Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 240/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bickom,

Dukelská 972/7 3, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 18. júla 2013 a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 136 z 13. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. októbra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. júla 2013

a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 136

z 13. novembra 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 18. júla 2013 uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa a za to, že „dňa 01. 02. 2012 v

kúpil od za 50 € sušenú látku rastlinného

pôvodu (dve šišky) zelenej farby zabalenú v alobale, šesť kusov alobalových balíčkov

s obsahom sušiny rastlinného pôvodu zelenej farby, ktoré... prechovával až do 21:20 hod.

dňa 01. 02. 2012, kedy... ich dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi“. Krajský súd na odvolanie

sťažovateľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu a uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky za súčasného uloženia probačného

dohľadu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie

sťažovateľa odmietol.

Sťažovateľ namietané porušenie svojich práv v konaní súdov prvého a druhého stupňa

odôvodňuje takto: „Uvedené porušenia spočívali v tom, že moje odsúdenie bolo vykonané

na podklade dôkazov (vydanie veci, zápisnica o vydaní veci, znalecký posudok), ktoré boli

získané nezákonne − v rozpore so zákonom (). Ďalej porušenia

spočívali v tom, že mi nebolo doručené uznesenie o pribratí KEU PZ SR Bratislava a teda

voči tomuto som nemohol podať opravný prostriedok a toto sa ma výsostne dotýkalo,

nakoľko na jeho výsledku bolo postavené moje odsúdenie.“ Poukazuje na to, že v trestnom

konaní, ktoré bolo vedené proti nemu, boli použité dôkazy získané v inom trestnom konaní

(proti inému obvinenému), ktoré vydal na výzvu vyšetrovateľa. Tieto dôkazy boli

podrobené znaleckému skúmaniu na základe uznesenia, ktoré bolo vydané v konaní proti

inému obvinenému a ktoré mu nebolo nedoručené, a preto nemohol proti nemu podať

opravný prostriedok, „nemohol sa vyjadriť k položeným otázkam ako aj namietať

nepreskúmateľnosť počtu skúmaných šišiek a ich totožnosť s tými, ktoré som mal odovzdať“.

Obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené až po získaní výsledkov znaleckej expertízy, podľa

ktorej veci vydané sťažovateľom obsahovali konope obsahujúce tetrahydrokanabinol (THC).

Sťažovateľ namieta nezákonnosť takto získaného dôkazu a tvrdí, že „všetky dôkazné

prostriedky musia byť zabezpečené v súlade so zákonom to znamená, že musia byť získané

v konaní proti obvinenému. Konanie proti mne ako obvinenému začalo dňa 12. 06. 2012,

ale dôkaz bol získaný 01. 02. 2012 (vydanie veci) resp. 27. 4. 2012 (znalecký posudok)

tj. v čase, kedy proti mne nebolo vedené žiadne konanie ako proti obvinenému. Znalecké

dokazovanie a znalecký posudok na ktorom je založený odsudzujúci rozsudok, vykonal

vyšetrovateľ v trestnej veci proti a jednoznačne toto smerovalo

k vydaniu meritórneho rozhodnutia − odsudzujúceho rozsudku. Znalecký posudok nebol

vypracovaný v mojej trestnej veci a čo je dôležité aj pred začatím trestného stíhania

a vznesením obvinenia proti mojej osobe. O tento (jediný) dôkaz (vydané veci − zápisnica

o vydanie veci a následný znalecký posudok týchto vecí) bol opretý rozsudok okresného

súdu Trenčín sp. značky zo dňa 18. 07. 2013 a rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 136 z 13. 11. 2013. Tvrdím, že takýto dôkaz je nezákonný,

nebol získaný v súlade s ustanoveniami a je v súdnom konaní

nepoužiteľný. Nemožno o neho oprieť rozsudok, uznať ma vinným a uložiť trest.“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že vyšetrovateľ «bol povinný do uznesenia, ktorým začal

trestné stíhanie proti uviesť aj skutok, ktorého som sa mal dopustiť

ja, pretože dôkazná situácia proti mne a jemu bola úplne rovnaká a pokiaľ bol dôvod

na trestné stíhanie , bol dôvod na to, aby vyšetrovateľ stíhal aj mňa

a doručoval mi všetky písomnosti podľa zákona. Pretože tak neurobil, jednoznačne účelovo

a nezákonne „vylúčil“ časť spisu z veci , ukrátil ma tak podstatným

spôsobom na mojich zákonných právach a zavinil, že všetky dôkazy, ktoré proti

zadovážil a tieto chcel použiť aj proti mne, sú nezákonné a nemožno

na ne prihliadať.».

V súvislosti s úkonom vydania veci v trestnom konaní v sťažnosti uvádza: «zápisnica

o vydaní veci je nepreskúmateľná, pretože má rukou prepisovaný dátum vyhotovenia a

počet alobalových balíčkov s obsahom sušiny rastlinného pôvodu zelenej farby. Je pravdou,

že pri prepisovanom dátume je rukou napísaná hviezdička a poznámka, že dátum opravil

avšak takáto poznámka nie je pri prepisovanom počte alobalových balíčkov

s obsahom sušiny rastlinného pôvodu zelenej farby. Takáto oprava zápisnice nie je v súlade

so zákonom, pretože jednoznačne ukladá, že o oprave, doplnení

a námietkach proti záznamu alebo zápisnici rozhodne orgán, o zápisnicu ktorého ide a proti

tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Pisárske chyby alebo iné zrejmé nesprávnosti

sa opravia tak, aby pôvodný zápis ostal čitateľný a opravu podpíše ten kto ju nariadil.

Zápisnica o vydaní veci takto opravovaná nie je, opravovaný počet

alobalových balíčkov je nečitateľný a nie je podpísaný tým, kto opravu vykonal. Okrem toho

dodávam, že tieto opravy boli vykonané dodatočne po tom, čo som zápisnicu podpísal

a prevzal (bez môjho vedomia), pretože na zápisnici, ktorú som pri úkone obdržal (predložil

som, ju súdu) tieto opravy nie sú. Nemohol som teda na ne reagovať pri vydaní zápisnice.

Uvedenými pochybeniami najmä nedôsledným zadokumentovaním počtu šišiek a ich

hmotnosti došlo k závažnému pochybeniu, z ktorého vyvstala neodstrániteľná pochybnosť

o tom, aké množstvo drogy som vydal a aké bolo následne znalecky skúmané. Znalec

na hlavnom pojednávaní potvrdil, že látky ktoré skúmal, neboli

odvážené a neboli skúmané v trestnej veci proti mne.

Za podstatné pochybenie považujeme, že opis vecí, ktoré som mal vydať

je nekonkrétny (v rozpore s ustanovením ), je neurčitý preto

nie je možné určiť ich totožnosť. Zápisnica neobsahuje podstatné údaje o hmotnosti

vydaných vecí a z úkonu nebola spracovaná ani fotodokumentácia. Na správne a úplne

zadokumentovanie úkonu (vydanie veci) je vyšetrovateľ dostatočne vybavený. Nie je teda

preukázané, že tie veci, ktoré boli predložené KEU PZ na skúmanie sú totožné s tými, ktoré

som mal vydať.

Z uvedených okolností vyplýva, že dôkazy o ktoré opiera odsudzujúci rozsudok

okresný súd a ktoré považuje za usvedčujúce aj krajský súd neboli vykonané v súlade

so zákonom a teda ich použitím došlo k porušeniu mojím základných práv garantovaných

Dohovoru o ochrane ľudských práv a , .

Nemá oporu v spise tvrdenie krajského súdu, že vo veci proti

bola vykonaná domová prehliadka a už pred jej vykonaním po začatí trestného stíhania

vo „veci“ proti mne som vydal sušenú látku rastlinného pôvodu zelenej farby.

Je zavádzajúce tvrdenie, že som mohol odmietnuť podpísať zápisnicu o vydaní vecí, keď som

nesúhlasil s jej opravou, pretože som nevedel kedy a kým bola opravené a táto opravená

zápisnica mi ani nebola doručená. Mne bola doručená po úkone iba zápisnica bez opravy

a túto som ako dôkaz predložil súdu.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. júla 2013

a rozsudkom krajského súdu č. k. 136 z 13. novembra 2013 boli porušené

jeho základné práva podľa a a práva podľa a 3

písm. b) a c) dohovoru. V nadväznosti na tento výrok žiada, aby ústavný súd zrušil

označené rozsudky a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ žiada

aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 12 000 € a náhrady trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu (napr. , ,

, , ) sa viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania ( ) vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,

ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili

za porušovateľa svojich práv ( ), keď navyše formuláciu petitu sťažnosti

vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod

spochybňovať. Konanie pred ústavným súdom je okrem iného ovládané princípom

dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti

iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Vychádzajúc z petitu sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu, sa ústavný súd na predbežnom

prerokovaní sťažnosti zameral na preskúmanie, či neexistujú prekážky, ktoré by bránili jej

prijatiu na ďalšie konanie.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

a práv podľa a 3 písm. b) a c) dohovoru rozsudkom okresného súdu

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na , z ktorého vyplýva,

že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy

a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, „... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri posudzovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie, ktorým

sa sťažovateľ mohol domáhať preskúmania všetkých námietok proti rozsudku okresného

súdu a na základe ktorého bolo v právomoci krajského súdu, aby poskytol ochranu tým

právam, ktorých porušenie sťažovateľ v odvolaní namietal. Možnosť využitia tohto

prostriedku ochrany práv sťažovateľa vylučuje prijatie časti sťažnosti proti rozsudku

okresného súdu na ďalšie konanie, keďže ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc

iba vtedy, ak by sťažovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

a práv podľa a 3 písm. b) a c) dohovoru rozsudkom krajského súdu

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil možnosť napadnúť rozsudok

krajského súdu dovolaním. Rozhodnutie o dovolaní priložil k sťažnosti. Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 23. júla 2014 dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c)

(je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa Trestného

poriadku).

Ústavný súd, riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti v nadväznosti

na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. rozsudok z 12. 11. 2002

vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53,

54), rešpektujúc aj vlastnú rozhodovaciu činnosť, uvádza, že v prípade procesného

rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania je lehota na podanie

sťažnosti ustanovená v v zásade zachovaná aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , , ). Ústavný súd preto v tomto

prípade považoval lehotu na podanie sťažnosti proti rozsudkom krajského súdu

z 13. novembra 2013 za zachovanú.

V zmysle uvedeného by ústavný súd mohol preskúmať rozsudok krajského súdu,

ale len v rozsahu, v ktorom námietky sťažovateľa neboli predmetom prieskumu zo strany

najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, teda len nedostatkami viažucimi sa na zisťovanie

skutkového stavu veci a námietkami súvisiacimi s náležitým, a teda aj presvedčivým

odôvodnením rozhodnutí všeobecných súdov, teda námietok, ktoré sťažovateľ nemohol

uplatniť v dovolacom konaní, a vo vzťahu ku ktorým tak nemal k dispozícii

iný účinný opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva (,

).

Z obsahu rozhodnutia o dovolaní vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie z dôvodu

podľa − zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu, podľa − rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a podľa § 371 ods. 1

písm. i) − rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku. V dovolaní sťažovateľ namietal, že znalecký posudok, na ktorom

je založený odsudzujúci rozsudok, bol podaný v inej trestnej veci (proti obvinenému

), uznesenie, ktorým bolo nariadené znalecké skúmanie, mu nebolo

doručené, aj keď sa ho bezprostredne dotýka, a preto nemal možnosť podať proti nemu

sťažnosť a vyjadriť sa k posudku. Namietal tiež, že vyšetrovateľ bol povinný uviesť

do uznesenia, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci , aj skutok,

ktorého sa mal dopustiť on, pretože dôkazná situácia bola rovnaká. Tým, že to neurobil,

ho ukrátil podstatným spôsobom na jeho právach, čoho dôsledkom je nezákonnosť takto

získaných dôkazov. Sťažovateľ poukazoval aj na postup v prípravnom konaní v súvislosti

s vyhotovením a opravou zápisnice o vydaní veci.

Všetkými námietkami, ktoré sťažovateľ v dovolaní uviedol, sa najvyšší súd zaoberal

a posúdil, či spĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov. Dospel k záveru, že to tak nie je,

a preto dovolanie odmietol. Zhodné námietky sú aj obsahom sťažnosti podanej ústavnému

súdu.

Keďže námietky sťažovateľa posudzoval najvyšší súd, ústavný súd dospel k záveru,

že nemá právomoc sa nimi zaoberať v konaní o sťažnosti, pretože by tým posudzoval

rozhodnutie, ktorého preskúmanie patrilo do právomoci iného súdu a ktoré sťažovateľ

v sťažnosti nenapadol. Nedostatok právomoci na preskúmanie sťažnosti je dôvodom

na jej odmietnutie podľa .

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015