Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 124/2015
PDF · 385.03 KB
No categories available
II. ÚS 124/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 59/2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 59/2010.
Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:
„Ako odporca som podal na OS Žilina v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. vedenom na OS Žilina
pod č. k. vzájomný návrh o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemkom pod týmto domom zapísaných na v k. ú.
dňa 4. 3. 2010, ktorý bol uznesením súdu vylúčený na samostatné konanie, ktoré je
vedené pod č. k. 8 C/59/2010.
Predmetné konanie bolo uznesením č. 8 C/59/2010 43 zo dňa 16. 1. 2012 prerušené
do právoplatného skončenia konania vedeného OS Žilina pod č. k. 6 C/52/2008 v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c) OSP, ktoré bolo potvrdené i uznesením KS v Žiline č. 5 Co/67/2012 51
zo dňa 29. 2. 2012. V konaní č. 6 C/52/2008 bol dňa 4. 6. 2013 vydaný rozsudok
č. 6 C/52/2008 454, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 7. 2013 a vykonateľnosť dňa 31.
7. 2013...
Predmetné konanie (súdny spor), ktorého vecou bolo rozhodnúť o zrušení
a vyporiadaní podielové spoluvlastníctva, trvá už vyše 4 roky. Od právoplatnosti rozsudku
v konaní č. 6 C/52/2008 zo dňa 15. 7. 2013 sa vo veci vôbec nekonalo (ani jedno
pojednávanie) a do dnešného dňa nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Súd až
po mojom návrhu na pokračovanie v konaní začal konať a vytýčil pojednávanie na deň
4. 2. 2015, i keď mal v konaní pokračovať v zmysle § 111 ods. 2 OSP. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam mám za to, že zo strany Okresného súdu Žilina došlo k neúmerným
súdnym prieťahom v prejednávanej veci.
Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu Žilina počas vyše 1 roka od právoplatnosti
rozsudku v konaní č. 6 C/52/2008 zo dňa 15. 7. 2013 som podal i sťažnosť predsedovi
Okresného súdu Žilina na prieťahy v konaní zo dňa 3. 11. 2014, na ktorú mi
podpredsedníčka súdu odpovedala vyjadrením k podaniu č. 1 SprS/454/2014 zo dňa
19. 12. 2014, v ktorom skonštatovala, že v danej veci sa nekonalo v zmysle § 6 OSP, a preto
považuje moju sťažnosť za dôvodnú.“
Podľa názoru sťažovateľa:
„Nakoľko od podania návrhu v roku 2010 do dnešného dňa tento vyše 4 ročný súdny
spor nebol právoplatne skončený, mám za to, že konaním Okresného súdu Žilina dochádza
k prieťahom v konaní.
Som presvedčený, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia
práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľa, ale aj
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany
porušovaných základných práv mňa sťažovateľa. Z týchto dôvodov považujem za primerané
finančné zadosťučinenie sumu vo výške 3.000, €.“
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí
jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov
podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C/59/2010 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000, € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť
porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 533,60 € za 3 úkony právnej pomoci /sťažnosť zo dňa
3. 11. 2014; prevzatie, príprava zastúpenia zo dňa 13. 1. 2015; podanie sťažnosti zo dňa
16. 1. 2015 jeden úkon á 139,83 € + 8,39 € režijný paušál + 59,29 € (20 % DPH)/ na
účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 59/2010 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony
bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že v namietanom konaní dochádzalo
k prieťahom, ústavný súd však zároveň poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť
spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
Navyše, v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých
sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany
pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať
bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť
[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný
na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona
o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a
zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak
orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť
bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (§ 25
ods. 3 zákona o ústavnom súde) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa
doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor
na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného
práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu
podal 3. novembra 2014. Po podaní sťažnosti okresný súd nariadil vo veci pojednávanie
na 4. február 2015. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd po podaní sťažnosti začal vo veci
konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu
v namietanom konaní bol najmä v období po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 52/2008 (15. júl 2013), teda po odpadnutí prekážky,
pre ktorú sa konanie prerušilo, poznamenaný prieťahmi, ale po podaní sťažnosti podľa § 62
a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že
v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného
dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi, aby
opätovne podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa bude domáhať ochrany
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2015