Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 537/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , a , , zastúpených

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),

, (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), a ,

(ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“) alebo (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v namietanom konaní podali návrh na určenie, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva, proti odporcom – . Sťažovatelia ďalej

uviedli: „V predmetnom konaní od podaného návrhu dňa 26. 3. 2012 sa uskutočnilo iba

jedno pojednávanie, pričom sme súd urgovali žiadosťami zo dňa 6. 8. 2013 a 3. 10. 2014

o vytýčenie termínu pojednávania. Na naše žiadosti sme do dnešného dňa nedostali žiadnu

odpoveď a nebol ani len vytýčený termín pojednávania.

Predmetné konanie..., ktorého vecou je rozhodnúť, či sporné nehnuteľnosti patria

do dedičstva po našom otcovi , trvá už vyše 3 rokov. Od podania návrhu

sa vo veci skoro vôbec nekonalo a nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Vzhľadom

k tomu, že v predmetnej veci sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, mám za to, že

zo strany Okresného súdu Čadca došlo k neúmerným súdnym prieťahom v prejednávanej

veci.

Vzhľadom na nečinnosť Okresného súdu Čadca počas vyše 3 rokov od podania

návrhu som podal ako navrhovateľ v rade 1/ i sťažnosť predsedovi Okresného súdu Čadca

na prieťahy v konaní zo dňa 19. 12. 2014, na ktorú mi predsedníčka súdu odpovedala listom

č. Spr 3/15 zo dňa 29. 1. 2015. V predmetnom liste predsedníčka súdu skonštatovala, že

moju sťažnosť považuje za dôvodnú v celom rozsahu...

Nakoľko od podania návrhu v roku 2012 do dnešného dňa tento vyše 3 ročný súdny

spor nebol právoplatne skončený, máme za to, že konaním Okresného súdu Čadca

dochádza k prieťahom v konaní a práve z tohto dôvodu podávame túto sťažnosť, nakoľko

bolo porušené naše právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

2 SR a právo na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2

Nejedná sa pritom o zložitú vec a my ako účastníci konaniu sme súdu súčinní.

Napriek tomu sa nevieme domôcť nášho práva na súdne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom

na doterajšiu dĺžku trvania konania a aj skutočnosť, že konanie do dnešného dňa nebolo

právoplatne skončené, domáhame sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Poukazujeme na skutočnosť, že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzame pre dĺžku

doterajšieho konania, ktoré stále nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na

našu psychiku, pričom ako strany konania nemáme reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku

prebiehajúceho konania, čo v nás vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní našich

práv.

Sme presvedčení, že za týchto okolností sa vyžaduje nielen vyslovenie porušenia

práva a príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základných práv sťažovateľov, ale aj

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako prostriedku na dovŕšenie ochrany

porušovaných základných práv nás sťažovateľov. Z týchto dôvodov považujeme

za primerané finančné zadosťučinenie sumu vo výške 2.000. € každému zo sťažovateľov...“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

48 ods. 2 a ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000. € ako náhradu nemajetkovej ujmy...

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000, €...

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000, €...

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom v rade 1 / až 3/ spoločne a nerozdielne

náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie

4

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.

6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v

obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom

práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd pre účel

predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalo

26. marca 2012 doručením návrhu na začatie konania sťažovateľov okresnému súdu.

Sťažovateľ v 1. rade podal 16. januára 2015 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v namietanom súdnom konaní. Predsedníčka okresného súdu sťažovateľovi v 1. rade

odpovedala listom z 29. januára 2015 (sp. zn. Spr 3/15), v ktorom konštatovala dôvodnosť

jeho sťažnosti a okrem iného uviedla: „... V zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 Zákona

č. účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, o odstránenie

zistených nedostatkov.

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom Vašej sťažnosti, po prešetrení Vami

uvádzaných skutočností v konkrétnom spise Vám zasielam nasledovné vyjadrenie:

Návrh o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva bol podaný dňa 26. 3. 2012. Spis

bol pridelený na konanie . Dňa 12. 11. 2013 bol doručený návrh

na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane odporcov.

Opatrením Spr 8/14 bol po odchode sudcu spis pridelený na konanie

. O návrhu na pripustenie zmeny účastníkov bolo rozhodnuté uznesením

až dňa 9. 10. 2014 a expedované až 19. 1. 2015.

Po prešetrení všetkých skutočností, oboznámení sa so súdnym spisom, ako aj

vyjadrením zákonnej sudkyne mám za to, že v danej veci boli v určitých časových úsekoch

spôsobené zbytočné prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu. Považujem preto Vašu

6

sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu. Vo veci som nariadila dohľad nad plynulosťou

konania a so zákonnou sudkyňou som urobila osobný pohovor.

Ak ste toho názoru, že Vaša sťažnosť nebola riadne vybavené, môžete v zmysle

ustanovenia požiadať do 30 dní od doručenia odpovede

predsedu Krajského súdu v Žiline o prešetrenie vybavenia sťažnosti.“

Z uvedeného vyplýva, že namietané konanie pred okresným súdom od doručenia

návrhu na začatie konania do podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo tri roky.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa v 1. rade

z 29. januára 2015 uznala sťažnosť za dôvodnú a oznámila sťažovateľovi v 1. rade, že vo

veci nariadila dohľad.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak

orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť

bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ,

).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného

práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V dôsledku opatrení predsedníčky okresného súdu konajúci sudca 1. júna 2015

nariadil pojednávanie na 11. august 2015. Sťažovateľ v 1. rade, nevyčkajúc na postup

okresného súdu po nariadení dohľadu predsedníčkou, už 12. júna 2015 podal sťažnosť

na prieťahy v konaní ústavnému súdu.

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného

súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie v tomto

štádiu konania kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa v 1. rade

zaručeného v a práva podľa dohovoru. Z tohto dôvodu

ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vo vzťahu k sťažovateľom v 2. a 3. rade v prerokúvanej veci ústavný súd konštatuje,

že títo nepreukázali, že splnili požiadavku namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov, a z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa zo strany sťažovateľov v 2.

a 3. rade došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd mohol ich sťažnosť

odmietnuť podľa aj ako neprípustnú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015

8