Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 220/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného hbr advokáti, s. r. o., Obchodná 58, Bratislava, konajúca prostredníctvom

konateľa a advokáta Martina Holiča, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

hbr advokáti, s. r. o., Obchodná 58, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa

a advokáta Martina Holiča, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je v procesnom postavení

oprávneného účastníkom napadnutého konania o vymoženie sumy 1 191,20 €

s príslušenstvom. Sťažovateľ písomným podaním z 27. apríla 2012 navrhol okresnému súdu

zmenu súdneho exekútora v napadnutom konaní. Keďže okresný súd ostal nečinný,

sťažovateľ opakoval svoj návrh na zmenu exekútora podaniami z 18. novembra 2014

a 21. januára 2015.

Dňa 23. januára 2015 podal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu mu 2. februára 2015 oznámil,

že o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté 30. januára 2015, a zároveň

sa sťažovateľovi ospravedlnil, že okresný súd vo veci nekonal plynule.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Napriek tomu, že neexistovali žiadne

prekážky postupu súdu, v čase od podania prvého návrhu na zmenu súdneho exekútora

zo dňa 27. 04. 2012 až do vydania uznesenia, ktorým sa návrhu sťažovateľa ako

oprávneného vyhovelo, neboli vykonané žiadne úkony zo strany súdu po dobu 33

mesiacov... Vzhľadom na uvedené sťažovateľ od podania žiadosti na zmenu súdneho

exekútora zo dňa 27. 04. 2012 až do vydania uznesenia zo dňa 30. 01. 2015, teda 33

mesiacov žil v právnej neistote kvôli nečinnosti a zbytočným prieťahom na strane súdu.“

Podľa názoru sťažovateľa „týmto spôsobom zasiahol porušovateľ do základného

práva sťažovateľa definovaného článkom 48 ods. 2 SR na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

z dôvodu, že „... sa snaží dosiahnuť uspokojenia náhrady škody spôsobenej trestným činom

prostredníctvom výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní. Chybný postup súdu nepomohol

sťažovateľovi dosiahnuť spravodlivý záver a uspokojenie svojich nárokov, ktoré mu boli

spôsobené trestnou činnosťou povinného. V dôsledku neadekvátneho postupu súdu aj

napriek ich aktívnemu prístupu, po dobu dlhšiu ako 33 mesiacov nebol súd schopný

rozhodnúť o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Dôsledkom takéhoto

prístupu súdu stratil sťažovateľ akúkoľvek dôveru v schopnosť súdneho systému zabezpečiť

primeranú ochranu jeho práv.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 postupom

Okresného súdu Bratislava V... porušené bolo.

2. ... sa priznáva Finančné zadosťučinenie v sume po 2.000,

EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný uhradiť v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia

... vo výške 355,72 EUR s DPH, a to na účet právneho zástupcu...

do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti nezodpovedá

kvalitatívnym požiadavkám, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry ústavného súdu, a to

napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (v bode 1

petitu nie je označené konanie, v ktorom malo dôjsť k zbytočným prieťahom, pozn.).

Uplatňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd kvalifikoval sťažnosť

sťažovateľa podľa obsahu jej odôvodnenia ako sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony

bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že v namietanom konaní dochádzalo k

prieťahom, ústavný súd však zároveň poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ,

, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je

pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v

zmysle (napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Navyše, v konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa , ktorý vzhľadom na subsidiárne

postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. , ). Účinnosť tohto

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak

orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť

bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného

práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu

podal 23. januára 2015. Po podaní sťažnosti okresný súd rozhodol o návrhu na zmenu

exekútora uznesením sp. zn. z 30. januára 2015. Z uvedeného vyplýva, že

okresný súd po podaní sťažnosti začal vo veci konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa

zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa .

Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v namietanom konaní bol najmä v období po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora

poznamenaný prieťahmi, ale po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch

predsedovi okresného súdu došlo k náprave.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že

v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného

dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi, aby

opätovne podal sťažnosť podľa , ktorou sa bude domáhať ochrany

svojho základného práva podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015