Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 64/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,

Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom

Liškom, Štefánikova 882/39, Poprad, proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce

konaných 15. novembra 2014, za účasti , zvoleného starostu obce

, takto

rozhodol:

Sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Liškom, Štefánikova 882/39, Poprad,

proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce konaných 15. novembra

2014, za účasti , zvoleného starostu obce (ďalej aj „odporca“).

Zo sťažnosti i z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách

konaných 15. novembra 2014 za starostu obce (ďalej len „voľby starostu obce“),

pri ktorých bolo do zoznamu oprávnených voličov zapísaných 1 400 voličov, z ktorých boli

1 024 voličom vydané obálky a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platných

hlasovacích lístkov. Sťažovateľ vo voľbách získal 303 hlasov, teda získal viac ako 10 %

hlasov podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a je aktívne

legitimovaný na podanie sťažnosti. Odporca podľa zápisnice miestnej volebnej komisie

získal 305 hlasov, t. j. o dva hlasy viac ako sťažovateľ.

Sťažovateľ namieta predovšetkým nesprávne sčítanie hlasov v miestnej volebnej

komisii, pričom výsledok volieb starostu obce považuje «za dôsledok nezákonného postupu

miestnej volebnej komisie, ktorá manipulovala s hlasovacími lístkami a touto manipuláciou

skreslila a pozmenila výsledok volieb v neprospech sťažovateľa a v prospech odporcu,

tak, že sa stal úspešným kandidátom na starostu obce. V miestnej

volebnej komisii bolo celkom 10 členov, s predsedom komisie 11, z toho celkom štyria

členovia odmietli podpísať Zápisnicu o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva

na starostu obce, a to pre závažné pochybenia a nezákonný postup ďalších členov volebnej

komisie. Nezákonný postup volebnej komisie, v súvislosti s ktorým je víťazom volieb

na starostu obce odporca, spočíval najmä v bezprecedentnej manipulácii s hlasovacími

lístkami niektorými členmi volebnej komisie, v absencii krížovej kontroly hlasov, ako aj

v tendenčnom, zaujatom správaní členov volebnej komisie vo vzťahu k sťažovateľovi.

Najzávažnejšie pochybenie však vidíme v porušovaní volebnej kampane spočívajúcej

v „kupovaní hlasov“ voličov v prospech sťažovateľovho protikandidáta .».

Sťažovateľ namieta aj porušenie pravidiel volebnej kampane, k čomu v sťažnosti

uvádza:

«Dňa 8.11.2014 prišiel do obce súčasný predseda Rómskej iniciatívy

Slovenska (ďalej len ako „RIS“), . Za stranu RIS kandidoval v komunálnych

voľbách na starostu obce . Menovaný predseda agitoval v časti obce, kde žijú

prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby v nadchádzajúcich voľbách

volili kandidáta č. 1, teda . Za hlasovanie im následne prisľúbil drevo

a potraviny, ktoré im bezodkladne po prevzatí úradu ako nový starosta

zabezpečí. V takomto správaní vidíme výrazne porušenie volebnej kampane, obmedzenie

slobodnej volebnej súťaže v neprospech sťažovateľa, zásah tak do pasívneho ako i aktívneho

volebného práva garantovaného SR. Sľubovanie majetkového prospechu

a protihodnoty za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, a ak mohlo mať čo i len

hypotetický vplyv na hlasovanie voličov a výsledok volieb, tak takýto výsledok, ktorý nemal

charakter spravodlivého a čestného politického zápasu nemôže byť akceptovaný.»

K námietke o nesprávnom sčítaní hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami,

ktoré mali spôsobiť nesprávny výsledok volieb, sťažovateľ ďalej uvádza:

«Miestna volebná komisia pri sčítavaní hlasov kandidátov na starostov začala

počítanie od piateho kandidáta smerom ku prvému kandidátovi tak, že si najprv urobili

kôpky podľa mien jednotlivých kandidátov. Na základe takého úvodného, prvého

spočítavania mal kandidát č. 5, 25 hlasov, kandidát č. 4,

303 hlasov, kandidát č. 3. 67 hlasov, kandidát č. 2,

270 hlasov a kandidát č. 1 mal 305 hlasov.

Avšak pri spočítavaní kôpky s hlasovacími lístkami s menom kandidáta č. 1,

, sa v tejto našli dva hlasovacie lístky s menom kandidáta č. 4,

a jeden hlasovací lístok s menom kandidáta . tak mal mať

regulárne 305 hlasov, nie 303. Tieto hlasovacie lístky priradil predseda miestnej volebnej

komisie, k ďalším hlasovacím lístkom kandidátov a hlasy dopísal aj

na lístok, na ktorý si ako predseda robil svoje vlastné poznámky. Počas sčítavania hlasov

však jeho priebeh rušil pozorovateľ, pán , a to tým, že si do mobilného telefónu

hlasným spôsobom ťukal počty hlasov kandidáta podľa toho, ako počítal

predseda pri úvodnom sčítavaní. Ešte pred riadnym skončením sčítavania vybehol hlučne

pred volebnú miestnosť s tým, že jednoznačným víťazom je . Pozorovateľ

vyvolal chaos, takže von ešte pred sčítaním hlasov vyšli aj ďalší členovia volebnej

komisie a jeden z členov, ho upozornil, že výsledky ešte nie sú konečné, že

sa musia opakovane prepočítať hlasy. Po tom, čo sa člen komisie , ktorý

zabezpečoval poriadok pred volebnou miestnosťou vrátil do volebnej miestnosti

k sčítavaniu, bolo mu zo strany predsedu MVK oznámené, že sčítavanie už

skončilo, vykonať ho mali ostatní členovia komisie a kandidát č. 4, nemá

305 hlasov, ale len 303. Členka komisie , ktorá toto sčítavanie tiež mala

vykonať, však v priebehu kedy došlo k jeho pozastaveniu volebnú miestnosť opustila a odišla

na toaletu.

Ďalší z pozorovateľov, , syn kandidáta, vyjadril presvedčenie, že

tieto hlasovacie lístky vyniesla a znehodnotila práve , keďže aj napriek snahe

členov komisie sa tieto dva hlasovacie lístky nenašli. Keďže ich však predseda Komisie mal

zapísané vo svojich poznámkach, požiadal ho zapisovateľ, , aby mu

originál týchto poznámok vydal, že ich uvedie ako prílohu v zápisnice. Predseda komisie

však originál týchto poznámok znehodnotil a vyhodil. Zapisovateľ z týchto poznámok

vyhotovil jednu kópiu. Z vyššie uvedeného opisu skutkového priebehu spočítavania hlasov je

evidentné, že tieto boli sčítavané nedbalým spôsobom, nedošlo ani ku krížovému sčítaniu

hlasov (dokonca sa ani neprerátavali hlasovacie lístky s menami ostatných kandidátov,

prepočítavali sa len hlasy kandidáta č. 1, a kandidáta č. 4, ),

s hlasovacími lístkami bolo manipulované, časť členov volebnej komisie opúšťala v priebehu

sčítavania volebnú miestnosť, predsedom deklarované súčty hlasovacích lístkov po tom, čo

sa sčítavanie prerušilo už nesedeli. Aj vzhľadom k týmto závažným nedostatkom odmietli

členovia komisie, , , a

podpísať zápisnicu, pretože nesúhlasili ani s priebehom sčítavania výsledkov

volieb, ani so samotným zistením výsledkom.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol

tak, že „... zruší napadnutý výsledok volieb starostu obce zo dňa 16. 11. 2014“.

Ústavný súd uznesením č. k. 8 zo 17. decembra 2014 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a následne odporcu vyzval, aby sa k nej vyjadril. Odporca vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 15. januára 2015 k sťažovateľovej námietke týkajúcej sa

porušenia pravidiel volebnej kampane, ktorú považuje za účelovú, predovšetkým uviedol:

„V prvom rade je potrebné uviesť, že ja ako kandidát na starostu obce som riadne

a zákonne viedol celú volebnú kampaň a nie som si vedomý žiadneho porušenia zákona.

Pokiaľ ide o tvrdenia, že som niekomu niečo sľúbil (drevo a potraviny) nie je to pravda

a nikdy som nikomu nič nesľuboval v súvislosti s komunálnymi voľbami.“ Vo vzťahu

k námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami odporcu

poukazuje na skutočnosť, že nemá žiadne vedomosti o údajnom manipulovaní pri sčítavaní

hlasov a považuje postup miestnej volebnej komisie za „správny a zákonný“. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti odporca navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania

sťažnosť sťažovateľa proti výsledku volieb starostu obce konaných 15. novembra

2014 zamietol.

II.

Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou

silou zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy

musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb,

ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov

(, m. m. alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby

za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa v prípadoch uvedených v odseku 1

písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa §

63 ods. 1 uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona [zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“ alebo aj „volebný zákon“)] dôjde

spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo

závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh

volieb (napr. , , ). Nie každé porušenie volebného

zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd

každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona,

ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov.

Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie

volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene

vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov

().

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, ktorou sa

sťažovateľ domáha vyhlásenia volieb za neplatné, alebo zrušenia napadnutého výsledku

volieb, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb,

t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré

s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a sťažovateľom namietaným výsledkom volieb a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už

spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby

a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým

komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov

z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45), platí prezumpcia ich ústavnosti

a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou

sťažnosťou v zmysle rozhodne inak ako zamietnutím

volebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy

vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,

ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (,

a ). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,

pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže

byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,

prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca

v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd

podrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. ).

Na základe uvedených právnych východísk ústavný súd preskúmal námietky

sťažovateľa formulované vo volebnej sťažnosti.

III.

Preskúmanie námietok sťažovateľa

II.1 K námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami

Sťažovateľ namieta, že manipuláciou s hlasovacími lístkami pri sčítavaní hlasov

kandidátov na funkciu starostu obce došlo k vyhláseniu nesprávneho výsledku volieb

v prospech odporcu. Nezákonný postup miestnej volebnej komisie mal podľa sťažovateľa

okrem manipulácie s hlasovacími lístkami spočívať aj v absencii krížovej kontroly

hlasovacích lístkov a v zaujatosti viacerých členov miestnej volebnej komisie

k sťažovateľovi. Ústavný súd považoval túto námietku za kľúčovú, zvlášť s prihliadnutím na

skutočnosť, že medzi sťažovateľom a odporcom bol podľa zápisnice miestnej volebnej

komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce

(ďalej len „zápisnica“) rozdiel len dvoch hlasov v prospech odporcu.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná komisia je

uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná

väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje

za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí miestna volebná

komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda

a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa

poznamenajú.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí po ukončení

hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky

a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila

na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah

schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebná

komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky

a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí po vybratí

hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby

do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora).

Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky

zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí každý člen

okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej

volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí neplatný je

hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,

alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode

zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani

jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil

viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebná

komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu

s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Zákonodarca upravil v citovanom § 38 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov

samosprávy obcí posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov spôsobom negatívnej

enumerácie. Z takejto konštrukcie právnej úpravy vyplýva interpretačný záver, podľa

ktorého hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožno

považovať za platný hlasovací lístok.

Z textu § 38 ods. 1 písm. b) v spojení s textom § 31 ods. 4 zákona o voľbách

do orgánov samosprávy obcí zjavne vyplýva, že hlasovací lístok, ktorý nie je označený

zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti

nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov by v konkrétnom prípade bolo

prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov (m. m. ).

Ústavný súd si na účely posúdenia námietky týkajúcej sa manipulácie pri sčítavaní

hlasov vyžiadal z Obecného úradu v volebnú dokumentáciu. Zo zápisnice

miestnej volebnej komisie ústavný súd zistil, že vo volebnom okrsku (v obci ) bolo

zapísaných do zoznamu voličov celkom 1 400 osôb, z ktorých boli 1 024 voličom vydané

obálky, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platných hlasovacích lístkov.

V obci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby starostu zabezpečovala miestna

volebná komisia, ktorá plnila v zmysle § 15 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov

samosprávy obcí úlohy okrskovej volebnej komisie. Miestna volebná komisia bolo

jedenásťčlenná, pričom štyria členovia tejto komisie zápisnicu nepodpísali s odôvodnením,

že nesúhlasia so zistenými výsledkami sčítavania hlasov pre jednotlivých kandidátov

na post starostu obce.

Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce v prospech

(odporcu) ako kandidáta č. 1 odovzdaných 305 platných hlasovacích lístkov,

v prospech ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 270 platných hlasovacích

lístkov, v prospech ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 67 platných

hlasovacích lístkov, v prospech (sťažovateľa) ako kandidáta č. 4 bolo

odovzdaných 303 hlasovacích lístkov a v prospech ako kandidáta č. 5 bolo

odovzdaných 25 platných hlasovacích lístkov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce a zistil, že

táto obsahuje kartónovú škatuľu „Komunálne voľby 2014“ , hnedú kartónovú škatuľu, ktorá

bola prelepená bielou páskou, v ktorej boli obálky odovzdané vo voľbách starostu obce

a poslancov obecného zastupiteľstva a nezapečatená kartónová škatuľa, obsahom ktorej bola

zápisnica miestnej volebnej komisie, pomocný sčítací hárok, nepoužité hlasovacie lístky

pre voľbu starostu obce a voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a nepoužité obálky.

Následne ústavný súd prepočítal hlasovacie lístky odovzdané podľa zápisnice

miestnej volebnej komisie vo voľbách na starostu obce, pričom zistil, že platne

odovzdaných bolo 973 hlasovacích lístkov, z toho kandidát č. 1 (odporca)

získal 306 hlasov, kandidát č. 2 270 hlasov, kandidát č. 3

67 hlasov, kandidát č. 4 303 hlasov (sťažovateľ) a kandidát č. 5

27 hlasov.

Vychádzajúc z obsahu volebnej sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ústavný súd nariadil

na 3. február 2015 výsluch svedkov , člena miestnej volebnej komisie,

, zapisovateľa miestnej volebnej komisie,

, predsedu miestnej volebnej komisie, a , člena miestnej

volebnej komisie. Na výsluch sa nedostavil z dôvodu choroby svedok

(predvolanie mal riadne a včas vykázané). Výsluch svedkov v budove ústavného súdu

vykonal z poverenia pléna ústavného súdu sudca spravodajca. Výsluchu svedkov sa

zúčastnil sťažovateľ a jeho právny zástupca, ako aj odporca.

Z výsluchu vyplynuli najmä tieto skutočnosti:

bol do miestnej volebnej komisie delegovaný za politickú stranu

KĽS. Menovaný pri výsluchu potvrdil, že pri prvom sčítavaní hlasovacích lístkov pre voľbu

starostu obce sa v kôpke, v ktorej mali byť len hlasovacie lístky určené pre kandidáta č. 1

(odporcu), nachádzali aj dva hlasovacie lístky s hlasmi určenými pre kandidáta č. 4

(sťažovateľa), takže podľa toho mal odporca pri prvom sčítavaní získať len

303 hlasov, a nie 305 hlasov. Na dva hlasovacie lístky určené údajne pre sťažovateľa, ktoré

mali byť v kôpke pre odporcu, podľa svedka poukázal predseda miestnej volebnej komisie,

ktorý zároveň túto skutočnosť poznamenal na pomocný sčítavací hárok, na ktorom priradil k

hlasom určeným pre 2 hlasy a nariadil vykonanie kontrolného sčítania. Po

ďalšom prepočítavaní hlasovacích lístkov, ktoré sa už neuskutočnilo za prítomnosti

všetkých členov miestnej volebnej komisie, bol podľa svedka výsledok pre

306 hlasov, keďže zapisovateľ miestnej volebnej komisie našiel ďalší hlasovací lístok

určený pre odporcu. Po nasledujúcom kontrolnom sčítavaní bol však podľa svedka výsledok

pre už len 305 hlasov. Svedok ďalej uviedol, že pre nezrovnalosť pri

výsledkoch oboch kandidátov zápisnicu nepodpísal, a nebol ani prítomný pri zapečaťovaní

volebnej dokumentácie.

Svedok , ktorý vykonával funkciu zapisovateľa miestnej

volebnej komisie, vo svojej výpovedi potvrdil, že pri prvom sčítaní boli zaznamenané

2 hlasy v prospech sťažovateľa, pričom predseda miestnej volebnej komisie túto skutočnosť

vyznačil na pomocnom sčítacom hárku a následne navrhol ďalšie prepočítanie hlasov.

Po tomto kontrolnom prepočítavaní hlasov sa podľa svedka zistilo, že kandidát č. 1

získal 305 hlasov a kandidát č. 4 získal 303 hlasov. Svedok

ďalej uvádza, že počas archivácie objavil ešte jeden hlasovací lístok určený pre

zamiešaný v kôpke hlasovacích lístkov určených pre kandidáta č. 2 ,

na základe čoho prebehlo ďalšie kontrolné prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdaných

pre , po skončení ktorého mal opätovne len 305 hlasov. Svedok

ďalej uviedol, že po spísaní zápisnice ju spolu s predsedom miestnej volebnej komisie

zaviezli obvodnej volebnej komisii, pričom 4 členovia miestnej volebnej komisie, ktorí

zápisnicu odmietli podpísať, následne odišli, a preto pri zapečatení volebnej dokumentácie

boli prítomní už len zostávajúci šiesti členovia komisie. Svedok ako zamestnanec obce

volebnú dokumentáciu následne prevzal do úschovy.

Svedok , ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie,

vo svojej výpovedi potvrdil existenciu nezhôd pri sčítavaní hlasov pre kandidátov č. 1 a č. 4,

fyzickú existenciu dvoch hlasovacích lístkov s hlasmi odovzdanými v prospech sťažovateľa

v kôpke s hlasovacími lístkami určenými pre odporcu však nepotvrdil. Hlasovacie lístky

pre oboch kandidátov na starostu boli následne niekoľkokrát prepočítané, pričom

po každom sčítaní uskutočnenom rôznymi členmi miestnej volebnej komisie táto dospela

k rovnakému záveru, aký bol následne uvedený v zápisnici.

Ústavný súd v priebehu konania o sťažnosti zistil, že pozorovatelia, ktorí sa zúčastnili

volieb do orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 (

a ), podali 17. a 18. novembra 2014 trestné oznámenia pre podozrenie zo

spáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm.

a) , ku ktorému malo dôjsť 16. novembra 2014 na Obecnom úrade

v počas sčítavania hlasov jednotlivých kandidátov na post starostu obce. Poverení

príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky v Krompachoch

uzneseniami ČVS:ORP 1451/KR SN 2014 zo 16. decembra 2014 a ČVS:ORP 1449/KR

SN 2014 z 10. decembra 2014 (ďalej len „uznesenia Obvodného oddelenia

v Krompachoch“) obe trestné oznámenia odmietli, keďže nebol dôvod na začatie trestného

stíhania alebo na postup podľa .

Z označených uznesení Obvodného oddelenia v Krompachoch vyplynuli

pre posúdenie sťažnosti tieto rozhodujúce skutočnosti: „Výpovede členov volebnej komisie

a pozorovateľov sú protichodné tvrdenia v tom, kto údajne našiel volebné lístky

na kandidáta , kde väčšina členov volebnej komisie trvá na tom, že aj keď

tvrdí, že našiel dva volebné lístky oni ich nevideli

neskontrolovali a nevideli, kde ich kto položil. ... Po zistení, že má len 303

hlasov začal vo volebnej miestnosti ruch zo strany pozorovateľa ml.

nakoľko tento mal podozrenie, že dva hlasy jeho otca vyniesla von keď bola

vonku na WC. Väčšina členov volebnej komisie však vypovedá, že počas zrátavania hlasov

kandidátov na starostu nebola žiadna prestávka a vtedy nik z volebnej miestnosti nebol von.

Prestávka bola pred zrátavaním hlasov na starostu a ďalšia po zrátaní hlasov. Vzhľadom

k týmto zisteným skutočnostiam členovia volebnej komisie prekontrolovali kôpky všetkých

kandidátov na starostov no údajne stratené dva hlasy kandidáta nenašli.

Mal sa však nájsť lístok na kandidáta , ktorý by tým pádom mal mať

306 hlasov. No ani tento hlasovací lístok väčšina členov komisie nevidela. ... Aj napriek

odlišným výpovediam členov volebnej komisie, pozorovateľov a zapisovateľa všetci sa

zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo

iným spôsobom s nimi manipuluje. ... Počas trojnásobného zrátavania volebných lístkov,

ktoré všetci prítomní zrátavali naraz a za kontroly všetkých prítomných stále vyšlo

pre kandidáta 303 hlasov a pre kandidáta 305 hlasov.“

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci trestného konania poverení príslušníci

Obvodného oddelenia v Krompachoch vykonali výsluchy všetkých členov miestnej

volebnej komisie, ako aj oboch pozorovateľov a rovnako aj zapisovateľa miestnej volebnej

komisie, ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať právnym zástupcom sťažovateľa

navrhnutý dôkaz a predvolať na výsluch ďalších členov miestnej volebnej komisie.

Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd konštatuje, že aj keď z výsluchov svedkov

možno zhodne vyvodiť existenciu určitých nezrovnalostí pri prepočítavaní hlasovacích

lístkov určených pre kandidátov č. 1 a č. 4 (rôzne celkové výsledky získaných platných

hlasov kandidátov na starostu obce pri jednotlivých prepočítavaniach, pozn.),

prostredníctvom vykonaného dokazovania sa nepreukázala manipulácia s hlasovacími

lístkami žiadnym z členov miestnej volebnej komisie. Manipulácia s hlasovacími lístkami

v konečnom dôsledku nebola preukázaná ani v trestných konaniach, v rámci ktorých

Obvodné oddelenie v Krompachoch uzneseniami trestné oznámenia pozorovateľov

odmietlo („všetci sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp

volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje“).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje tvrdenie sťažovateľa o tom, že členovia

miestnej volebnej komisie manipulovali s hlasovacími lístkami, a tým skreslili výsledok

volieb v neprospech sťažovateľa, za nepreukázané, na čom nemôže nič zmeniť skutočnosť,

že štyria členovia miestnej volebnej komisie zápisnicu nepodpísali a vyslovili v nej

„nesúhlas so zistenými výsledkami na starostu obce“.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd navyše poukazuje na svoje zistenie

získané prepočítaním hlasov odovzdaných pre kandidátov č. 1 a č. 4 na funkciu starostu

obce, podľa ktorého odporca v skutočnosti dostal 306 hlasov, t. j. o jeden hlas viac, než je

uvedené v zápisnici, a teda o tri hlasy viac ako sťažovateľ. Za týchto okolností by aj

prípadné stotožnenie sa s tvrdením sťažovateľa o manipulácii s dvomi hlasovacími lístkami,

ktoré mali byť odovzdané v jeho prospech, nespôsobilo iný výsledok volieb, t. j. aj

v takomto prípade by víťazom volieb bol odporca.

III.2 K námietke porušenia pravidiel volebnej kampane

Sťažovateľ v súvislosti s námietkou založenej na tvrdení, že došlo k porušeniu

pravidiel volebnej kampane, v sťažnosti uvádza, že 8. novembra 2014 sa volebnej kampane

v prospech odporcu, ktorý kandidoval za politickú stranu Rómska iniciatíva Slovenska

(RIS), zúčastnil predseda tejto politickej strany , ktorý „agitoval v časti

obce, kde žijú prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby

v nadchádzajúcich voľbách volili kandidáta č. 1, teda “. Sťažovateľ ďalej

uviedol, že spôsob vedenia volebnej kampane odporcu, ktorá spočívala v sľubovaní

majetkového prospechu a protihodnoty (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS)

za hlasovanie vo voľbách na starostu obce (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS),

nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu. Odporca vo svojom vyjadrení

k tejto námietke zdôraznil, že viedol volebnú kampaň v súlade so zákonom a nikomu nič

osobne nesľuboval.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň je

činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná

na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého

kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho

vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných

nosičov informácií.

Z citovanej dikcie § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí

nepochybne možno vyvodiť, že za volebnú kampaň v prospech sťažovateľa treba považovať

aj agitáciu predsedu politickej strany, za ktorú vo voľbách kandidoval.

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa ústavný súd vzal do úvahy

svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákon

o voľbách do orgánov samosprávy obcí neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktík

vo volebnej kampani, ale na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z a ,

z § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, nepriamo z § 336a Trestného

zákona (trestný čin volebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istý

minimálny, minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie je

žiaduce primerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.

Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámec

podčiarkuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane musí vyvolať právne

dôsledky, a v konkretizácii na vec sťažovateľa ďalej uvádza, že rôznorodé predvolebné

sľuby či verejné prísľuby kandidátov, resp. kandidujúcich subjektov, vrátane sľubov

s majetkovým obsahom tvoria pri priamej komunikácii kandidátov na volené funkcie

(resp. ich zástupcov) s voličmi štandardnú súčasť volebnej kampane. Predvolebné sľuby

a verejne deklarované prísľuby kandidátov na volené funkcie s majetkovým obsahom ale

ústavný súd nemôže považovať automaticky za neprípustné formy volebnej agitácie,

či dokonca prejavy volebnej korupcie o to viac, že kvalifikácia tohto typu konania patrí

do sféry pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, resp. všeobecných súdov. Za týchto

okolností je dôležité, aby ústavný súd posudzoval obdobné námietky sťažovateľov

pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac,

že izolovaný verejný prísľub spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamo

ovplyvniť rozhodovanie voličov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju

doterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov

smerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožno

podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, by

totiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej

vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku

volieb (m. m. ).

Nad rámec už uvedeného ústavný súd pri vyhodnocovaní tejto námietky sťažovateľa

v kontexte s jeho návrhom na zrušenie výsledku volieb považoval za podstatné aj tú

skutočnosť, že bola formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom navyše sťažovateľ v nej ani

len netvrdil, že by odporca osobne sľuboval niekomu z voličov majetkový prospech.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd aj námietku sťažovateľa založenú na tvrdení

o porušovaní pravidiel volebnej kampane odporcom vyhodnotil ako nespôsobilú na to, aby

na jej základe rozhodol o zrušení napadnutého výsledku volieb starostu.

IV.

Záver

Zohľadňujúc svoje závery k obom námietkam sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že

jeho skutkové zistenia nesignalizujú, že pri voľbách starostu obce došlo

k hrubému alebo závažnému, prípadne opakovanému porušeniu volebných predpisov

pri voľbách starostu obce, na základe ktorého by v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

mohol uplatniť svoju právomoc podľa , teda

zrušiť napadnutý výsledok volieb. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d)

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015