Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 62/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

96

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, Ľudmily

Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnosti , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vinodol konaných 15. novembra 2014,

za účasti , , a

o sťažnosti , ; ,

; , ; ,

; , , a ,

, kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva

vo Vinodole, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Advokátska kancelária,

Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb

poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol konaných 15. novembra 2014, za účasti

, ; , ;

, ; ,

; , ; ,

; , , a

, , takto

rozhodol:

Sťažnosť a sťažnosť , ,

, , a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrila

a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb

starostu obce Vinodol (ďalej aj „obec“) konaných 15. novembra 2014.

Zo sťažnosti a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb

starostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorá tvorí prílohu k sťažnosti, vyplýva, že

sťažovateľ kandidoval na funkciu starostu obce pod poradovým č. 1, pričom z celkového

počtu 1 062 platne odovzdaných hlasov získal 482 platných hlasov, čo predstavuje 45,39 %

z celkového počtu platne odovzdaných hlasov, a preto je aktívne legitimovaný na podanie

sťažnosti podľa (ďalej len „“) v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Za starostu obce bol zvolený

(ďalej aj „odporca“ alebo „zvolený starosta“), ktorý vo voľbách získal

580 platných hlasov, t. j. o 98 viac hlasov ako sťažovateľ.

Dňa 28. novembra 2014 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť

, ; , ;

, ; , ;

, , a , (ďalej aj

„sťažovatelia na funkciu poslanca“ alebo „sťažovatelia v 1. až 6. rade“; všetci spolu ďalej aj

„sťažovatelia“), kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva vo Vinodole, ktorí

ako kandidátov, proti ktorým sťažnosť smeruje, označili ,

; , ; ,

; , ; ,

; , ; ,

, a , (ďalej aj „zvolení

poslanci“). Sťažovatelia v 1. až 6. rade namietajú nezákonnosť a neústavnosť volieb

poslancov Obecného zastupiteľstva v obci Vinodol konaných 15. novembra 2014.

Odôvodnenia sťažností sťažovateľa a sťažnosti sťažovateľov na funkciu poslanca sú

takmer identické a sú založené najmä na týchto dôvodoch:

1. Neregulárny priebeh a nesprávne sčítanie hlasov

Sťažovatelia namietajú neregulárny priebeh sčítavania hlasov, ktorý mal byť podľa

nich chaotický a neprofesionálny s absenciou vzájomnej kontroly sčítania. Tieto skutočnosti

podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú zmanipulovaniu výsledkov volieb, ktoré tak

nezodpovedajú reálne prejavenej vôli voličov. Neregulárny priebeh sčítavania hlasov môžu

podľa vyjadrenia sťažovateľov potvrdiť osoby, ktoré sa zúčastnili volieb ako pozorovatelia a

ktorých čestné vyhlásenia sú prílohou sťažností. Súčasťou príloh sťažností je aj trestné

oznámenie podané pozorovateľmi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že oznamovateľom sa

podarilo získať informácie o vyjadrení jedného z členov volebnej komisie, podľa ktorého sa

mu podarilo zmanipulovať proces sčítavania hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov

obecného zastupiteľstva. Sťažovatelia navrhujú, aby si ústavný súd pre účely zistenia

reálnych výsledkov volieb vyžiadal príslušnú volebnú dokumentáciu a prepočítal hlasy

odovzdané vo voľbách kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva, ako i hlasy

odovzdané vo voľbách starostu.

2. Porušovanie volebného moratória

Sťažovatelia tiež tvrdia, že v priebehu volieb do orgánov samosprávy obce došlo

k porušeniu o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo

„zákon o voľbách“), ktoré zakazuje vedenie volebnej kampane v čase volebného moratória.

Sťažovatelia argumentujú čestnými vyhláseniami obyvateľov obce, ktoré tvoria prílohu

sťažností. Podľa vyjadrení obsiahnutých v týchto čestných vyhláseniach malo dôjsť v čase

volebného moratória k distribúcii propagačných letákov a materiálov jedného z kandidátov

na starostu obce. Sťažovatelia tiež poukazujú na čestné vyhlásenie neúspešného kandidáta

na starostu obce, v ktorom sa uvádza, že v deň konania volieb dostal propagačný leták

kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva popísaný hanlivými a osočujúcimi

výrokmi namierenými proti sťažovateľom. Sťažovatelia uvádzajú, že obdobné letáky boli

umiestnené v rôznych častiach obce tak v deň volieb, ako aj v deň prechádzajúci konaniu

volieb, teda v čase volebného moratória.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že odporca na sociálnej sieti 14. novembra 2014 o 12.40 h

okrem iného uviedol: „... Máme len dve možnosti, pokračovanie súčasného stavu alebo

ukončenie psychického teroru ktorý mnohých z Vás ubíja a ničí už v zárodku každú

pozitívnu aktivitu pre obec, ktorú by sme mohli realizovať pri starostovi ktorý vníma názory

občanov Vinodolu ako pozitívnu aktivitu pre obec, ktorú by sme mohli realizovať

pri starostovi, ktorý vníma názory občanov Vinodolu ako pozitívnu energiu a novú silu

pre Vinodol...“ Sťažovateľ ďalej uvádza, že na sociálnej sieti v skupine pod názvom

„Vinodol otvorene“ «bolo v čase moratória zároveň verejne uvádzané množstvo klamstiev

a útokov na Sťažovateľa a tým tesne pred konaním volieb hrubo ovplyvňovaná skupina

voličov. Mám za to a som presvedčený, že takýmto verejným „príhovorom“

prostredníctvom verejne dostupnej sociálnej siete protikandidát hrubým spôsobom porušil

zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a to ustanovenia o volebnej kampani a jej

zákaze v čase zákonom vymedzenom a zároveň hrubým spôsobom porušil zásadu rovnosti

zbraní.».

3. Kupovanie hlasov

Sťažovatelia tvrdia, že v priebehu volieb došlo aj ku kupovaniu hlasov, pričom v tejto

súvislosti poukazujú na ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov obce tvoriace prílohu sťažností.

Obsahom týchto čestných vyhlásení je vyjadrenie, že im bola prisľúbená výhoda v prípade

odovzdania svojho hlasu jednému z kandidátov na starostu obce.

Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnostiach sa sťažovatelia domáhajú, aby

ústavný súd o nich rozhodol týmto nálezom:

„1) Voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce Vinodol v rámci volieb

do orgánov územnej samosprávy v obci Vinodol konané dňa 15. 11. 2014 sú neplatné.

2) Protikandidáti sú povinní spoločne a nerozdielne podľa ustanovení § 19 ods. 1

a Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu

Slovenskej republiky a podľa ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

a ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho

zastúpenia advokátovi JUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 340,90 Eur (2 úkony právnej

pomoci á 134, € príprava a prevzatie právneho zastúpenie vrátane prvej porady

s klientom, sťažnosť + 2x RP á 8,04 € + 20 % DPH) do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu na účet...

3) Voľby starostu obce Vinodol v rámci volieb do orgánov územnej samosprávy

v obci Vinodol konané dňa 15. 11. 2014 sú neplatné.

4) Kandidát je povinný podľa ustanovení § 19 ods. 1 a § 24 ods. 2

Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej

republiky a podľa ustanovenia o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a ustanovenia § 11

ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi

JUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 340,90 Eur (2 úkony právnej pomoci á 134, €

príprava a prevzatie právneho zastúpenie vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť + 2x

RP á 8,04 € + 20 % DPH) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet...“

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa vyzval ústavný súd

odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

30. decembra 2014, zvolený starosta k jednotlivým námietkam okrem iného uvádza:

„1. Volebná komisia chaos a neprofesionalita

S týmto bodom sťažnosti priamo nemám žiadny súvis, lebo na voľbách som bol

aktívne iba ako volič. Len po osobnom stretnutí s predsedníčkou komisie po voľbách

ohľadom vysvetlenia volebného incidentu, viem, že pozorovatelia neopísali reálny priebeh...

Tiež som sa stretol s piatou nezávislou pozorovateľkou p. , ktorá mi

opísala volebné sčítanie úplne inak ako uvedení pozorovatelia. Dôkazom bezproblémového

priebehu volieb a sčítania hlasov je volebná zápisnica bez pripomienok...

2. Umiestnenie pozorovateľov

Tu mám zato, že uvedení štyria pozorovatelia sa snažia iba napomôcť zmariť voľby,

lebo vyššie popisujú ako sa voľby manipulovali a tu sa sťažujú ako boli ďaleko a nebolo

možné získať objektívny poznatok. K tomuto len doplním, že v tom reálnom čase, žiaden

z týchto pozorovateľov nenamietal, kde sedí a aký má dohľad...

3. Predvolebná kampaň

Moja volebná kampaň bola vedená v čestnom a morálnom duchu, vydal som

pre občanov len jeden predvolebný leták s volebnými víziami, tento leták prikladám ako

prílohu č. 2, ktorý bol daný do schránok 9. a 10. 11. 2014, čiže v čase zákonom povolenej

volebnej kampane. Pre objektivitu dodávam, že dňa 15. 10. 2014 som dal rozniesť kartu

obsahujúcu iba moju fotografiu, meno, priezvisko, vek, kandidát na starostu, nominant

a krátke heslo. Neboli tam žiadne sľuby, žiadny volebný program, čiže som určite dodržal

tzv. rovnosť zbraní...

4. Leták kandidátov na poslancov popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi

na sťažovateľa

V tejto veci mám za to, že to je vykonštruovaná záležitosť na moju osobu. Čestne

vyhlasujem, že s touto skutočnosťou nemám žiadny súvis a ani nikto z mojich blízkych

a dodnes nemám vedomosť, čo na spomínanom letáku bolo vlastne napísané...

5. Moje vyjadrenie sa na sociálnej sieti 14. 11. 2014 o 12:40 hod.

Nakoľko na žiadnej sociálnej sieti nie som registrovaný, pod svojím ani iným menom,

je celý tento bod vymyslený. Dňa 14. 11. 2014 v čase 12:40 hod. som bol na obchodnej

ceste s mojím obchodným partnerom. Aj z toho vyplýva, že tento bod sťažnosti sa

jednoznačne netýka mojej osoby...

6. Poškodzovanie a likvidácia materiálov sťažovateľa

... ja som nikomu nekázal a ani nikoho neposielal, aby ich plagáty išiel vyťahovať

zo schránok, čiže toto obvinenie je neoprávnené voči mojej osobe a dištancujem sa od neho.

7. Ponúknutie výhod ak ma budú občania voliť

V tomto obvinení by som upozornil na to, že osoby, ktoré dali čestné vyhlásenie

v tejto veci, ja osobne nepoznám. Len na záver chcem uistiť Ústavný súd, že som nikomu nič

neponúkol a ani nedal za hlas, ktorý by mal vhodiť do volebnej urny...

8. Manipulácia volieb členom volebnej komisie

K tomuto bodu sa nebudem a ani nechcem vyjadrovať, lebo si myslím že je nereálny

a vykonštruovaný, je dokonca podané trestné oznámenie, čiže je to vecou orgánov činných

v trestnom konaní.“

Dňa 23. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená kompletná volebná

dokumentácia týkajúca sa volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol uskutočnených

15. novembra 2014, ako aj kontaktné adresy členov miestnej volebnej komisie vrátane

jej predsedníčky.

Uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2014 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie a uznesením sp. zn. zo 17. decembra 2014

prijal na ďalšie konanie i sťažnosť sťažovateľov na funkciu poslanca, pričom druhým

výrokom spojil obe sťažnosti na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.

.

Po prijatí sťažností na ďalšie konanie ústavný súd požiadal zvolených poslancov

Obecného zastupiteľstva obce Vinodol o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľov.

Zvolený poslanec v písomnom vyjadrení k sťažnosti

z 27. januára 2015 uviedol, že považuje „priebeh volieb za zákonný a ústavný. Sťažnosť

proti výsledkom volieb pokladám za neopodstatnenú.“.

Dňa 28. januára 2015 bolo ústavnému súdu doručené písomné vyjadrenie zvoleného

poslanca , v ktorom uvádza:

„1. Predmetnú sťažnosť pokladám za opodstatnenú.

2. Mám vedomosť o tom, že samotné sčítavanie hlasov bolo vykonávané

vo dvojiciach, bez vzájomnej kontroly, pričom druhému z dvojice nebolo umožnené preveriť

skutkový stav prepočítania hlasov.

3. Rovnako tvrdenia sťažovateľov sa zakladajú na pravde, kde pozorovatelia boli

usadení na pripravené miesta v rohu miestnosti, odkiaľ v žiadnom prípade nemohli

objektívne pozorovať sčítavanie hlasov.

4. Taktiež mám vedomosť o tom, že nebolo komisiou vykonané zapečatenie

hlasovacích lístkov po ukončení volieb.

5. Zároveň potvrdzujem, že v čase volebného moratória t. j. dňa 14. 11. 2014

v popoludňajších hodinách, som obdržal propagačný leták, ktorý bol popísaný osočujúcimi

a hanlivými výrokmi, aj k mojej osobe.“

Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

28. januára 2015 okrem iného uvádza:

«... Sťažovatelia uvádzajú chaotické a neprofesionálne konanie členov volebnej

komisie... Dovoľte podotknúť, že väčšina členov komisie mala už skúsenosti z tejto práce,

boli zástupcami rôznych politických strán a som presvedčený aj na základe rozhovorov

s jednotlivými členmi miestnej volebnej komisie, že postupovali zákonne a zodpovedne.

Osoby pozorovateľov uvedených v sťažnosti nemožno považovať za nestranných a dovolím si

vyjadriť presvedčenie, že v priamej konfrontácii by nedokázali obhájiť svoje tvrdenia

podobne ako ostatní, ktorí podpísali „Čestné vyhlásenie“ uvedené v ktoromkoľvek bode

sťažnosti.

Sťažovatelia tvrdia, že boli počas volebného moratória rozširované hanlivé materiály

poškodzujúce povesť kandidáta na starostu ako aj samotných sťažovateľov,

kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva. Tvrdia tiež, že v tomto čase boli

do schránok rozširované aj volebné materiály iných kandidátov. Podstatnú časť volebnej

kampane som osobne riadil a prehlasujem, že žiaden materiál nebol distribuovaný počas

moratória. Roznos našich materiálov bol ukončený cca 4 hodiny pred začiatkom

moratória...

Čestné vyhlásenie občanov , a

ktoré má dosvedčiť, že im boli ponúknuté rôzne výhody v prípade, že budú voliť

protikandáta musí každý, občan Vinodolu len s úsmevom odmietnuť ako zneužitie

menovaných občanov. Dôvody sú zrejmé, lebo viac menej bol každý svojim spôsobom

závislý na rozhodnutiach ex starostu. Táto skutočnosť sa bude určite dať preukázať

výsluchom.

Za nehoráznosť a ohováranie hodné trestného oznámenia na sťažovateľov, považujem

ich tvrdenie v sťažnosti kde uvádzajú, že členka volebnej komisie vo Vinodole

zmanipulovala výsledky volieb pripočítaním hlasov určitým kandidátom.»

Zvolený poslanec v písomnom vyjadrení k sťažnosti

z 30. januára 2015 uvádza:

„Považujem celé podanie na nezákonnosť volieb za účelovo vykonštruované

klamstvá zo strany ako pozorovateľov, samotných neúspešných poslancov ako aj zo strany

osôb podpísaných pod Čestným vyhlásením. Nie je to prvý krát čo bol v našej obci zneužití

inštitút čestného prehlásenia a svoje tvrdenia na výsluchu nebudú vedieť dostatočne obhájiť.

Ja priebeh volieb považujem za zákonní a ústavný.

K volebnému moratóriu iba toľko že volebné materiály boli distribuované včas pred

moratóriom a neboli tam žiadne hanlivé povesť poškodzujúce výrazy iba overené fakty

zistené hl. kontrolórom obce.

Ohľadom volebnej komisie, plne stojím za ich vyjadrením ktoré uviedli vo svojom

stanovisku nakoľko v komisii boli zastúpení členovia viacerých politických strán.

Sťažnosť na výsledok komunálnych volieb považujem za neopodstatnenú.“

Dňa 2. februára 2015 boli ústavnému súdu doručené obsahovo totožné písomné

vyjadrenia zvolených poslankýň a ,

v ktorých okrem iného uvádzajú:

„Pri sčítavaní hlasov som prítomná nebola, preto sa nemôžem k jeho priebehu

vyjadriť. Sťažujúci pozorovatelia na jednej strane uvádzajú, že sčítanie hlasov bolo

poznačené chaosom, neprofesionalitou a bez vzájomnej kontroly sčítania hlasov. Na druhej

strane uvádzajú, že nebolo možné získať objektívny poznatok o reálnom sčítaní hlasov, čím

si podľa môjho názoru odporujú. Podľa môjho názoru sťažujúcich sa pozorovateľov

nemožno považovať za nestranných.

Vo volebnej komisie cez jej členov bolo zastúpené široké spektrum politických strán;

čím bola podľa môjho názoru zabezpečená jej objektivita. Zápisnicu podpísali všetci

členovia bez výhrad, nikto z členov nemal žiadne námietky ani výhrady.

Čo sa týka porušenia volebného moratória a rozširovania letáka popísaného

hanlivými a osočujúci výrokmi myslím, že toto tvrdenie nie je založené na pravde. Naša

domácnosť ani domácnosti známych, ktorých som oslovila, nemali v čase volebného

moratória doručené žiadne letáky. Tak isto som na žiadnom letáku nečítala hanlivé ani

urážlivé výroky na bývalého starostu. O existencii takého letáka som sa dozvedela až

z fotokópie sťažnosti, ktorá mi bola doručená z Ústavného súdu. Že by bol leták doručený

iba bývalému starostovi, resp. sťažovateľom?

Čestné vyhlásenia podpísané občanmi, ktorým boli ponúkané rôzne výhody oni

vedia prečo to čestné vyhlásenie podpísali. To by bolo vhodné zistiť priamo od nich a možno

aj priamou konfrontáciou s osobou, alebo osobami, ktoré im mali ponúkať rôzne výhody.“

Zvolený poslanec vo vyjadrení k sťažnosti z 3. februára 2015

uvádza:

„Nakoľko som nebol prítomný pri sčítavaní hlasov nemôžem podať svedectvo

o priebehu sčítania, no napriek tomu som presvedčený, že voľby a samotné sčítanie hlasov

prebehlo demokraticky a transparentne.

V tomto mojom presvedčení ma utvrdzuje fakt, že miestna volebná komisia bola

zložená z členov, ktorí boli nominovaní širokým spektrom politických strán a tiež časť

volebnej komisie sympatizovala s kandidátom na starostu p. a časť s kandidátom

na starostu p. . Pri takomto zložení volebnej komisie nemohlo prísť ku chaosu,

neprofesionalite a chybnému sčítaniu hlasov, o čom svedčí zápisnica podpísaná všetkými

členmi volebnej komisie bez výhrad.

O tom, že si volebná komisia stojí za svojou prácou a výsledkami volieb svedčí aj

vysvetlenie skutkového stavu, pod ktoré sa podpísali všetci členovia miestnej volebnej

komisie a bolo zaslané Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Čo sa týka ďalších bodov sťažnosti ohľadne porušenia volebného moratória či

prípadného kupovania hlasov, som presvedčený, že sú to len vykonštruované klamstvá.

Niektorí ľudia, ktorí sú podpísaní pod čestnými prehláseniami k jednotlivým bodom

sťažnosti dodnes nevedia čo podpísali. Celú sťažnosť vnímam ako zúfalý pokus neúspešného

kandidáta na starostu, jeho rodinných príslušníkov a zopár prívržencov zvrátiť výsledok

demokratických volieb vo Vinodole, ktoré ukončili 24 rokov trvajúcu samovládu jednej

rodiny vo Vinodole.“

Zvolená poslankyňa , vo svojom vyjadrení k sťažnosti

okrem iného uvádza:

„... predvolebná kampaň bola zo strany protikandidátov neprofesionálna

a protiústavná... mám zato, že vo viacerých prípadoch bol porušený zákon o voľbách

do orgánov samosprávy roznášanie letákov mimo volebnej kampane, vyberanie

propagačných letákov zo schránok manželkami kandidátov na poslancov do , hrubé

osočovanie a urážanie na letákoch, ktoré som obdržala v doobedňajších hodinách v deň

volieb a na ktorých som bola osočovaná aj ja... Považujem rozhodnutie predsedníčky

komisie za protiprávne, keďže neumožnila p. zúčastniť sa

sčítavania hlasov, ako pozorovateľ a samotných pozorovateľov posadila na vyhradené

stoličky cca 6 m od členov komisie, kde im nebolo umožnené zodpovedne pozorovať sčítanie

hlasov... Za protiprávne taktiež považujem rozhodnutie predsedníčky komisie, kedy povolila

členom miestnej volebnej komisie na žiadosť jedného člena prestávku v čase sčítavania

hlasov, kedy členovia komisie svojvoľne opúšťali volebnú miestnosť. Za protiprávne taktiež

považujem opúšťanie volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov aj mimo prestávky.

Mám vedomosť o tom, že sčítavanie hlasov bolo chaotické, neprofesionálne

a bez vzájomnej kontroly. S pozorovateľmi som bola v neustálom kontakte cez sms...

za porušenie volebného zákona považujem fakt, že hlasovacie lístky údajne neboli členmi

komisie zapečatené, že komisia neprepočítala nepoužité hlasovacie lístky. Taktiež som toho

názoru, že nesedí počet hlasov pre starostu obce, nakoľko po spočítaní hlasov by mali

chýbať 3 hlasovacie lístky... Za najzávažnejšie porušenie volebného zákona považujem

pochybenie predsedkyne miestnej volebnej komisie , keď vtedajšiemu starostovi

obce p. neodovzdala po voľbách v zákonnej lehote zapečatené

hlasovacie lístky. Mám vedomosť o tom, že p. si ich dňa 15. 12. 2014

(v deň odchodu na dovolenku) vypýtal a prevzal od predsedkyne komisii

a zapisovateľky . Do tohto dňa mali byť údajne v kancelárii

zapisovateľky .“

II.

Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov

samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré

je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (,

m. m. alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. , , ). Inými slovami, každé porušenie

volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.

Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel

volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb

alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už

spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi

bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita

protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov

(m. m. ). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie

intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä

na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí

prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách

napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne

inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie

musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ

nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.

ÚS 17/94, a ). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj

dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o

ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb

nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala

nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to

dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude

ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených kritérií a zásad, ústavný súd preskúmal námietky

sťažovateľov jednotlivo, ako aj spoločne a na tomto základe následne formuloval svoje

závery k obom sťažnostiam.

III.

Preskúmanie námietok sťažovateľov a závery

III.1 Preskúmanie námietok sťažovateľov

III.1.1 K námietke neregulárneho priebehu a nesprávneho sčítania hlasov

Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia

a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie

hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,

b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;

prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,

c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný

okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je

prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných

členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania

vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo

zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie

a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta

hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich

odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková

volebná komisia.

Podľa § 37 volebného zákona do orgánov samosprávy obcí po ukončení hlasovania

dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky

a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú

žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich

otvorení zmieša. (odsek 1) Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami

z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname

voličov. Neúradné obálky komisia vylúči. (odsek 2) Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok

okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných

hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

(odsek 3) Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov.

Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov. (odsek 4)

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie

lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci

do úschovy.

Na účely preskúmania námietky sťažovateľov o neregulárnom priebehu sčítavania

hlasov, ktoré malo spôsobiť ich nesprávne sčítanie, ústavný súd prostredníctvom sudcu

spravodajcu a v súlade s návrhom sťažovateľov uskutočnil 6. februára 2015 na Obecnom

úrade vo Vinodole výsluch svedkov: , ,

, , , a

.

Z výsluchu vyplynulo, že bola pozorovateľkou vo voľbách

do orgánov samosprávy 15. novembra 2014 v obci Vinodol, predsedníčke volebnej komisie

ju nahlásila pani . Uviedla, že do volebnej miestnosti prišla tesne pred skončením

volieb a bola prítomná pri sčítavaní hlasov, ktoré podľa jej vyjadrenia prebehlo tak, že hlasy

na poslancov počítali členovia volebnej komisie po dvojiciach, pričom jeden diktoval

a druhý z dvojice zapisoval. Hlasy na starostu sa počítali tak, že sa vytvorila pre každého

z kandidátov jedna kôpka. Hlasy na starostu „nesedeli“, preto boli prepočítané viackrát,

pričom spočiatku mal podľa výpovede svedkyne vychádzať ako víťaz pán , až

následným opätovným sčítaním komisia dospela k záveru o víťazstve pána .

Svedkyňa uviedla, že po jednom z prepočítaní hlasov iná pozorovateľka (pani )

vykríkla: „máte v tom chaos“ a žiadala hlasy na starostu opäť prepočítať. Svedkyňa uviedla,

že po vyhlásení volebných výsledkov opustila volebnú miestnosť, zapečatenia volebnej

dokumentácie sa nezúčastnila. Svedkyňa tiež uviedla, že jej nič nebránilo vo výhľade, keďže

videla „priamo“ proces sčítania hlasov zo svojho miesta.

Svedkyňa bola ako pozorovateľka nahlásená predsedníčke

miestnej volebnej komisie taktiež pani , pričom vo svojej výpovedi uviedla, že

pri prepočítavaní hlasov poslancov boli diktované čísla „za aj proti“, v podstate jej bolo

podozrivé, že na jednotlivých hlasovacích lístkoch boli označení kandidáti „za starostu

i proti starostovi“. Podľa názoru svedkyne vznikol pri prepočítavaní hlasovacích lístkov

na starostu „chaos, vždy vyšli iné čísla, nesedel celkový počet hlasov“, preto sa museli hlasy

opätovne prepočítavať. Žiadne výhrady proti priebehu sčítavania hlasov ako pozorovateľka

neuviedla, i keď sa domnieva, že mohlo dôjsť zo strany volebnej komisie pri sčítaní hlasov

na poslancov k pochybeniu, keďže sa podľa jej názoru výsledky sčítania prekontrolovať

nedali. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie.

Svedkyňa uviedla, že o priznanie statusu pozorovateľky miestnej

volebnej komisie požiadala sama predsedníčku volebnej komisie a prišla do volebnej

miestnosti tesne pred ukončením volieb. Uviedla, že najskôr boli prepočítané obálky, počet

sedel, boli oddelené platné hlasovacie lístky od neplatných, osobitne boli vyčlenené

hlasovacie lístky na poslancov a na starostu. Hlasy na poslancov sa prepočítavali

po dvojiciach, výsledky od začiatku sedeli, nevznikli žiadne spory. Hlasy na starostu sa

prepočítavali po stovkách, keďže pri prvom sčítaní výsledky „nesedeli“, hlasy sa

prepočítavali ešte dvakrát, kým komisia dospela k výsledku zaznamenanému v zápisnici.

Uviedla, že pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie nebola prítomná.

Z výpovede , členky volebnej komisie, vyplynulo, že počas

volebného moratória mali byť v obci distribuované materiály osočujúce niektorých

kandidátov na poslancov, napríklad , pána , nevedela ale uviesť, kto ich

rozširoval. Podľa jej vyjadrenia bol priebeh volieb bezproblémový, pri sčítaní hlasov boli

prítomní členovia volebnej komisie a pozorovatelia. Pri sčítavaní poslaneckých hlasov boli

členovia volebnej komisie rozdelení do dvojíc, pričom svedkyňa uvádza, že nemohla overiť

skutočnosti, ktoré jej druhý z dvojice diktoval, ku kontrolnému sčítaniu hlasov nedošlo.

Sčítanie hlasov na starostu bolo podľa názoru svedkyne „chaotické“, prvé sčítanie

„nesedelo“, preto sa prepočítavali hlasy opätovne, asi 5 až 6 krát, kým volebná komisia

nedospela opätovne k rovnakému volebnému výsledku. Po podpísaní volebnej zápisnice

boli zapečatené hlasovacie lístky páskou opatrenou podpisom člena volebnej komisie,

v takomto stave bola volebná dokumentácia ponechaná vo volebnej miestnosti.

Svedok bol členom miestnej volebnej komisie, priebeh volieb považuje

za bezproblémový. Sčítavanie hlasov prebehlo tak, že sa najskôr sčítali obálky, potom

komisia pristúpila k sčítaniu hlasov na poslancov, pracovalo sa v dvojiciach, jeden diktoval,

druhý písal, dvojice sedeli vedľa seba, vzájomná kontrola podľa jeho názoru bola možná.

Po prvom sčítaní hlasov na starostu bol víťazom pán , ale „nesedel“ celkový počet

odovzdaných hlasovacích lístkov, pri druhom a treťom sčítaní bol výsledok rovnaký, taký

ako je uvedený v zápisnici. Následne došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov aj celej

volebnej dokumentácie do plechovej urny.

, zapisovateľka volebnej komisie, vo svojej výpovedi uviedla,

že bola prítomná pri prepočítavaní hlasovacích lístkov, avšak aktívne sa prepočítavania

nezúčastnila. Najprv komisia prepočítala hlasy na poslancov, pracovalo sa vo dvojiciach,

jeden diktoval, druhý zapisoval, hlasovacie lístky sa prepočítali len raz. Pri sčítaní lístkov

na starostu po prvom sčítaní bol víťazom pán , avšak pri celkovom sčítaní

hlasovacích lístkov ich počet „nesedel“, pri druhom a treťom sčítaní už vyšiel taký výsledok

volieb, aký je uvedený v zápisnici. Svedkyňa uviedla, že pozorovatelia, manželia

, opustili volebnú miestnosť po prvom sčítaní hlasov na starostu, ostatní

pozorovatelia ostali naďalej prítomní. Hlasovacie lístky boli zapečatené hnedou páskou,

cez ktorú sa členovia volebnej komisie podpísali, následne sa uložili do plechovej urny,

ktorá však zapečatená nebola. Urna sa nachádzala do 18. novembra vo volebnej miestnosti,

následne svedkyňa s kolegyňou ( ) hlasovacie lístky premiestnili do škatúľ

a uskladnili ich v archíve. Dňa 15. decembra 2014 vyzval pán , aby mu

odovzdala volebnú dokumentáciu. Od 15. decembra 2014 do 22. decembra 2014 bola

celá volebná dokumentácia v CO sklade zapečatená páskou, ktorú podpísal pán

a , CO sklad bol uzamknutý. Po vyžiadaní dokumentácie ústavným súdom

(22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a rozpečatil,

spísali obsah dokumentácie a doručili ju ústavnému súdu.

Z výpovede , predsedníčky miestnej volebnej komisie,

vyplynulo, že pred začatím sčítania hlasov dala pozbierať modré perá a rozhodla

o umiestnení pozorovateľov vo volebnej miestnosti, ktorí nenamietali. Pri zisťovaní

volebných výsledkov sa postupovalo tak, že sa najprv zapečatili prázdne hlasovacie lístky

a prázdne obálky, prepočítali sa odovzdané obálky, počet sedel, oddelili sa neplatné

hlasovacie lístky, platné sa začali sčítavať. Hlasovacie lístky na poslancov sa počítali tak, že

sa pracovalo vo dvojiciach, jeden diktoval, druhý zapisoval, používali čiarkovú metódu.

Uviedla, že pri prvom sčítaní hlasov na starostu vyšiel ako víťaz pán celkový počet

hlasovacích lístkov však nesedel, preto nariadila ich opätovné prepočítanie po desiatkach,

po treťom sčítaní bol výsledok rovnaký ako po druhom sčítaní a tento bol zaznamenaný

i v zápisnici, ktorú podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad. Následne došlo

k zapečateniu volebnej dokumentácie páskami, na ktoré sa členovia volebnej komisie

podpísali, a uložila sa do plechovej urny vo volebnej miestnosti. Dňa 18. novembra 2014

presunula spolu s volebnú dokumentáciu v škatuliach do registratúrneho

strediska, pán prítomný nebol. Mesiac po voľbách na výzvu pána mu

volebnú dokumentáciu odovzdala, pričom táto bola následne uložená v škatuli opatrenej jej

podpisom a podpisom pána v CO sklade. Po vyžiadaní dokumentácie ústavným

súdom (22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a

rozpečatil, spísali obsah dokumentácie a bola doručená ústavnému súdu.

Ústavný súd, sumarizujúc poznatky získané z výsluchu svedkov, konštatuje, že

pri sčítavaní hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva sa nepotvrdili žiadne

skutočnosti spochybňujúce zákonnosť a ústavnosť volieb. Proti spôsobu prepočítavania

hlasovacích lístkov nemal nikto z členov volebnej komisie či pozorovateľov výhrady,

celkovo prebiehalo sčítanie hlasovacích lístkov bezproblémovo. Výsluchom svedkov teda

neboli preukázané tvrdenia sťažovateľov na funkciu poslanca vo vzťahu k postupu volebnej

komisie pri sčítavaní hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov.

Pokiaľ ide o sčítanie hlasovacích lístkov na funkciu starostu obce, zo svedeckých

výpovedí vyplynulo, že prebehlo opakovane, pretože pri prvom sčítaní bol počet sčítaných

hlasovacích lístkov väčší ako počet platných odovzdaných hlasovacích lístkov. Z tohto

dôvodu nariadila predsedníčka miestnej volebnej komisie opakované prepočítanie

hlasovacích lístkov, pričom výsledok dosiahnutý v tomto prepočítaní bol potvrdený ďalším

kontrolným prepočítaním. Žiadny z členov volebnej komisie či pozorovateľov neuplatnil

voči spôsobu a výsledku sčítania výhrady.

Na účely preskúmania námietky sťažovateľov o nesprávnom sčítaní hlasov si ústavný

súd od Obecného úradu vo Vinodole vyžiadal kompletnú volebnú dokumentáciu, z ktorej

zistil, že podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo vo volebnom okrsku (v obci

Vinodol) zapísaných do zoznamu voličov celkom 1 580 osôb, z ktorých boli 1 078 voličom

vydané obálky. Pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 1 062 platných hlasovacích

lístkov a pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva 1 048 platných hlasovacích lístkov. V

obci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby zabezpečovala miestna volebná

komisia, ktorá plnila v zmysle § 15 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí aj

úlohy okrskovej volebnej komisie. Miestna volebná komisia bolo osemčlenná, pričom všetci

členovia komisie vrátane predsedníčky zápisnicu podpísali bez výhrad.

Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce, ktorých sa

zúčastnili dvaja kandidáti, v prospech sťažovateľa odovzdaných 482 platných hlasov

a v prospech odporcu 580 platných hlasov. Volieb poslancov obecného zastupiteľstva sa

zúčastnilo 36 kandidátov, z ktorých boli na základe platne odovzdaných hlasov

za poslancov zvolení títo kandidáti:

1. – 492 hlasov,

2. – 435 hlasov,

3. – 423 hlasov,

4. – 410 hlasov,

5. – 366 hlasov,

6. – 360 hlasov,

7. – 343 hlasov,

8. – 332 hlasov,

9. – 317 hlasov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce Vinodol a zistil, že

táto obsahuje kartónovú škatuľu s označením „Vinodol“ s obsahom:

1. Zoznam voličov;

2. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľby starostu obce Vinodol;

3. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstva

obce Vinodol;

4. Nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Vinodol;

5. Odovzdané neplatné hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecného

zastupiteľstva obce Vinodol;

6. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného

zastupiteľstva a starostu obce;

7. Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného

zastupiteľstva a voľbách starostu obce;

8. Kandidátne listiny pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol;

9. „Pomocné materiály“ volebnej komisie.

Volebná dokumentácia neobsahovala nepoužité ani odovzdané otvorené obálky.

Ústavný súd vykonal prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby

starostu a zistil, že kandidát č. 1 získal 482 platných hlasov a kandidát

č. 2 580 platných hlasov. 13 hlasovacích lístkov bolo vyhodnotených ako

neplatné.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov obecného

zastupiteľstva ústavný súd zistil tento volebný výsledok:

1. – 462 hlasov,

2. – 414 hlasov,

3. – 408 hlasov,

4. – 388 hlasov,

5. – 350 hlasov,

6. – 342 hlasov,

7. – 328 hlasov,

8. – 310 hlasov,

9. – 301 hlasov.

Spolu 30 hlasovacích lístkov bolo neplatných a jeden odovzdaný hlasovací lístok sa

nachádzal mimo obálky (taktiež vyhodnotený ako neplatný).

Na základe prepočítania hlasov ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľov

o nesprávnom sčítaní hlasov nie je opodstatnená vo vzťahu k voľbám starostu, ale je

čiastočne opodstatnená vo vzťahu k voľbám poslancov obecného zastupiteľstva, keďže

podľa výsledkov prepočítania ústavný súd zistil prakticky u všetkých zvolených poslancov

iné počty odovzdaných hlasov, ako sú uvedené v zápisnici miestnej volebnej komisie.

Ústavný súd ale zároveň zdôrazňuje, že zistené rozdiely v počte odovzdaných hlasov

jednotlivým kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva v konečnom dôsledku

nemajú vplyv na výsledok volieb, keďže aj podľa prepočítania uskutočneného ústavným

súdom získali najvyšší počet hlasov zo všetkých kandidátov tí kandidáti (a teda mali byť

zvolení), ktorí boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva podľa zápisnice miestnej

volebnej komisie.

III.1.2 K námietke porušovania volebného moratória

Sťažovatelia tvrdia, že v čase volebného moratória malo dôjsť k distribúcii

propagačných letákov a materiálov jedného z kandidátov na starostu obce. Sťažovatelia

argumentujú tiež čestným vyhlásením neúspešného kandidáta na starostu obce, v ktorom

tento uvádza, že v deň konania volieb dostal propagačný leták kandidátov na poslancov

obecného zastupiteľstva popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi namierenými proti

sťažovateľom. Sťažovatelia uvádzajú, že obdobné letáky boli umiestnené v rôznych častiach

obce jednak v deň volieb, ako aj v deň prechádzajúci konaniu volieb, teda v čase volebného

moratória. Porušenie volebného moratória namietajú sťažovatelia i vo vzťahu k príspevku

odporcu na sociálnej sieti Facebook zo 14. novembra 2014.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň je

činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná

na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého

kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho

vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných

nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína

17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je

zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodín

pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní,

v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné

komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických

stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom,

zvukom alebo obrazom.

Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zverejňovať

výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa

predo dňom volieb.

Podľa § 30 ods. 13 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí členovia

volebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu

a čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb je

zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 30 ods. 1 zákona

o voľbách možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatíve

buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. iných subjektov zúčastňujúcich sa

na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp.

propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta,

príp. nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu a prospech. Účelom

takejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na volieb sa

zúčastňujúcich kandidátov, ktorá by sa mala premietnuť do odovzdania voličského hlasu

v prospech toho ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície). Volebná kampaň teda

spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej strane

do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v súvislosti

s porušovaním volebného moratória nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť

oboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostala

do zorného poľa jeho záujmu (m. m. , pozri tiež ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež uvádza, že zákaz volebnej kampane podľa § 30

ods. 2 zákona o voľbách predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu a práva

na informácie ( ). Ustanovením zákazu podľa zákona

o voľbách sa nastoľuje rovnováha záujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30

ods. 4 a subjektmi práv podľa . Predmetom obmedzení v čase

volebného moratória nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu

alebo právo na informácie, ale iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, a to len

vtedy, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, že je v čase bezprostredne

pred voľbami zjavne spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj hlas

v prospech určitého kandidáta (m. m. , , ). Ústavný

súd v súvislosti s už uvedeným zároveň pripomína, že zákon o voľbách počas volebného

moratória explicitne nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré sú

subsumovateľné pod už citované ustanovenia § 30 ods. 11 až 14 tohto zákona

().

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľov ústavný súd zohľadnil aj

ďalšiu svoju judikatúru (m. m. ), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákon

o voľbách neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík vo volebnej kampani, ale

na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z a , z zákona

o voľbách, nepriamo z (trestný čin volebnej korupcie)

a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý minimálny, minimalistický, štandard

férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je žiaduce primerane zohľadňovať

pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.

Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámec uvádza,

že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebného

moratória musí vyvolať právne dôsledky (). Vo vzťahu k rozširovaniu

volebných letákov v čase moratória v konkretizácii na vec sťažovateľov ústavný súd uvádza,

že je dôležité, aby posudzoval obdobné námietky sťažovateľov pri rozhodovaní o volebných

sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac, že volebný leták v obci, ktorá

má 1 580 oprávnených voličov a v ktorej sa väčšina obyvateľov navzájom pozná, spravidla

sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už

viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel

volebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak

na voliča prostredníctvom neférových praktík, by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol

byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej

dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľov

o porušovaní volebného moratória distribúciou propagačných letákov zvoleného starostu

obce a zvolených poslancov, ktoré mali obsahovať aj hanlivé a osočujúce výroky,

za nedôvodnú.

Vzhľadom na v ostatnom období sa rozširujúce námietky proti uskutočňovaniu

nekalej volebnej agitácie prostredníctvom internetu, resp. sociálnych sietí, považoval

ústavný súd za žiaduce osobitne sa vyjadriť k tvrdeniu sťažovateľov o porušení volebného

moratória prostredníctvom sociálnej siete Facebook.

Z už citovaného § 30 ods. 11 zákona o voľbách vyplýva, že počas volebného

moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznom vysielaní

a v ďalších hromadných informačných prostriedkoch. Ústavný súd v tejto súvislosti

potvrdzuje svoj právny názor vyslovený v uznesení sp. zn.

z 18. februára 2015, podľa ktorého z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahleho

komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie,

a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť

nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz

ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách. Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobný

záver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. , keď uviedol, že prístup

verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom e mailu

s uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie

uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom

na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi

verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že námietka sťažovateľov o porušovaní

volebného moratória odporcom prostredníctvom sociálnej siete Facebook je neodôvodnená.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd zobral na vedomie vyhlásenie právneho

zástupcu sťažovateľov tvoriace obsah zápisnice z výsluchu svedkov 6. februára 2015,

z ktorého vyplýva, že táto námietka smeruje proti , a nie proti

tak, ako to je uvedené v sťažnosti.

III.1.3 K námietke kupovania hlasov

Sťažovatelia tiež namietajú s poukazom na čestné vyhlásenia obyvateľov obce, že im

bola prisľúbená určitá výhoda v prípade odovzdania svojho hlasu jednému z kandidátov

na starostu obce. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a návrhu sťažovateľov, uskutočnil ústavný

súd 6. februára 2015 na Obecnom úrade vo Vinodole na účely preskúmania opodstatnenosti

tejto námietky výsluch svedkov a .

Z výsluchu svedka vyplynulo, že mal približne 2 mesiace

pred voľbami za hlas pre pána ponúknuté zimné pneumatiky od mladíka, ktorého

nepozná. Na túto ponuku nereagoval. Má informácie, že aj iným voličom boli ponúkané

nejaké výhody, avšak nič bližšie k tomu uviesť nevie. Pán mu nič osobne

neponúkal.

Svedkyňa uviedla, že ju zastavila jedna pani v dedine a nabádala

ju, aby volila „mladšieho starostu“, mala jej ponúkať nejaký tovar, ona s tým nesúhlasila.

Vychádzajúc z poznatkov získaných výsluchom svedkov, ústavný súd konštatoval, že

sťažovateľom sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že v priebehu volebnej kampane došlo

k aktivitám, ktoré by sa dali označiť ako kupovanie hlasov. Pri vyhodnocovaní tejto

námietky sťažovateľov v kontexte s ich návrhom na zrušenie výsledku volieb považoval

ústavný súd za podstatnú aj tú skutočnosť, že bola formulovaná vo všeobecnej rovine,

pričom navyše sťažovatelia v nej ani len netvrdili, že by odporca osobne sľuboval niekomu z

voličov majetkový prospech.

III.2 Závery

Sumarizujúc svoje závery k jednotlivým námietkam, ústavný súd konštatuje,

že dokazovaním nezistil také nedostatky v priebehu volieb, ktoré by svojou intenzitou mohli

spochybniť či už výsledky volieb starostu obce, alebo výsledky volieb poslancov obecného

zastupiteľstva. Výsledok volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol podľa zistení

ústavného súdu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnených voličov prejavenej vo voľbách,

čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súd vyhovel návrhom sťažovateľov

a vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Vinodol za neplatné. Ústavný súd preto podľa

sťažnosti sťažovateľov zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015