Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/79/2018

Identifikačné číslo spisu: 1212213818 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1212213818.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. W., bývajúceho v U., zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 13, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom n a Okresnom súde Bratislava I I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra 2016 sp. zn. potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 15. januára 2014 č. k. -145, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. Krajský súd tiež rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatoval správnosť jeho dôvodov (podľa , č. [ďalej len „CSP“]). V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi s a dokazovania - navrhnutými svedkami - konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s č. v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej aj „“) vo vzťahu k tvrdeniu prečo nevykonal navrhnuté dôkazy uviedol, že vykonanie ich výsluchov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania; ich výsluchom by nedošlo k objasneniu skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako vo vzťahu k označeným listinám (zápis z jednania Vojenskej rady N G Š O S Q S R zo 14. januára 2009 a všetkých písomností spojených s podaním trestných podaní na osobu žalobcu zo strany L. z VOP a IMO MO SR) súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie zaobstaraním si týchto písomností, nakoľko uvedené listinné dôkazy nesúvisia s

prejednávanou vecou a ich vykonaním by neboli zistené žiadne skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Nevykonaním uvedených dôkazov súd prvej inštancie postupoval v súlade s ods. l veta druhá K názoru žalobcu, že by svedectvom svedkov bola preukázaná existencia povinnosti žalovaného dementovať nepravdivé informácie zverejnené v tlači, uviedol, že k neexistencii tvrdenej povinnosti žalovaného sa dostatočne vyjadril súd prvej inštancie, a pr eto v s úlade s o zásadou hospodárnosti konania výsluch označených svedkov a dokazovanie označenými listinami nevykonal. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s .

2. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podal 13. apríla 2017 proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť odvodil z . Porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že žiadal, aby bola vylúčená verejnosť z o súdnych pojednávaní (aby neboli prerokované citlivé otázky pred verejnosťou v súvislosti s vykonávaním štátnej služby), n a č o s ú d nereagoval. Nezákonnosť a nesprávnosť postupu videl aj v tom, že mu nebolo umožnené vypočutie svedkov, ktorí nemohli vypovedať o skutočnostiach spojených s jeho stiahnutím a tým by sa dokázali jeho tvrdenia a dosvedčili porušenie dobrých mravov a diskrimináciu jeho osoby, došlo podľa jeho názoru k porušeniu ústavných práv. Žiadal rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( 4 3 ), preskúmal v ec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné ako procesne neprípustné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v (tzv. zmätočnostné vady) a (riešenie právnej otázky).

6. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. V zmysle je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

9. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c / náležitosti

dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). V sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach až je upravený prípustný predmet, v ustanovení je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení až sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie.

10. Vychádzajúc z uvedeného (bod 9 . tohto rozhodnutia) dovolací s ú d zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom ( ) a dovolateľ v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny.

11. V danom prípade žalobca prípustnosť dovolania odvodil z a porušenie práva na spravodlivý proces oprel o svoje námietky v procese dokazovania a nereakciu súdu na jeho požiadavku, aby bola vylúčená verejnosť zo súdnych pojednávaní. 12. Aj vo vzťahu k (tak, ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v ) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne doš lo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ).

13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv n a nestrannom súde a v konaní p r e d n í m využívať vš etky pr ávne inštitúty a zár uky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobec ne záväznýc h predpisov, rozhodol v s úlade s j e j vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov s údom a dožadovať s a ň o u navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

16. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom, či mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu

treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

1 7 . Dovolateľ namietal nedostatky v procese dokazovania, keď súdy nižšej inštancie nedoplnili dokazovanie, resp. nevykonali ním navrhnuté dôkazy, k čomu dovolací súd uvádza, že súdy nižších inštancií neboli viazané návrhmi strán na vykonanie dokazovania a neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám ( , resp. ods. l a ods. l až 3 ). Ak súd niektorý dôkaz nevykonal, mohlo to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (pozri napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999), čo nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle . K uvedenému dovolací súd tiež poznamenáva, že už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového i mimosporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Na základe čoho je vyššie uvedená námietka dovolateľa neopodstatnená.

18. V súvislosti s ďalšou námietkou dovolateľa o nereakcii súdu na jeho požiadavku, aby bola vylúčená verejnosť zo súdnych pojednávaní, dovolací súd poukazuje na ustanovenie ( ods. l ), podľa ktorého je pojednávanie zásadne verejné. Verejnosť možno na celé pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len ak by verejné prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu (ďalej len „údaje chránené podľa osobitného predpisu“) alebo dôležitý záujem strany alebo svedka. Vylúčenie verejnosti súd vhodným spôsobom oznámi ( , ktorý oproti rozšíril dôvody vylúčenia verejnosti z pojednávania s ohľadom n a osobitný procesný režim pri prejednávaní citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, napr. o ochrane utajovaných skutočností, zákon o správe daní - Daňový poriadok č. , /1991 Zb. v znení neskorších predpisov, atď.). Vzhľadom na námietku dovolateľa dovolací súd môže len konštatovať, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiaden podklad pre jej dôvodnosť. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 15. januára 2014 (č. l. 138 a nasl. spisu) vyplýva vyhlásenie uznesenia súdu prvej inštancie, že nevylučuje verejnosť z pojednávania, čo osvedčuje opak tvrdenia dovolateľa „ o nereakcii s údu n a jeho požiadavku o vylúčenie verejnosti z pojednávania“, pričom z tejto zápisnice nevyplýva, aby žalobca, hoci bol prítomný na pojednávaní, podal voči uvedenému rozhodnutiu námietky, resp. mal výhrady alebo inak vyjadril nespokojnosť s týmto rozhodnutím súdu. Náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere bola daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalobca v predmetnej veci aj využil. Bolo by neefektívne a aj nezmyselné považovať prípadné nedodržanie súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle a z tohto dôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci strana sporu (účastník konania) mala možnosť namietať a skutkovo a právne dôvodiť nesprávnosť, či nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie priamo na pojednávaní, resp. v opravnom konaní. Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle , a teda porušenie práva na spravodlivý proces (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). 19. So zreteľom na vyššie uvedené dovolanie žalobcu nie je prípustné podľa , preto ho najvyšší súd odmietol podľa bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.