnotil ako neprijateľné, oprávnený v odvolaní ďalej poukázal na ust. § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka, v zmysle ktorého je právom poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky za celkové spracovanie úveru a za vedenie účtu, čo je jednak v podnikateľskej praxi prípustné, v bankovej praxi obvyklé a zároveň tiež neodporujúce zákonným ustanoveniam. Oprávnený s vyššie uvedeným poukázal i na skutočnosť, že jednak okrem výšky jednotlivých poplatkov uvedených priamo v úverovej zmluve, bol povinným poskytnutý aj Sadzobník poplatkov pre príslušný rok, a rovnako aj skutočnosť že povinní podpísali úverovú zmluvu úplne dobrovoľne a v prípade, ak by nesúhlasili s niektorou zo zmluvných podmienok, nikto ich k uzavretiu úverovej zmluvy nenútil a túto nemuseli podpísať. V tomto smere tak ich zmluvná voľnosť nebola nikým a ničím obmedzená. Oprávnený je tiež toho názoru, že zmluvné dojednania, ktoré vyhodnotil exekučný súd ako neprijateľné zmluvné podmienky, boli v obsiahnuté v zmluve za účelom ochrany veriteľa a sú primerané s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovaných povinností. Podľa oprávneného tiež súd opomenul skutočnosť, že k aplikácií súdom vytknutých zmluvných dojednaní mohli povinní predísť, ak by riadne a včas plnili veriteľovi povinnosti, ktoré sami zmluvne prevzali a konečná suma úroku z omeškania bola plne závislá výlučne na dobe, po ktorú boli povinní v omeškaní s plnením svojich zmluvných povinností. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, oprávnený má za to, že uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27.05.2016, sp. zn. 2Er/2158/2008-66 je nesprávne a porušuje základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež základné právo podľa čl. 20 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, a preto žiada aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Zároveň oprávnený žiada, aby odvolací súd podal v zmysle čl. 125 Ústavy návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. 7. Povinní sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) (účinného od. 01.07. 2016) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť,
pretože je vo výroku vecne správne a návrh na prerušenie konania je potrebné podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietnuť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP. 9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 12. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 13. Súd prvej inštancie správne v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2482514 a stavebnom úvere č. 2482514301 zo dňa 16.09.2004. V doplnení návrhu oprávnený zároveň upozornil, že zmluvný vzťah zabezpečovaný zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, nakoľko zabezpečovaný úver je úverom spravujúcim sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. 14. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3Zm/461/2006, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvého stupňa preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené. 16. Nakoľko sa odvolací súd plne stotožnil so závermi a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nepovažuje za potrebné podať návrh na vyslovenie nesúladu vyššie uvedených právnych predpisov Ústavnému súdu, a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamieta. 17. Pokiaľ oprávnený v rámci podaného odvolania požiadal prerušenie konania v súvislosti s tým, že požiadal konajúci súd aby v zmysle ust. § 125 Ústavy SR podal návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože na základe týchto ustanovení má exekučný súd právomoc preskúmavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia. Čo povinný považuje za protiústavné, nakoľko aj v zmysle relevantej judikatúry Európského súdu pre ľudské práva by v záujme právnej istoty mali by právoplatné rozsudky vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“.
18. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. 19. Konanie na Ústavnom súde SR, ktoré oprávnený požaduje, týkajúce sa súladu ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom odvolací súd nemá pochybnosť o ich súlade, nakoľko ide o platné a účinné ustanovenia, ktoré za splnenia podmienok stanovených v ich hypotézach, sú možné a zároveň nutné pri rozhodovaní súdu vo veci samej aplikovať. Odvolací súd preto nevidí dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. 20. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy SR je Charta ZP EU vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má zato, že oprávneným poukázané ustanovenia Exekučného poriadku ako za nesúladné s Ústavou SR, patria medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ. 21. Povinnosť súdu prihliadať ex offo na ochranu spotrebiteľa aj pri uplatňovaní práva zo zmeniek, a tiež povinnosť súdu skúmať nekalosť zmluvných podmienok spätne umožňuje chrániť spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskom vzťahu s dodávateľom. Ide o vyvažovanie postavenia spotrebiteľa a dodávateľa v konaní pred súdom. Aj z dôvodovej správy zákona č. 438/2015 Z. z. vyplýva, že týmto zákonom je zavedená ochrana spotrebiteľa i tým, že prikazuje súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.