Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/26/2019

Identifikačné číslo spisu: 5312208700 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5312208700.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E. J., bývajúcej v W., zastúpenej Advokátkou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom v Čadci, Potočná č. 2835/1A, proti žalovaným 1/ T. I., bývajúcej v W., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom v Čadci, Palárikova č. 83, 2/ C. B., bývajúcej v W., 3/ K. C., bývajúcej v F., 4/ O. Z., bývajúcemu v F., 5/ Q. Z., bývajúcemu vo C., 6/ K. K., bývajúcej v W., 7/ O. Z., bývajúcemu v W., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. júla 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Čadca (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. júna 2016 č. k. -192 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. W. ako EKN 11034 - ostatné plochy o výmere 24 218 m2 v podiele 442260/37800000 pod B52 a B62 a na LV č. XXXX k. ú. W. ako EKN 10973 - ostatné plochy o výmere 98 584 m2 v podiele 147420/6300000 pod B29 patria do dedičstva po nebohej E. Z., rod. B., a to na tom skutkovom základe, že ich nadobudla darovacou zmluvou W. od rodičov V. B. a U. B.. Vykonaným dokazovaním však neboli preukázané skutočnosti potrebné na vyhovenie jej žalobe. V konaní nebol podľa okresného súdu preukázaný naliehavý právny záujem na určení podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pretože je zrejmé, že došlo k ich reálnej deľbe. Žalobkyňa nepreukázala existenciu vlastníckeho práva v konkrétnom obsahu a rozsahu, ktorého sa vymedzeným petitom žaloby domáhala, preto rozhodol tak ako je vyššie uvedené. Uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 25. júla 2017 sp. zn. na odvolanie žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa však nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nie je naliehavý právny záujem na určení podielového spoluvlastníctva, keď bolo v konaní preukázané, že došlo k reálnej deľbe

predmetných nehnuteľností. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu súvisí nie s naliehavým právnym záujmom, ako osobitnou procesnou podmienkou prípustnosti žaloby, ale s vecnou opodstatnenosťou nároku uplatneného žalobou. Hoci samotná darovacia zmluva predložená žalobkyňou nasvedčuje tomu, že nehnuteľnosti boli v minulosti reálne rozdelené, súd prvej inštancie si nezabezpečil dostatočný skutkový podklad, aby mohol túto právnu skutočnosť zodpovedajúco vyhodnotiť. Vyhodnotiť túto skutočnosť by bolo potrebné vtedy, pokiaľ by sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré by po identifikácii zodpovedali častiam pôvodných pozemnoknižných parciel totožných s pôvodnými nehnuteľnosťami vedenými v minulosti v registri EN tak, ako boli predmetom darovacej zmluvy W.. Žalobkyňa však, opierajúc požadované právo práve o túto darovaciu zmluvu, takýto návrh nepodala. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne vecne správne ako nedôvodnú zamietol. Úspešnými účastníkmi odvolacieho konania boli žalovaní 1/ až 7/, ktorým proti neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Mala za to, že v konaní došlo k vade uvedenej v , pretože skutkový stav nebol dostatočne zistený, v zmysle čoho následne uviedla, že okresný súd sa podľa jej tvrdenia nezaoberal listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložila. Dovolanie zároveň odôvodnila ustanovením , v zmysle ktorého položila dovolaciu otázku znejúcu tak, že: „ aj keď sa jedna alebo minimum parciel - pár % z celkovej plochy odčlení za iných okolností a nie reálnou deľbou, nemôže to byť považované z a reálnu deľbu“. Mala za to, že reálna deľba nebola v konaní jednoznačne preukázaná, a teda navrhuje rozsudok krajského súdu v spojitosti s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K predmetnému dovolaniu sa zo strán sporu vyjadrila iba žalovaná 1/, ktorá ho žiadala zamietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože nie je prípustné. Na odôvodnenie svojho záveru ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné: 6. Podľa je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a . 7. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). 10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). V sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach až je upravený prípustný predmet, v ustanovení je stanovená lehota na

podanie dovolania, v ustanovení sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení až sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ( ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 11. Vychádzajúc z uvedeného (bod 11. tohto rozhodnutia) dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade so zákonom ( ), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom ( ) a dovolateľka v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. 12. V danom prípade žalobkyňa prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje popri sebe z ustanovenia a (zároveň) aj z ustanovenia . Najvyšší súd v prvom rade posudzoval prípustnosť dovolania z hľadiska tvrdenej procesnej vady zmätočnosti ( ), keď z hľadiska obsahového ( ods. l ) dovolateľka porušenie práva na spravodlivý proces zdôvodnila nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nezaoberaním sa ňou predloženými listinnými dôkazmi. 13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil s a ňou predkladaným výkladom všeobec ne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). 14. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľ tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. , , , ). 15. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu n a vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany (viď R 125/1999). V súvislosti s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a že z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, dovolací súd už podľa predchádzajúcej úpravy ( ) dospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (por. R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a sp. zn. , , , , , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie stranou navrhnutého dôkazu alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Námietka dovolateľky v tejto časti preto vadu podľa nezakladá. 16. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa prípustné, najvyšší súd ho podľa v tejto časti odmietol. 17. Dovolateľka ďalej prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia .

18. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 19. Citované ustanovenie upravuje predpoklady prípustnosti dovolania, ak sa dovolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Pre všetky prípady vymenované pod písmenami a/, b/ a c/ platí, že dovolanie je prípustné vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak dovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou (nepripúšťa sa riešenie skutkových otázok) a ak ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je splnený niektorý z týchto predpokladov prípustnosti, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V takomto prípade je tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania; dovolací súd ďalšie podmienky prípustnosti dovolania neskúma. 20. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal vecou, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania, a to najmä z hľadiska, či v prípade dovolateľkou nastolenej právnej otázky, ide o takú otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 21. V preskúmavanej veci dovolateľka v dovolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v tom, že reálna deľba nebola v konaní jednoznačne preukázaná v zmysle čoho položila dovolaciu otázku a to že: „aj keď sa jedna alebo minimum parciel - pár % z celkovej plochy odčlení za iných okolností a nie reálnou deľbou, nemôže to byť považované za reálnu deľbu“. 22. V preskúmavanej veci z obsahu spisu ale vyplýva, že súdy nižších inštancií túto otázku neriešili. Dovolateľkou formulovaná otázka nemá teda charakter takej otázky, od vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Za tohto stavu jej riešenie nemá v preskúmavanej veci žiadne opodstatnenie. Dovolací súd dospel preto k záveru, že nebol tak splnený jeden zo základných predpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia . V takomto prípade je tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania, pričom dovolací súd už ďalšie podmienky prípustnosti dovolania žalobkyne neskúmal. 23. Z dôvodov vyššie uvedených dovolací súd dovolanie žalobkyne aj v tejto časti odmietol podľa ustanovenia . 24. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ). 25. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.