Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/137/2018

Identifikačné číslo spisu: 1301899878 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1301899878.1

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J. N., bývajúcej v D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., som sídlom v Bratislave, Kadnárova č . 8 3 , proti žalovanej N. T., bývajúcej v D., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Košická č. 6, o odstránenie stavby, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaniach žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. , uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. o d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. o d m i e t a .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 24. septembra 2014 č. k. -1181 opravil výrokovú časť uznesenia súdu prvej inštancie z 21. decembra 2011 č. k. -897 vo výške sumy súdneho poplatku tak, že táto má správne znieť „súdny poplatok v sume 26,56 eur“. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že vzhľadom na skutočnosť, že uznesením zo 6. marca 2009 č. k. -331 zastavil konanie o vzájomnom návrhu žalovanej uplatnenom proti žalobkyni iba v časti, súd mal vrátiť žalovanej časť zaplateného súdneho poplatku zodpovedajúci tomuto uplatňovanému nároku vo vzájomnom návrhu vo výške 33,19 eur a krátenej o 6,63 eur v správnej výške 26,56 eur. Opravu vykonal súd prvej inštancie podľa § 164 a § 167

ods. 2

2. Okresný súd rozsudkom zo 7. októbra 2014 č. k. -1270 uložil žalovanej povinnosť odstrániť stavbu - oplotenie z pozemku na parc. č. 7036/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. C. okres D., ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte tvoriaceho prílohu č. 2 Znaleckého posudku č. 1/2010, vyhotoveného Ing. Ivanom Ištvánffym, od bodu 3 vzdialenosť od hranice pozemku 42 cm, cez bod 2 vzdialenosť od hranice pozemku 30 cm, cez bod 1 vzdialenosť od hranice pozemku 15 cm k bodu 121-564, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovanej o určenie, že hranica medzi pozemkami žalobkyne parc. č. 7036/3, parc. č. 7036/1 s pozemkom žalovanej parc. č. 7032/1 prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu Ing. Petra Bajzu z 27. októbra 1996 a geometrického plánu číslo 34556524- 176/96 Ing. Petra Bajzu z 12. novembra 1996 zamietol. Vzájomný návrh žalovanej o uložení povinnosti žalobkyni umožniť renováciu ich oporného múru zo svojho pozemku parc. č. 7036/3 alebo z parc. č. 7036/1 takisto zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 eur na účet Okresného súdu Bratislava III do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 eur na účet súdu prvej inštancie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Okresný súd uznesením zo 4. marca 2015 č. k. -1343 nevyhovel návrhu žalovanej na vydanie opravného uznesenia v rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. októbra 2014 č. k. -1270. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 6. júna 2017 č. k. - 1565 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd poukázal na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 5. Odvolací súd uznesením zo 6. júna 2017 č. k. -1569 na odvolanie žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo 4. marca 2015 č. k. -1343 po preskúmaní veci konštatoval, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, pretože súd prvej inštancie v ec správne právne posúdil a preto len poukázal na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 6. Odvolací súd uznesením zo 6. júna 2017 č. k. -1571 na odvolanie žalovanej preskúmal vec a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z 24. septembra 2014 č. k. - 1181 je takisto správne. V odvolaní neboli podľa odvolacieho súdu uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu opravného uznesenia, pričom odvolací súd konštatoval, že samotné odvolanie sa netýkalo dôvodov uvedených v opravnom uznesení, keď žalovaná v ňom opätovne opakovala dôvody odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej. 7. Proti rozhodnutiam odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z . Porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom, že odvolací s úd s a nevysporiadal s jej námietkami uvádzanými v priebehu konania a zároveň nesprávne vyhodnotil dôkazy. Dokazovanie bolo v konaní podľa jej tvrdenia vykonané nedostatočne a teda nebola dodržaná zásada rovnosti strán. V zmysle uvedeného preto žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom ( ), v neprospech ktorej boli napadnuté rozhodnutia vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 10. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . 11. K dovolaniu žalovanej proti rozsudku krajského súdu zo 6. júna 2017 sp. zn. : 12. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť ňou podaného dovolania z , podľa ktorého je

dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu. 13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietala dovolateľka. Mal pritom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami [viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. , , , a ]. 14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. , , , ). Pritom nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v procesnom postupe súdu, zakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania podľa . Z tohto ustanovenia zreteľne vyplýva, že zákon priznáva relevanciu iba tým procesným pochybeniam s údu, intenzita ktorýc h opodstatňuje záver, ž e v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bolo účastníkovi konania znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv „v takej miere“, že došlo (až) k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (porovnaj sp. zn. , , ). Dovolací súd pripomína, že aj podľa aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu (R 24/2017) nesprávne právne posúdenie, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle . Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj sp. zn. , , ). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval ústavný súd napríklad v konaniach sp. zn. , , , v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone. 16. Dovolateľka porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej námietkami uvádzanými v priebehu konania, nesprávne vyhodnotil dôkazy a dokazovanie bolo podľa jej tvrdenia vykonané nedostatočne a tým nebola dodržaná zásada rovnosti strán. 17. K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ís ť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“.

Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). 18. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. V súvislosti s dovolacou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti treba pripomenúť, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých dôvodov sa žalobkyňa domáhala, čo navrhovala žalovaná, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil a vysvetlil z čoho jednoznačne vyplynulo vydanie uvedeného rozhodnutia. Obsah spisu preto nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. 19. Pokiaľ ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces, spočívajúce v žalovanou namietanom procese dokazovania, tak k tejto námietke dovolateľky najvyšší súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že uvádzané námietky neboli dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle zakladajúcim prípustnosť dovolania), porovnaj judikáty R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , , , , . Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. 20. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej podané z dôvodu procesnej vady zmätočnosti podľa nie je v tejto časti procesne prípustné, a preto ho odmietol podľa . 21. K dovolaniam proti uzneseniam Krajského súdu v Bratislave zo 6. júna 2017 sp. zn. , dovolací súd uvádza nasledovné:

22. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v až f/ . Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f/ pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f/ irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 23. Pod pojmom „vec sama“ sa rozumie vec, ktorá je predmetom konania, pre ktorú sa spor (konanie) vedie. V konaní, v ktorom ide o rozhodnutie sporu o právo medzi stranami, ktoré stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného, sa za vec samu považuje nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. O konečné rozhodnutie

súdu v zmysle ustanovenia ide v situácii, keď odvolací súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne, pretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí procesným rozhodnutím bez toho, aby sa vec sama vecne prejednala (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ). 24. V danom prípade žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle a napadla ním uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým sa nevyhovelo návrhu na vydanie opravného rozhodnutia v rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. októbra 2014 č. k. -1270 a zároveň, ktorým krajský súd potvrdil vydané opravné uznesenie, ktorým súd prvej inštancie opravil výrokovú časť uznesenia okresného súdu z 21. decembra 2011 č. k. -897 vo výške sumy súdneho poplatku. Uvedené rozhodnutia však nie s ú v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutiami vo veci samej, ani rozhodnutiami, ktorým sa konanie končí, preto prípustnosť dovolaní žalovanej z nemožno vyvodzovať. 25. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolania v tejto časti smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým podľa nie sú prípustné, a preto ich odmietol ( ) bez toho, aby sa zaoberal ich vecnou dôvodnosťou. 26. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania neodôvodňuje ( veta druhá ). 27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.