Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Ek-419-2019.pdf
PDF · 107.84 KB
Case nature
Subarea
16Ek/419/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G.. M. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. XXXX/ XX, XXX XX W.-A. P., zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 47232765, proti povinnému: F.. E. S., A.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, XXX XX W.-A. P., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. 368EX 87/19, o vymoženie nepeňažnej pohľadávky, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 12.03.2019 domáhal od povinného vymoženia nepeňažnej pohľadávky na základe exekučných titulov - 1. rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C 118/2001 zo dňa 07.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2017, vykonateľnosť dňa 30.11.2017, 2. rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Co/70/2015 zo dňa 06.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2017 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 21.03.2019 poverenie na vykonanie exekúcie, súdnemu exekútorovi: Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 368EX 87/19.
3. Povinný dňa 11.03.2020 doručil súdu v exekučnému konaní listinný dokument s označením „Sťažnosť a žiadosť o okamžité ukončenie exekúcie 16Ek/419/19 zo dňa 09.03.2020“, pričom súd po preskúmaní predmetného podania a spisového materiálu konštatoval, že povinný podal tretí v poradí návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Povinný k predmetnému podaniu pripojil aj nasledovné prílohy, a to: Opakované vytýčenie vlastníckej hranice medzi p.č. 7036/1/ pôvodne/3 a 7027/1 - vyjadrenie poškodenej účastníčky konania zo dňa 28.02.2020, Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 26.02.2020, fotodokumentácia, technická mapa mesta Bratislava, listinný dokument s označením: „Ako sa uskutočňujú podvody s evidenciou nehnuteľností občanov SR zneužívaním právomoci jednotlivcov na správe katastra“, Žiadosť o vyznačenie plomby zo dňa 22.02.2002, Reklamácia na nesúlad stavu KN so skutočnosťou zo dňa 30.06.2001, list vlastníctva č. 3037 vyhotovený ku dňu 19.02.2004, Vyrozumenie zo dňa 19.04.2004. Súd v exekučnom konaní dňa 23.04.2020 postúpil predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi za účelom procesného postupu podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, pričom predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 23.04.2020. Súdny exekútor predložil súdu prostredníctvom autorizovaného podania zo dňa 08.06.2020 a doplňujúceho podania zo dňa 10.06.2020 Vyjadrenie oprávneného zo dňa 10.06.2020, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 368EX 87/19 zo dňa 01.04.2019, Výzvu oprávnenému na vykonanie prác a úkonov podľa § 191 ods. 4 Exekučného poriadku, Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie vykonaním prác a výkonov zo dňa 23.08.2019, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 05.02.2020, Podanie správy o priebehu exekučného konania zo dňa 06.06.2020. Súd pri rozhodovaní o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2020 zistil, že povinný navrhol súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodov iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a ktoré spočívajú v nesprávnom procesnom postupe v základnom konaní pred Okresným súdom Bratislava III a Krajským súdom v Bratislave, ako aj v dovolacích konaniach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vedených pod sp. zn. 2 Cdo 137/2018, 2 Cdo 44/2019 a 2Cdo 45/2019, keďže podľa názoru povinného celá sústava civilných súdov spolu s prokuratúrou a políciou potvrdili správnosť podvodov a poskytli ochranu podvodníkom. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že mal za to že sudca príslušného okresného súdu a senát Krajského súdu v Bratislave konali z odborného hľadiska nekompetentne, keďže striktne postupovali v zmysle zákona a návrhov účastníkov konania, odmietli konať v súlade s podvodmi. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že znalec Ivan Ištvánffy vydal znalecký posudok č. 1/2010 vydal v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/118/2001 zo dňa 20.07.2004, ktorým bola zadaná úloha pre znalca, a povinný mal za to, že vyššie uvedený znalec poskytol krivú výpoveď v rámci základného súdneho konania, ktorej výsledkom je vydanie exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C 118/2001 zo dňa 07.10.2014. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že znalec Ing. Ivan Ištvánffy poskytol krivú výpoveď aj v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní - políciou dňa 06.03.2013, kde poskytol polícii uznesenie zo dňa 20.07.2004 s tvrdením, že podľa takto zadanej úlohy vyhotovil znalecký posudok č. 1/2010, pričom podľa názoru povinného polícia odmietla vyšetriť v trestnom konaní krivú výpoveď ako aj predmetný znalecký posudok. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súdny exekútor sa zúčastnil vytýčenia hranice pozemkov za účasti policajného zboru a to aby bola okrem iného aj vyznačená časť skolaudovaného domu na zbúranie. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil nesprávnym a nezákonným postupom správy katastra nehnuteľnosti, kde malo dôjsť k zneužitiu právomoci zo strany zamestnancov, a kde mal byť spáchaný trestný čin pozmeňovania verejnej listiny - štátneho mapového diela - katastrálnej mapy s geodetom Jurajom Prachárom (GP č. 27/2001) uskutočnený len pásmom - neprijatý do operátu katastra, v čoho dôsledku bol vyhlásený za stratený, ako aj vytyčovacia dokumentácia Petra Bajzu, ktorú súd v základnom konaní určil za podklady, ktoré musí znalec v znaleckej úlohe rešpektovať, a ktoré boli taktiež vyhlásené za stratené. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil nesprávnym a nezákonným postupom správy katastra nehnuteľnosti, ktorý mal v súčinnosti s príslušným geodetom vykonať zmenu prostredníctvom výkazu zmien 440/02, v rámci prebiehajúceho základného súdneho konania, pričom túto zmenu akceptoval konajúci súd, ktorý vydal exekučný titul, pričom k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C 118/2001 zo dňa 07.10.2014. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol súdu, aby exekúcie v celom rozsahu zastavil.
5. Ako už bolo uvedené v tomto uznesení tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 10.06.2020, v ktorom oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie, keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, alebo § 61n ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený odôvodnil vyjadrenie tým, že predmetný návrh povinného na zastavenie exekúciu je podaný len za účelom očierňovania bezúhonných osôb, tak bežných fyzických osôb, ako aj verejných činiteľov, a neobsahuje žiadne skutočnosti a ani relevantné dôkazy pre exekučné konanie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Súd po preskúmaní spisového materiálu mal za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 01.04.2019 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 09.04.2019. Ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 23.04.2020. Súd mal v tomto bode preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po uplynutí 15-dňoch odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. S prihliadnutím na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o prvom v poradí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2019 uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 24.05.2019, v spojení s uznesením vydaným sudcom zo dňa 12.08.2019, tak že v celom rozsahu zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2019. Predmetné uznesenia súdu v exekučnom konaní vo vzájomnej spojitosti nadobudli právoplatnosť dňa 16.08.2019. S prihliadnutím na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o druhom v poradí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.07.2019 uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 03.09.2019, tak že v celom rozsahu zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.07.2019. Predmetné uznesenie súdu v exekučnom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2019. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2020 ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a teda taký ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku ale zároveň aj po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, je však potrebné rozlišovať včasnosť dôvodov na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania tohto návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať právne relevantnými skutočnosťami. Jedinou výnimkou, ktorú Exekučný poriadok pripúšťa a dôvod na zastavenie exekúcie je uplatnený včas, ak ho povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr, sa v tomto prípade na dôvody uvedené v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemôže aplikovať.
14. Na základe uvedeného súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.03.2020 zistil, že okolnosti v ňom obsiahnuté sa týkajú najmä dôvodov, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (okrem skutočnosti, ktorou sa súd zaoberal v bode 20. a v bode 21. odôvodnenia tohto uznesenia), a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto s prihliadnutím na kogentnosť § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný týmto návrhom mohol právne relevantným a účinným spôsobom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a zároveň aj po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní už v tomto bode (okrem skutočnosti, ktorou sa súd zaoberal v bode 20. a v bode 21. odôvodnenia tohto uznesenia) považoval tretí v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie, za nedôvodný.
15. Súd napriek uvedenému považoval za potrebné zaoberať sa aj dôvodmi uvedenými v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nesprávneho procesného postupu v základnom konaní pred Okresným súdom Bratislava III a Krajským súdom v Bratislave, ktoré vydali exekučné tituly, namietané podvodné konanie, namietaná odborná nekompetentnosť súdov v základnom konaní, nesprávnosť a nezákonnosť znaleckého posudku č. 1/2001, ktorý tvorí prílohu exekučných titulov, a ktorý podľa názoru povinného mal byť vyhotovený v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 14C/118/2001 zo dňa 20.07.2004, ktorým bola stanovená úloha pre znalca, namietnutá krivá výpoveď znalca v základnom konaní, ako aj v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní - políciou, namietaná legalizácia podvodov zo strany okresnej prokuratúry a polície, namietaný nesprávny a nezákonným postupom správy katastra nehnuteľnosti v čase pred vydaním exekučných titulov. Súd preskúmaním týchto dôvodov konštatoval, že tieto predstavujú okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučných titulov, a pričom o niektorých z nich ako nesprávny procesný postup súdov v základnom konaní, podvodné konanie, ako aj nezákonnosť znaleckého posudku č. 1/2001, súd v exekučnom konaní právoplatne rozhodol na základe uznesení, tak ako sú špecifikované v bode 14. odôvodnenia tohto uznesenia, v čoho dôsledku je v ich rozsahu založená aj procesná prekážka rozhodnutej veci.
16. Súd k uvedenému dodáva, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti, sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku základného konania, ktorým je exekučný titul, súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
19. Dôvody uvádzané povinným v bode 15 odôvodnenia tohto uznesenia existovali v čase pred vydaním exekučných titulov avšak bez ohľadu na to, či povinný ich nenamietol už v základnom konaní, resp. namietol a príslušný súd, resp. orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti nadobudlo účinky všeobecnej záväznosti, a nadobudnutím atribútu vykonateľnosti účinok v možnosti priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva aj v zisťovaní, či exekučné tituly spĺňajú formálne a materiálne náležitosti vykonateľnosti exekučného titulu, čo v tomto prípade po vykonanom prieskume mohol súd v exekučnom konaní konštatovať, že sú splnené náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody uvedené v bode 15 odôvodnenia tohto uznesenia za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
20. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie nesprávnym procesným postupom v dovolacích konaniach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vedených pod sp. zn. 2 Cdo 137/2018, 2 Cdo 44/2019 a 2Cdo 45/2019. Súd preskúmaním spisového materiálu konštatoval, že právny zástupca oprávneného predložil k vyjadreniu oprávneného zo dňa 26.04.2019 k prvému návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2019 aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 137/2018, 2 Cdo 44/2019, 2 Cdo 45/2019 zo dňa 28.02.2019, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol aj dovolanie povinného proti exekučnému titulu - rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Co/70/2015 zo dňa 06.06.2017. Súd k uvedenému dodáva, že daná skutočnosť nepredstavuje novú skutočnosť, ktorá nastala po podaní druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 19.07.2019, zároveň predstavuje skutočnosť, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.04.2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 24.05.2019, v spojení s uznesením vydaným sudcom zo dňa 12.08.2019. Na základe uvedeného súd považoval povinným namietaný dôvod uvedené v tomto bode za nedôvodný, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
21. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri vyznačovaní vytýčenia hranice pozemkov mala byť vyznačená aj časť skolaudovaného domu povinného, ktorá mala byť zbúraná. Súd v tomto bode konštatuje, že daná námietka povinného predstavuje okolnosť, ktorá nastala po podaní predchádzajúceho návrhu povinného na zastavenie exekúcie, tak ako to predpokladá § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
22. Súd v exekučnom konaní za účelom oboznámenia sa s priebehom exekúcie si vyžiadal od súdneho exekútora detailnú správu o priebehu exekúcie v zmysle § 32 Exekučného poriadku, pričom táto bola predložená súdu dňa 06.06.2020, a súd jej preskúmaním zistil nasledovné relevantné skutočnosti. Dňa 26.02.2020 bola na adrese Hlavná ul. č. 26, Bratislava plánovaná exekúcia vykonaním prác a úkonov v zmysle exekučného titulu, pričom za účelom vytýčenia presných hraníc pre posunutie plota bol prizvaný geodet p. Lenghart, a úkonu sa zúčastnili aj oprávnený spolu so svojím právnym zástupcom, súdny exekútor spolu s dvoma príslušníkmi policajného zboru SR, zástupca stavebnej firmy, ktorá mala práce realizovať a asistenti geodeta. Podľa správy o priebehu exekúcie prizvaný geodet vytýčil hranice pozemku v súlade s exekučným titulom a exekučným príkazom, pričom zameranie sa nevzťahovalo na časť skolaudovaných schodov a odvodňovací systém pod nimi, keďže zameranie sa týka oplotenia postaveného pred schodišťom, v čoho dôsledku vytýčenie hraníc pozemku sa nedotýkalo skolaudovaného domu povinného, tak ako to namietal povinný. Podľa správy o priebehu exekúcie prizvaný geodet poskytol povinnému informáciu o tom, že hranice vytyčuje len na základe podkladov k exekučnému konaniu (exekučný titul, exekučný príkaz). Súd preskúmaním správy o priebehu exekúcie zistil, že samotný výkon exekúcie vykonaním prác a úkonov sa dňa 26.02.2020 sa nerealizoval, a neuskutočnil sa ani ku dňu vyhotovenia správy o priebehu exekúcie, v čoho dôsledku v tomto exekučnom konaní vymáhaný nárok nezanikol jeho vymožením v priebehu exekúcie.
23. Súd preskúmaním povinným predloženého Protokolu o vytýčenie hranice pozemku zo dňa 26.02.2020 vyhotoveného: Peter Lenghart - GEODET, s miestom podnikania Dorastenecká 22, 931 07 Bratislava, IČO: 44236549, zistil, že dňa 26.02.2020 bolo na žiadosť vlastníka parcely registra C KN č. 7036/1 vykonané vytýčenie časti hranice medzi pozemkami parcela registra C KN č. 7027/1 a parcely registra C KN č. 7036/1, ktoré bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy Pezinok 9-9/21, Exekučného príkazu (368EX 87/19) na vykonanie exekúcie vykonaním prác a výkonov na vymoženie povinnosti z exekučných titulov v spojení so Znaleckým posudkom č. 1/2010, pričom z časti popisu postupu vytyčovacích prác vyplýva, že časť vlastníckej hranice medzi pozemkami parcela registra C KN č. 7027/1 a parcela registra C KN č. 7036/1 bola vytyčovaná polárnou metódou vychádzajúc z meračských bodov vopred určených a vytýčenie bolo vykonané po prípravných meraniach zo dňa 11.11.2019, ktoré slúžili na overenie a vyhodnotenie skutkového stavu pozemkov v katastri nehnuteľnosti a teréne. Súd preskúmaním predmetného protokolu zistil, že priebeh vlastníckej hranice bol vytýčený bodom 1301210564 s pomocným bodom č. 3. Súd po preskúmaní predmetného protokolu konštatuje, že z neho nevyplýva, že by po vytýčení hranice pozemkov mala byť zasiahnutá aj stavba - dom povinného, tak ako to namietal v návrhu na nastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd považoval povinným namietaný dôvod, ktorý je uvedený v bode 21. odôvodnenia tohto za nedôvodný, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
24. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho ďalšiemu návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučných titulov, resp. skutočnosť, že exekučné tituly boli zrušené.
25. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.