Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)PL. ÚS 62/2014
PDF · 645.7 KB
No categories available
PL. ÚS 62/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015
v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka, Ľudmily
Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní
o sťažnosti , , zastúpeného advokátom
JUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, ktorou namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vinodol konaných 15. novembra 2014,
za účasti , , a
o sťažnosti , ; ,
; , ; ,
; , , a ,
, kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva
vo Vinodole, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Advokátska kancelária,
Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb
poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol konaných 15. novembra 2014, za účasti
, ; , ;
, ; ,
; , ; ,
; , , a
, , takto
rozhodol:
Sťažnosť a sťažnosť , ,
, , a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Sv. Cyrila
a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb
starostu obce Vinodol (ďalej aj „obec“) konaných 15. novembra 2014.
Zo sťažnosti a zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb
starostu obce konaných 15. novembra 2014, ktorá tvorí prílohu k sťažnosti, vyplýva, že
sťažovateľ kandidoval na funkciu starostu obce pod poradovým č. 1, pričom z celkového
počtu 1 062 platne odovzdaných hlasov získal 482 platných hlasov, čo predstavuje 45,39 %
z celkového počtu platne odovzdaných hlasov, a preto je aktívne legitimovaný na podanie
sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v súlade
s § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Za starostu obce bol zvolený
(ďalej aj „odporca“ alebo „zvolený starosta“), ktorý vo voľbách získal
580 platných hlasov, t. j. o 98 viac hlasov ako sťažovateľ.
Dňa 28. novembra 2014 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť
, ; , ;
, ; , ;
, , a , (ďalej aj
„sťažovatelia na funkciu poslanca“ alebo „sťažovatelia v 1. až 6. rade“; všetci spolu ďalej aj
„sťažovatelia“), kandidátov na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva vo Vinodole, ktorí
ako kandidátov, proti ktorým sťažnosť smeruje, označili ,
; , ; ,
; , ; ,
; , ; ,
, a , (ďalej aj „zvolení
poslanci“). Sťažovatelia v 1. až 6. rade namietajú nezákonnosť a neústavnosť volieb
poslancov Obecného zastupiteľstva v obci Vinodol konaných 15. novembra 2014.
Odôvodnenia sťažností sťažovateľa a sťažnosti sťažovateľov na funkciu poslanca sú
takmer identické a sú založené najmä na týchto dôvodoch:
1. Neregulárny priebeh a nesprávne sčítanie hlasov
Sťažovatelia namietajú neregulárny priebeh sčítavania hlasov, ktorý mal byť podľa
nich chaotický a neprofesionálny s absenciou vzájomnej kontroly sčítania. Tieto skutočnosti
podľa názoru sťažovateľov nasvedčujú zmanipulovaniu výsledkov volieb, ktoré tak
nezodpovedajú reálne prejavenej vôli voličov. Neregulárny priebeh sčítavania hlasov môžu
podľa vyjadrenia sťažovateľov potvrdiť osoby, ktoré sa zúčastnili volieb ako pozorovatelia a
ktorých čestné vyhlásenia sú prílohou sťažností. Súčasťou príloh sťažností je aj trestné
oznámenie podané pozorovateľmi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že oznamovateľom sa
podarilo získať informácie o vyjadrení jedného z členov volebnej komisie, podľa ktorého sa
mu podarilo zmanipulovať proces sčítavania hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov
obecného zastupiteľstva. Sťažovatelia navrhujú, aby si ústavný súd pre účely zistenia
reálnych výsledkov volieb vyžiadal príslušnú volebnú dokumentáciu a prepočítal hlasy
odovzdané vo voľbách kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva, ako i hlasy
odovzdané vo voľbách starostu.
2. Porušovanie volebného moratória
Sťažovatelia tiež tvrdia, že v priebehu volieb do orgánov samosprávy obce došlo
k porušeniu § 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo
„zákon o voľbách“), ktoré zakazuje vedenie volebnej kampane v čase volebného moratória.
Sťažovatelia argumentujú čestnými vyhláseniami obyvateľov obce, ktoré tvoria prílohu
sťažností. Podľa vyjadrení obsiahnutých v týchto čestných vyhláseniach malo dôjsť v čase
volebného moratória k distribúcii propagačných letákov a materiálov jedného z kandidátov
na starostu obce. Sťažovatelia tiež poukazujú na čestné vyhlásenie neúspešného kandidáta
na starostu obce, v ktorom sa uvádza, že v deň konania volieb dostal propagačný leták
kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva popísaný hanlivými a osočujúcimi
výrokmi namierenými proti sťažovateľom. Sťažovatelia uvádzajú, že obdobné letáky boli
umiestnené v rôznych častiach obce tak v deň volieb, ako aj v deň prechádzajúci konaniu
volieb, teda v čase volebného moratória.
Sťažovateľ tiež tvrdí, že odporca na sociálnej sieti 14. novembra 2014 o 12.40 h
okrem iného uviedol: „... Máme len dve možnosti, pokračovanie súčasného stavu alebo
ukončenie psychického teroru ktorý mnohých z Vás ubíja a ničí už v zárodku každú
pozitívnu aktivitu pre obec, ktorú by sme mohli realizovať pri starostovi ktorý vníma názory
občanov Vinodolu ako pozitívnu aktivitu pre obec, ktorú by sme mohli realizovať
pri starostovi, ktorý vníma názory občanov Vinodolu ako pozitívnu energiu a novú silu
pre Vinodol...“ Sťažovateľ ďalej uvádza, že na sociálnej sieti v skupine pod názvom
„Vinodol otvorene“ «bolo v čase moratória zároveň verejne uvádzané množstvo klamstiev
a útokov na Sťažovateľa a tým tesne pred konaním volieb hrubo ovplyvňovaná skupina
voličov. Mám za to a som presvedčený, že takýmto verejným „príhovorom“
prostredníctvom verejne dostupnej sociálnej siete protikandidát hrubým spôsobom porušil
zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a to ustanovenia o volebnej kampani a jej
zákaze v čase zákonom vymedzenom a zároveň hrubým spôsobom porušil zásadu rovnosti
zbraní.».
3. Kupovanie hlasov
Sťažovatelia tvrdia, že v priebehu volieb došlo aj ku kupovaniu hlasov, pričom v tejto
súvislosti poukazujú na ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov obce tvoriace prílohu sťažností.
Obsahom týchto čestných vyhlásení je vyjadrenie, že im bola prisľúbená výhoda v prípade
odovzdania svojho hlasu jednému z kandidátov na starostu obce.
Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnostiach sa sťažovatelia domáhajú, aby
ústavný súd o nich rozhodol týmto nálezom:
„1) Voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce Vinodol v rámci volieb
do orgánov územnej samosprávy v obci Vinodol konané dňa 15. 11. 2014 sú neplatné.
2) Protikandidáti sú povinní spoločne a nerozdielne podľa ustanovení § 19 ods. 1
a § 24 ods. 2 zákona č. 114/1993 Z. z. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu
Slovenskej republiky a podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
a ustanovenia § 11 ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho
zastúpenia advokátovi JUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 340,90 Eur (2 úkony právnej
pomoci á 134, € príprava a prevzatie právneho zastúpenie vrátane prvej porady
s klientom, sťažnosť + 2x RP á 8,04 € + 20 % DPH) do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu na účet...
3) Voľby starostu obce Vinodol v rámci volieb do orgánov územnej samosprávy
v obci Vinodol konané dňa 15. 11. 2014 sú neplatné.
4) Kandidát je povinný podľa ustanovení § 19 ods. 1 a § 24 ods. 2
zákona č. 114/1993 Z. z. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej
republiky a podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a ustanovenia § 11
ods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi
JUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 340,90 Eur (2 úkony právnej pomoci á 134, €
príprava a prevzatie právneho zastúpenie vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť + 2x
RP á 8,04 € + 20 % DPH) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet...“
Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa vyzval ústavný súd
odporcu, aby sa vyjadril k sťažnosti. Vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
30. decembra 2014, zvolený starosta k jednotlivým námietkam okrem iného uvádza:
„1. Volebná komisia chaos a neprofesionalita
S týmto bodom sťažnosti priamo nemám žiadny súvis, lebo na voľbách som bol
aktívne iba ako volič. Len po osobnom stretnutí s predsedníčkou komisie po voľbách
ohľadom vysvetlenia volebného incidentu, viem, že pozorovatelia neopísali reálny priebeh...
Tiež som sa stretol s piatou nezávislou pozorovateľkou p. , ktorá mi
opísala volebné sčítanie úplne inak ako uvedení pozorovatelia. Dôkazom bezproblémového
priebehu volieb a sčítania hlasov je volebná zápisnica bez pripomienok...
2. Umiestnenie pozorovateľov
Tu mám zato, že uvedení štyria pozorovatelia sa snažia iba napomôcť zmariť voľby,
lebo vyššie popisujú ako sa voľby manipulovali a tu sa sťažujú ako boli ďaleko a nebolo
možné získať objektívny poznatok. K tomuto len doplním, že v tom reálnom čase, žiaden
z týchto pozorovateľov nenamietal, kde sedí a aký má dohľad...
3. Predvolebná kampaň
Moja volebná kampaň bola vedená v čestnom a morálnom duchu, vydal som
pre občanov len jeden predvolebný leták s volebnými víziami, tento leták prikladám ako
prílohu č. 2, ktorý bol daný do schránok 9. a 10. 11. 2014, čiže v čase zákonom povolenej
volebnej kampane. Pre objektivitu dodávam, že dňa 15. 10. 2014 som dal rozniesť kartu
obsahujúcu iba moju fotografiu, meno, priezvisko, vek, kandidát na starostu, nominant
a krátke heslo. Neboli tam žiadne sľuby, žiadny volebný program, čiže som určite dodržal
tzv. rovnosť zbraní...
4. Leták kandidátov na poslancov popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi
na sťažovateľa
V tejto veci mám za to, že to je vykonštruovaná záležitosť na moju osobu. Čestne
vyhlasujem, že s touto skutočnosťou nemám žiadny súvis a ani nikto z mojich blízkych
a dodnes nemám vedomosť, čo na spomínanom letáku bolo vlastne napísané...
5. Moje vyjadrenie sa na sociálnej sieti 14. 11. 2014 o 12:40 hod.
Nakoľko na žiadnej sociálnej sieti nie som registrovaný, pod svojím ani iným menom,
je celý tento bod vymyslený. Dňa 14. 11. 2014 v čase 12:40 hod. som bol na obchodnej
ceste s mojím obchodným partnerom. Aj z toho vyplýva, že tento bod sťažnosti sa
jednoznačne netýka mojej osoby...
6. Poškodzovanie a likvidácia materiálov sťažovateľa
... ja som nikomu nekázal a ani nikoho neposielal, aby ich plagáty išiel vyťahovať
zo schránok, čiže toto obvinenie je neoprávnené voči mojej osobe a dištancujem sa od neho.
7. Ponúknutie výhod ak ma budú občania voliť
V tomto obvinení by som upozornil na to, že osoby, ktoré dali čestné vyhlásenie
v tejto veci, ja osobne nepoznám. Len na záver chcem uistiť Ústavný súd, že som nikomu nič
neponúkol a ani nedal za hlas, ktorý by mal vhodiť do volebnej urny...
8. Manipulácia volieb členom volebnej komisie
K tomuto bodu sa nebudem a ani nechcem vyjadrovať, lebo si myslím že je nereálny
a vykonštruovaný, je dokonca podané trestné oznámenie, čiže je to vecou orgánov činných
v trestnom konaní.“
Dňa 23. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená kompletná volebná
dokumentácia týkajúca sa volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol uskutočnených
15. novembra 2014, ako aj kontaktné adresy členov miestnej volebnej komisie vrátane
jej predsedníčky.
Uznesením sp. zn. PL. ÚS 62/2014 zo 17. decembra 2014 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie a uznesením sp. zn. PL. ÚS 66/2014 zo 17. decembra 2014
prijal na ďalšie konanie i sťažnosť sťažovateľov na funkciu poslanca, pričom druhým
výrokom spojil obe sťažnosti na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.
Po prijatí sťažností na ďalšie konanie ústavný súd požiadal zvolených poslancov
Obecného zastupiteľstva obce Vinodol o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľov.
Zvolený poslanec v písomnom vyjadrení k sťažnosti
z 27. januára 2015 uviedol, že považuje „priebeh volieb za zákonný a ústavný. Sťažnosť
proti výsledkom volieb pokladám za neopodstatnenú.“.
Dňa 28. januára 2015 bolo ústavnému súdu doručené písomné vyjadrenie zvoleného
poslanca , v ktorom uvádza:
„1. Predmetnú sťažnosť pokladám za opodstatnenú.
2. Mám vedomosť o tom, že samotné sčítavanie hlasov bolo vykonávané
vo dvojiciach, bez vzájomnej kontroly, pričom druhému z dvojice nebolo umožnené preveriť
skutkový stav prepočítania hlasov.
3. Rovnako tvrdenia sťažovateľov sa zakladajú na pravde, kde pozorovatelia boli
usadení na pripravené miesta v rohu miestnosti, odkiaľ v žiadnom prípade nemohli
objektívne pozorovať sčítavanie hlasov.
4. Taktiež mám vedomosť o tom, že nebolo komisiou vykonané zapečatenie
hlasovacích lístkov po ukončení volieb.
5. Zároveň potvrdzujem, že v čase volebného moratória t. j. dňa 14. 11. 2014
v popoludňajších hodinách, som obdržal propagačný leták, ktorý bol popísaný osočujúcimi
a hanlivými výrokmi, aj k mojej osobe.“
Zvolený poslanec vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu
28. januára 2015 okrem iného uvádza:
«... Sťažovatelia uvádzajú chaotické a neprofesionálne konanie členov volebnej
komisie... Dovoľte podotknúť, že väčšina členov komisie mala už skúsenosti z tejto práce,
boli zástupcami rôznych politických strán a som presvedčený aj na základe rozhovorov
s jednotlivými členmi miestnej volebnej komisie, že postupovali zákonne a zodpovedne.
Osoby pozorovateľov uvedených v sťažnosti nemožno považovať za nestranných a dovolím si
vyjadriť presvedčenie, že v priamej konfrontácii by nedokázali obhájiť svoje tvrdenia
podobne ako ostatní, ktorí podpísali „Čestné vyhlásenie“ uvedené v ktoromkoľvek bode
sťažnosti.
Sťažovatelia tvrdia, že boli počas volebného moratória rozširované hanlivé materiály
poškodzujúce povesť kandidáta na starostu ako aj samotných sťažovateľov,
kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva. Tvrdia tiež, že v tomto čase boli
do schránok rozširované aj volebné materiály iných kandidátov. Podstatnú časť volebnej
kampane som osobne riadil a prehlasujem, že žiaden materiál nebol distribuovaný počas
moratória. Roznos našich materiálov bol ukončený cca 4 hodiny pred začiatkom
moratória...
Čestné vyhlásenie občanov , a
ktoré má dosvedčiť, že im boli ponúknuté rôzne výhody v prípade, že budú voliť
protikandáta musí každý, občan Vinodolu len s úsmevom odmietnuť ako zneužitie
menovaných občanov. Dôvody sú zrejmé, lebo viac menej bol každý svojim spôsobom
závislý na rozhodnutiach ex starostu. Táto skutočnosť sa bude určite dať preukázať
výsluchom.
Za nehoráznosť a ohováranie hodné trestného oznámenia na sťažovateľov, považujem
ich tvrdenie v sťažnosti kde uvádzajú, že členka volebnej komisie vo Vinodole
zmanipulovala výsledky volieb pripočítaním hlasov určitým kandidátom.»
Zvolený poslanec v písomnom vyjadrení k sťažnosti
z 30. januára 2015 uvádza:
„Považujem celé podanie na nezákonnosť volieb za účelovo vykonštruované
klamstvá zo strany ako pozorovateľov, samotných neúspešných poslancov ako aj zo strany
osôb podpísaných pod Čestným vyhlásením. Nie je to prvý krát čo bol v našej obci zneužití
inštitút čestného prehlásenia a svoje tvrdenia na výsluchu nebudú vedieť dostatočne obhájiť.
Ja priebeh volieb považujem za zákonní a ústavný.
K volebnému moratóriu iba toľko že volebné materiály boli distribuované včas pred
moratóriom a neboli tam žiadne hanlivé povesť poškodzujúce výrazy iba overené fakty
zistené hl. kontrolórom obce.
Ohľadom volebnej komisie, plne stojím za ich vyjadrením ktoré uviedli vo svojom
stanovisku nakoľko v komisii boli zastúpení členovia viacerých politických strán.
Sťažnosť na výsledok komunálnych volieb považujem za neopodstatnenú.“
Dňa 2. februára 2015 boli ústavnému súdu doručené obsahovo totožné písomné
vyjadrenia zvolených poslankýň a ,
v ktorých okrem iného uvádzajú:
„Pri sčítavaní hlasov som prítomná nebola, preto sa nemôžem k jeho priebehu
vyjadriť. Sťažujúci pozorovatelia na jednej strane uvádzajú, že sčítanie hlasov bolo
poznačené chaosom, neprofesionalitou a bez vzájomnej kontroly sčítania hlasov. Na druhej
strane uvádzajú, že nebolo možné získať objektívny poznatok o reálnom sčítaní hlasov, čím
si podľa môjho názoru odporujú. Podľa môjho názoru sťažujúcich sa pozorovateľov
nemožno považovať za nestranných.
Vo volebnej komisie cez jej členov bolo zastúpené široké spektrum politických strán;
čím bola podľa môjho názoru zabezpečená jej objektivita. Zápisnicu podpísali všetci
členovia bez výhrad, nikto z členov nemal žiadne námietky ani výhrady.
Čo sa týka porušenia volebného moratória a rozširovania letáka popísaného
hanlivými a osočujúci výrokmi myslím, že toto tvrdenie nie je založené na pravde. Naša
domácnosť ani domácnosti známych, ktorých som oslovila, nemali v čase volebného
moratória doručené žiadne letáky. Tak isto som na žiadnom letáku nečítala hanlivé ani
urážlivé výroky na bývalého starostu. O existencii takého letáka som sa dozvedela až
z fotokópie sťažnosti, ktorá mi bola doručená z Ústavného súdu. Že by bol leták doručený
iba bývalému starostovi, resp. sťažovateľom?
Čestné vyhlásenia podpísané občanmi, ktorým boli ponúkané rôzne výhody oni
vedia prečo to čestné vyhlásenie podpísali. To by bolo vhodné zistiť priamo od nich a možno
aj priamou konfrontáciou s osobou, alebo osobami, ktoré im mali ponúkať rôzne výhody.“
Zvolený poslanec vo vyjadrení k sťažnosti z 3. februára 2015
uvádza:
„Nakoľko som nebol prítomný pri sčítavaní hlasov nemôžem podať svedectvo
o priebehu sčítania, no napriek tomu som presvedčený, že voľby a samotné sčítanie hlasov
prebehlo demokraticky a transparentne.
V tomto mojom presvedčení ma utvrdzuje fakt, že miestna volebná komisia bola
zložená z členov, ktorí boli nominovaní širokým spektrom politických strán a tiež časť
volebnej komisie sympatizovala s kandidátom na starostu p. a časť s kandidátom
na starostu p. . Pri takomto zložení volebnej komisie nemohlo prísť ku chaosu,
neprofesionalite a chybnému sčítaniu hlasov, o čom svedčí zápisnica podpísaná všetkými
členmi volebnej komisie bez výhrad.
O tom, že si volebná komisia stojí za svojou prácou a výsledkami volieb svedčí aj
vysvetlenie skutkového stavu, pod ktoré sa podpísali všetci členovia miestnej volebnej
komisie a bolo zaslané Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Čo sa týka ďalších bodov sťažnosti ohľadne porušenia volebného moratória či
prípadného kupovania hlasov, som presvedčený, že sú to len vykonštruované klamstvá.
Niektorí ľudia, ktorí sú podpísaní pod čestnými prehláseniami k jednotlivým bodom
sťažnosti dodnes nevedia čo podpísali. Celú sťažnosť vnímam ako zúfalý pokus neúspešného
kandidáta na starostu, jeho rodinných príslušníkov a zopár prívržencov zvrátiť výsledok
demokratických volieb vo Vinodole, ktoré ukončili 24 rokov trvajúcu samovládu jednej
rodiny vo Vinodole.“
Zvolená poslankyňa , vo svojom vyjadrení k sťažnosti
okrem iného uvádza:
„... predvolebná kampaň bola zo strany protikandidátov neprofesionálna
a protiústavná... mám zato, že vo viacerých prípadoch bol porušený zákon o voľbách
do orgánov samosprávy roznášanie letákov mimo volebnej kampane, vyberanie
propagačných letákov zo schránok manželkami kandidátov na poslancov do OZ, hrubé
osočovanie a urážanie na letákoch, ktoré som obdržala v doobedňajších hodinách v deň
volieb a na ktorých som bola osočovaná aj ja... Považujem rozhodnutie predsedníčky
komisie za protiprávne, keďže neumožnila p. zúčastniť sa
sčítavania hlasov, ako pozorovateľ a samotných pozorovateľov posadila na vyhradené
stoličky cca 6 m od členov komisie, kde im nebolo umožnené zodpovedne pozorovať sčítanie
hlasov... Za protiprávne taktiež považujem rozhodnutie predsedníčky komisie, kedy povolila
členom miestnej volebnej komisie na žiadosť jedného člena prestávku v čase sčítavania
hlasov, kedy členovia komisie svojvoľne opúšťali volebnú miestnosť. Za protiprávne taktiež
považujem opúšťanie volebnej miestnosti počas sčítavania hlasov aj mimo prestávky.
Mám vedomosť o tom, že sčítavanie hlasov bolo chaotické, neprofesionálne
a bez vzájomnej kontroly. S pozorovateľmi som bola v neustálom kontakte cez sms...
za porušenie volebného zákona považujem fakt, že hlasovacie lístky údajne neboli členmi
komisie zapečatené, že komisia neprepočítala nepoužité hlasovacie lístky. Taktiež som toho
názoru, že nesedí počet hlasov pre starostu obce, nakoľko po spočítaní hlasov by mali
chýbať 3 hlasovacie lístky... Za najzávažnejšie porušenie volebného zákona považujem
pochybenie predsedkyne miestnej volebnej komisie , keď vtedajšiemu starostovi
obce p. neodovzdala po voľbách v zákonnej lehote zapečatené
hlasovacie lístky. Mám vedomosť o tom, že p. si ich dňa 15. 12. 2014
(v deň odchodu na dovolenku) vypýtal a prevzal od predsedkyne komisii
a zapisovateľky . Do tohto dňa mali byť údajne v kancelárii
zapisovateľky .“
II.
Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov
samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa
tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1
písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv
zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.
Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami
kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,
resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom
garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie
tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkým
prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov
územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie
poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo
(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré
je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011,
m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie
volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.
Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel
volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb
alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie
zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimi
bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb
a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita
protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov
(m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie
intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä
na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,
pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona), platí
prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách
napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne
inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie
musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ
nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.
ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj
dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o
ústavnom súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb
nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala
nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to
dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude
ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).
Vychádzajúc z uvedených kritérií a zásad, ústavný súd preskúmal námietky
sťažovateľov jednotlivo, ako aj spoločne a na tomto základe následne formuloval svoje
závery k obom sťažnostiam.
III.
Preskúmanie námietok sťažovateľov a závery
III.1 Preskúmanie námietok sťažovateľov
III.1.1 K námietke neregulárneho priebehu a nesprávneho sčítania hlasov
Podľa § 15 ods. 4 volebného zákona okrsková volebná komisia
a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie
hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,
b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie;
prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii,
c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.
Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný
okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.
V súlade s § 11 ods. 6 volebného zákona volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je
prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných
členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania
vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.
Podľa § 43 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie
a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
V súlade s § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta
hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich
odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková
volebná komisia.
Podľa § 37 volebného zákona do orgánov samosprávy obcí po ukončení hlasovania
dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky
a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú
žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich
otvorení zmieša. (odsek 1) Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami
z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname
voličov. Neúradné obálky komisia vylúči. (odsek 2) Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok
okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)
zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných
hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
(odsek 3) Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov.
Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov. (odsek 4)
Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie
lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci
do úschovy.
Na účely preskúmania námietky sťažovateľov o neregulárnom priebehu sčítavania
hlasov, ktoré malo spôsobiť ich nesprávne sčítanie, ústavný súd prostredníctvom sudcu
spravodajcu a v súlade s návrhom sťažovateľov uskutočnil 6. februára 2015 na Obecnom
úrade vo Vinodole výsluch svedkov: , ,
, , , a
.
Z výsluchu vyplynulo, že bola pozorovateľkou vo voľbách
do orgánov samosprávy 15. novembra 2014 v obci Vinodol, predsedníčke volebnej komisie
ju nahlásila pani . Uviedla, že do volebnej miestnosti prišla tesne pred skončením
volieb a bola prítomná pri sčítavaní hlasov, ktoré podľa jej vyjadrenia prebehlo tak, že hlasy
na poslancov počítali členovia volebnej komisie po dvojiciach, pričom jeden diktoval
a druhý z dvojice zapisoval. Hlasy na starostu sa počítali tak, že sa vytvorila pre každého
z kandidátov jedna kôpka. Hlasy na starostu „nesedeli“, preto boli prepočítané viackrát,
pričom spočiatku mal podľa výpovede svedkyne vychádzať ako víťaz pán , až
následným opätovným sčítaním komisia dospela k záveru o víťazstve pána .
Svedkyňa uviedla, že po jednom z prepočítaní hlasov iná pozorovateľka (pani )
vykríkla: „máte v tom chaos“ a žiadala hlasy na starostu opäť prepočítať. Svedkyňa uviedla,
že po vyhlásení volebných výsledkov opustila volebnú miestnosť, zapečatenia volebnej
dokumentácie sa nezúčastnila. Svedkyňa tiež uviedla, že jej nič nebránilo vo výhľade, keďže
videla „priamo“ proces sčítania hlasov zo svojho miesta.
Svedkyňa bola ako pozorovateľka nahlásená predsedníčke
miestnej volebnej komisie taktiež pani , pričom vo svojej výpovedi uviedla, že
pri prepočítavaní hlasov poslancov boli diktované čísla „za aj proti“, v podstate jej bolo
podozrivé, že na jednotlivých hlasovacích lístkoch boli označení kandidáti „za starostu
i proti starostovi“. Podľa názoru svedkyne vznikol pri prepočítavaní hlasovacích lístkov
na starostu „chaos, vždy vyšli iné čísla, nesedel celkový počet hlasov“, preto sa museli hlasy
opätovne prepočítavať. Žiadne výhrady proti priebehu sčítavania hlasov ako pozorovateľka
neuviedla, i keď sa domnieva, že mohlo dôjsť zo strany volebnej komisie pri sčítaní hlasov
na poslancov k pochybeniu, keďže sa podľa jej názoru výsledky sčítania prekontrolovať
nedali. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie.
Svedkyňa uviedla, že o priznanie statusu pozorovateľky miestnej
volebnej komisie požiadala sama predsedníčku volebnej komisie a prišla do volebnej
miestnosti tesne pred ukončením volieb. Uviedla, že najskôr boli prepočítané obálky, počet
sedel, boli oddelené platné hlasovacie lístky od neplatných, osobitne boli vyčlenené
hlasovacie lístky na poslancov a na starostu. Hlasy na poslancov sa prepočítavali
po dvojiciach, výsledky od začiatku sedeli, nevznikli žiadne spory. Hlasy na starostu sa
prepočítavali po stovkách, keďže pri prvom sčítaní výsledky „nesedeli“, hlasy sa
prepočítavali ešte dvakrát, kým komisia dospela k výsledku zaznamenanému v zápisnici.
Uviedla, že pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie nebola prítomná.
Z výpovede , členky volebnej komisie, vyplynulo, že počas
volebného moratória mali byť v obci distribuované materiály osočujúce niektorých
kandidátov na poslancov, napríklad , pána , nevedela ale uviesť, kto ich
rozširoval. Podľa jej vyjadrenia bol priebeh volieb bezproblémový, pri sčítaní hlasov boli
prítomní členovia volebnej komisie a pozorovatelia. Pri sčítavaní poslaneckých hlasov boli
členovia volebnej komisie rozdelení do dvojíc, pričom svedkyňa uvádza, že nemohla overiť
skutočnosti, ktoré jej druhý z dvojice diktoval, ku kontrolnému sčítaniu hlasov nedošlo.
Sčítanie hlasov na starostu bolo podľa názoru svedkyne „chaotické“, prvé sčítanie
„nesedelo“, preto sa prepočítavali hlasy opätovne, asi 5 až 6 krát, kým volebná komisia
nedospela opätovne k rovnakému volebnému výsledku. Po podpísaní volebnej zápisnice
boli zapečatené hlasovacie lístky páskou opatrenou podpisom člena volebnej komisie,
v takomto stave bola volebná dokumentácia ponechaná vo volebnej miestnosti.
Svedok bol členom miestnej volebnej komisie, priebeh volieb považuje
za bezproblémový. Sčítavanie hlasov prebehlo tak, že sa najskôr sčítali obálky, potom
komisia pristúpila k sčítaniu hlasov na poslancov, pracovalo sa v dvojiciach, jeden diktoval,
druhý písal, dvojice sedeli vedľa seba, vzájomná kontrola podľa jeho názoru bola možná.
Po prvom sčítaní hlasov na starostu bol víťazom pán , ale „nesedel“ celkový počet
odovzdaných hlasovacích lístkov, pri druhom a treťom sčítaní bol výsledok rovnaký, taký
ako je uvedený v zápisnici. Následne došlo k zapečateniu hlasovacích lístkov aj celej
volebnej dokumentácie do plechovej urny.
, zapisovateľka volebnej komisie, vo svojej výpovedi uviedla,
že bola prítomná pri prepočítavaní hlasovacích lístkov, avšak aktívne sa prepočítavania
nezúčastnila. Najprv komisia prepočítala hlasy na poslancov, pracovalo sa vo dvojiciach,
jeden diktoval, druhý zapisoval, hlasovacie lístky sa prepočítali len raz. Pri sčítaní lístkov
na starostu po prvom sčítaní bol víťazom pán , avšak pri celkovom sčítaní
hlasovacích lístkov ich počet „nesedel“, pri druhom a treťom sčítaní už vyšiel taký výsledok
volieb, aký je uvedený v zápisnici. Svedkyňa uviedla, že pozorovatelia, manželia
, opustili volebnú miestnosť po prvom sčítaní hlasov na starostu, ostatní
pozorovatelia ostali naďalej prítomní. Hlasovacie lístky boli zapečatené hnedou páskou,
cez ktorú sa členovia volebnej komisie podpísali, následne sa uložili do plechovej urny,
ktorá však zapečatená nebola. Urna sa nachádzala do 18. novembra vo volebnej miestnosti,
následne svedkyňa s kolegyňou ( ) hlasovacie lístky premiestnili do škatúľ
a uskladnili ich v archíve. Dňa 15. decembra 2014 vyzval pán , aby mu
odovzdala volebnú dokumentáciu. Od 15. decembra 2014 do 22. decembra 2014 bola
celá volebná dokumentácia v CO sklade zapečatená páskou, ktorú podpísal pán
a , CO sklad bol uzamknutý. Po vyžiadaní dokumentácie ústavným súdom
(22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a rozpečatil,
spísali obsah dokumentácie a doručili ju ústavnému súdu.
Z výpovede , predsedníčky miestnej volebnej komisie,
vyplynulo, že pred začatím sčítania hlasov dala pozbierať modré perá a rozhodla
o umiestnení pozorovateľov vo volebnej miestnosti, ktorí nenamietali. Pri zisťovaní
volebných výsledkov sa postupovalo tak, že sa najprv zapečatili prázdne hlasovacie lístky
a prázdne obálky, prepočítali sa odovzdané obálky, počet sedel, oddelili sa neplatné
hlasovacie lístky, platné sa začali sčítavať. Hlasovacie lístky na poslancov sa počítali tak, že
sa pracovalo vo dvojiciach, jeden diktoval, druhý zapisoval, používali čiarkovú metódu.
Uviedla, že pri prvom sčítaní hlasov na starostu vyšiel ako víťaz pán celkový počet
hlasovacích lístkov však nesedel, preto nariadila ich opätovné prepočítanie po desiatkach,
po treťom sčítaní bol výsledok rovnaký ako po druhom sčítaní a tento bol zaznamenaný
i v zápisnici, ktorú podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad. Následne došlo
k zapečateniu volebnej dokumentácie páskami, na ktoré sa členovia volebnej komisie
podpísali, a uložila sa do plechovej urny vo volebnej miestnosti. Dňa 18. novembra 2014
presunula spolu s volebnú dokumentáciu v škatuliach do registratúrneho
strediska, pán prítomný nebol. Mesiac po voľbách na výzvu pána mu
volebnú dokumentáciu odovzdala, pričom táto bola následne uložená v škatuli opatrenej jej
podpisom a podpisom pána v CO sklade. Po vyžiadaní dokumentácie ústavným
súdom (22. decembra 2014) ju pán za prítomnosti svedkyne a
rozpečatil, spísali obsah dokumentácie a bola doručená ústavnému súdu.
Ústavný súd, sumarizujúc poznatky získané z výsluchu svedkov, konštatuje, že
pri sčítavaní hlasovacích lístkov na poslancov obecného zastupiteľstva sa nepotvrdili žiadne
skutočnosti spochybňujúce zákonnosť a ústavnosť volieb. Proti spôsobu prepočítavania
hlasovacích lístkov nemal nikto z členov volebnej komisie či pozorovateľov výhrady,
celkovo prebiehalo sčítanie hlasovacích lístkov bezproblémovo. Výsluchom svedkov teda
neboli preukázané tvrdenia sťažovateľov na funkciu poslanca vo vzťahu k postupu volebnej
komisie pri sčítavaní hlasov odovzdaných kandidátom na poslancov.
Pokiaľ ide o sčítanie hlasovacích lístkov na funkciu starostu obce, zo svedeckých
výpovedí vyplynulo, že prebehlo opakovane, pretože pri prvom sčítaní bol počet sčítaných
hlasovacích lístkov väčší ako počet platných odovzdaných hlasovacích lístkov. Z tohto
dôvodu nariadila predsedníčka miestnej volebnej komisie opakované prepočítanie
hlasovacích lístkov, pričom výsledok dosiahnutý v tomto prepočítaní bol potvrdený ďalším
kontrolným prepočítaním. Žiadny z členov volebnej komisie či pozorovateľov neuplatnil
voči spôsobu a výsledku sčítania výhrady.
Na účely preskúmania námietky sťažovateľov o nesprávnom sčítaní hlasov si ústavný
súd od Obecného úradu vo Vinodole vyžiadal kompletnú volebnú dokumentáciu, z ktorej
zistil, že podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo vo volebnom okrsku (v obci
Vinodol) zapísaných do zoznamu voličov celkom 1 580 osôb, z ktorých boli 1 078 voličom
vydané obálky. Pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 1 062 platných hlasovacích
lístkov a pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva 1 048 platných hlasovacích lístkov. V
obci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby zabezpečovala miestna volebná
komisia, ktorá plnila v zmysle § 15 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí aj
úlohy okrskovej volebnej komisie. Miestna volebná komisia bolo osemčlenná, pričom všetci
členovia komisie vrátane predsedníčky zápisnicu podpísali bez výhrad.
Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce, ktorých sa
zúčastnili dvaja kandidáti, v prospech sťažovateľa odovzdaných 482 platných hlasov
a v prospech odporcu 580 platných hlasov. Volieb poslancov obecného zastupiteľstva sa
zúčastnilo 36 kandidátov, z ktorých boli na základe platne odovzdaných hlasov
za poslancov zvolení títo kandidáti:
1. – 492 hlasov,
2. – 435 hlasov,
3. – 423 hlasov,
4. – 410 hlasov,
5. – 366 hlasov,
6. – 360 hlasov,
7. – 343 hlasov,
8. – 332 hlasov,
9. – 317 hlasov.
Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce Vinodol a zistil, že
táto obsahuje kartónovú škatuľu s označením „Vinodol“ s obsahom:
1. Zoznam voličov;
2. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľby starostu obce Vinodol;
3. Odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstva
obce Vinodol;
4. Nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Vinodol;
5. Odovzdané neplatné hlasovacie lístky pre voľbu starostu a poslancov Obecného
zastupiteľstva obce Vinodol;
6. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného
zastupiteľstva a starostu obce;
7. Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného
zastupiteľstva a voľbách starostu obce;
8. Kandidátne listiny pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vinodol;
9. „Pomocné materiály“ volebnej komisie.
Volebná dokumentácia neobsahovala nepoužité ani odovzdané otvorené obálky.
Ústavný súd vykonal prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby
starostu a zistil, že kandidát č. 1 získal 482 platných hlasov a kandidát
č. 2 580 platných hlasov. 13 hlasovacích lístkov bolo vyhodnotených ako
neplatné.
Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov obecného
zastupiteľstva ústavný súd zistil tento volebný výsledok:
1. – 462 hlasov,
2. – 414 hlasov,
3. – 408 hlasov,
4. – 388 hlasov,
5. – 350 hlasov,
6. – 342 hlasov,
7. – 328 hlasov,
8. – 310 hlasov,
9. – 301 hlasov.
Spolu 30 hlasovacích lístkov bolo neplatných a jeden odovzdaný hlasovací lístok sa
nachádzal mimo obálky (taktiež vyhodnotený ako neplatný).
Na základe prepočítania hlasov ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľov
o nesprávnom sčítaní hlasov nie je opodstatnená vo vzťahu k voľbám starostu, ale je
čiastočne opodstatnená vo vzťahu k voľbám poslancov obecného zastupiteľstva, keďže
podľa výsledkov prepočítania ústavný súd zistil prakticky u všetkých zvolených poslancov
iné počty odovzdaných hlasov, ako sú uvedené v zápisnici miestnej volebnej komisie.
Ústavný súd ale zároveň zdôrazňuje, že zistené rozdiely v počte odovzdaných hlasov
jednotlivým kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva v konečnom dôsledku
nemajú vplyv na výsledok volieb, keďže aj podľa prepočítania uskutočneného ústavným
súdom získali najvyšší počet hlasov zo všetkých kandidátov tí kandidáti (a teda mali byť
zvolení), ktorí boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva podľa zápisnice miestnej
volebnej komisie.
III.1.2 K námietke porušovania volebného moratória
Sťažovatelia tvrdia, že v čase volebného moratória malo dôjsť k distribúcii
propagačných letákov a materiálov jedného z kandidátov na starostu obce. Sťažovatelia
argumentujú tiež čestným vyhlásením neúspešného kandidáta na starostu obce, v ktorom
tento uvádza, že v deň konania volieb dostal propagačný leták kandidátov na poslancov
obecného zastupiteľstva popísaný hanlivými a osočujúcimi výrokmi namierenými proti
sťažovateľom. Sťažovatelia uvádzajú, že obdobné letáky boli umiestnené v rôznych častiach
obce jednak v deň volieb, ako aj v deň prechádzajúci konaniu volieb, teda v čase volebného
moratória. Porušenie volebného moratória namietajú sťažovatelia i vo vzťahu k príspevku
odporcu na sociálnej sieti Facebook zo 14. novembra 2014.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň je
činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná
na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého
kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho
vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných
nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína
17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je
zakázané.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodín
pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní,
v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné
komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických
stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom,
zvukom alebo obrazom.
Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zverejňovať
výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa
predo dňom volieb.
Podľa § 30 ods. 13 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí členovia
volebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu
a čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.
Podľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb je
zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.
Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 30 ods. 1 zákona
o voľbách možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatíve
buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. iných subjektov zúčastňujúcich sa
na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp.
propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta,
príp. nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu a prospech. Účelom
takejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na volieb sa
zúčastňujúcich kandidátov, ktorá by sa mala premietnuť do odovzdania voličského hlasu
v prospech toho ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície). Volebná kampaň teda
spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej strane
do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v súvislosti
s porušovaním volebného moratória nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť
oboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostala
do zorného poľa jeho záujmu (m. m. PL. ÚS 15/2013, pozri tiež PL. ÚS 12/2011).
Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež uvádza, že zákaz volebnej kampane podľa § 30
ods. 2 zákona o voľbách predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu a práva
na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu podľa § 30 ods. 2 zákona
o voľbách sa nastoľuje rovnováha záujmov medzi osobami uplatňujúcimi právo podľa čl. 30
ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. Predmetom obmedzení v čase
volebného moratória nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda prejavu
alebo právo na informácie, ale iba rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, a to len
vtedy, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, že je v čase bezprostredne
pred voľbami zjavne spôsobilá vyvolať zmenu rozhodnutia voličov odovzdať svoj hlas
v prospech určitého kandidáta (m. m. PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 40/2011). Ústavný
súd v súvislosti s už uvedeným zároveň pripomína, že zákon o voľbách počas volebného
moratória explicitne nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré sú
subsumovateľné pod už citované ustanovenia § 30 ods. 11 až 14 tohto zákona
V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľov ústavný súd zohľadnil aj
ďalšiu svoju judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákon
o voľbách neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík vo volebnej kampani, ale
na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy, z § 30 ods. 1 zákona
o voľbách, nepriamo z § 336a Trestného zákona (trestný čin volebnej korupcie)
a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý minimálny, minimalistický, štandard
férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je žiaduce primerane zohľadňovať
pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.
Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámec uvádza,
že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebného
moratória musí vyvolať právne dôsledky (PL. ÚS 64/2014). Vo vzťahu k rozširovaniu
volebných letákov v čase moratória v konkretizácii na vec sťažovateľov ústavný súd uvádza,
že je dôležité, aby posudzoval obdobné námietky sťažovateľov pri rozhodovaní o volebných
sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac, že volebný leták v obci, ktorá
má 1 580 oprávnených voličov a v ktorej sa väčšina obyvateľov navzájom pozná, spravidla
sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už
viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel
volebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak
na voliča prostredníctvom neférových praktík, by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol
byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej
dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľov
o porušovaní volebného moratória distribúciou propagačných letákov zvoleného starostu
obce a zvolených poslancov, ktoré mali obsahovať aj hanlivé a osočujúce výroky,
za nedôvodnú.
Vzhľadom na v ostatnom období sa rozširujúce námietky proti uskutočňovaniu
nekalej volebnej agitácie prostredníctvom internetu, resp. sociálnych sietí, považoval
ústavný súd za žiaduce osobitne sa vyjadriť k tvrdeniu sťažovateľov o porušení volebného
moratória prostredníctvom sociálnej siete Facebook.
Z už citovaného § 30 ods. 11 zákona o voľbách vyplýva, že počas volebného
moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznom vysielaní
a v ďalších hromadných informačných prostriedkoch. Ústavný súd v tejto súvislosti
potvrdzuje svoj právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 25/2015
z 18. februára 2015, podľa ktorého z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahleho
komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie,
a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť
nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz
ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách. Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobný
záver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup
verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom e mailu
s uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie
uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom
na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi
verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách.
Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že námietka sťažovateľov o porušovaní
volebného moratória odporcom prostredníctvom sociálnej siete Facebook je neodôvodnená.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd zobral na vedomie vyhlásenie právneho
zástupcu sťažovateľov tvoriace obsah zápisnice z výsluchu svedkov 6. februára 2015,
z ktorého vyplýva, že táto námietka smeruje proti , a nie proti
tak, ako to je uvedené v sťažnosti.
III.1.3 K námietke kupovania hlasov
Sťažovatelia tiež namietajú s poukazom na čestné vyhlásenia obyvateľov obce, že im
bola prisľúbená určitá výhoda v prípade odovzdania svojho hlasu jednému z kandidátov
na starostu obce. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a návrhu sťažovateľov, uskutočnil ústavný
súd 6. februára 2015 na Obecnom úrade vo Vinodole na účely preskúmania opodstatnenosti
tejto námietky výsluch svedkov a .
Z výsluchu svedka vyplynulo, že mal približne 2 mesiace
pred voľbami za hlas pre pána ponúknuté zimné pneumatiky od mladíka, ktorého
nepozná. Na túto ponuku nereagoval. Má informácie, že aj iným voličom boli ponúkané
nejaké výhody, avšak nič bližšie k tomu uviesť nevie. Pán mu nič osobne
neponúkal.
Svedkyňa uviedla, že ju zastavila jedna pani v dedine a nabádala
ju, aby volila „mladšieho starostu“, mala jej ponúkať nejaký tovar, ona s tým nesúhlasila.
Vychádzajúc z poznatkov získaných výsluchom svedkov, ústavný súd konštatoval, že
sťažovateľom sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že v priebehu volebnej kampane došlo
k aktivitám, ktoré by sa dali označiť ako kupovanie hlasov. Pri vyhodnocovaní tejto
námietky sťažovateľov v kontexte s ich návrhom na zrušenie výsledku volieb považoval
ústavný súd za podstatnú aj tú skutočnosť, že bola formulovaná vo všeobecnej rovine,
pričom navyše sťažovatelia v nej ani len netvrdili, že by odporca osobne sľuboval niekomu z
voličov majetkový prospech.
III.2 Závery
Sumarizujúc svoje závery k jednotlivým námietkam, ústavný súd konštatuje,
že dokazovaním nezistil také nedostatky v priebehu volieb, ktoré by svojou intenzitou mohli
spochybniť či už výsledky volieb starostu obce, alebo výsledky volieb poslancov obecného
zastupiteľstva. Výsledok volieb do orgánov samosprávy obce Vinodol podľa zistení
ústavného súdu zodpovedá väčšinovej vôli oprávnených voličov prejavenej vo voľbách,
čo v konečnom dôsledku neumožňuje, aby ústavný súd vyhovel návrhom sťažovateľov
a vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Vinodol za neplatné. Ústavný súd preto podľa
§ 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sťažnosti sťažovateľov zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2015