Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 3/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., bytom V. O., K., vo veci porušenia jeho

základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a rozsudkom Okresného súdu v Trnave

sp. zn. z 27. apríla 1998, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 9. septembra 1998, uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn.

z 11. decembra 2000, uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn.

z 25. októbra 2001 a nečinnosťou Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

20 , za účasti Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Trnave, a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť Ing. J. N. v časti namietajúcej porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1,

, , a

rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. z 27. apríla 1998, rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 9. septembra 1998, uznesením Okresného

súdu v Trnave sp. zn. z 11. decembra 2000 a uznesením Okresného súdu

v Trnave sp. zn. z 25. októbra 2001 o d m i e t a ako podanú oneskorene.

Vo zvyšnej časti sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ing. J. N., bytom V. O., K. (ďalej len „sťažovateľ“), namietol v sťažnosti doručenej

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. júla 2002 porušenie

svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1,

a (ďalej len „“), ku ktorému

malo dôjsť rozsudkom Okresného súdu v Trnave (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

18 z 27. apríla 1998, rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 9. septembra 1998, uznesením okresného súdu sp. zn.

z 11. decembra 2000 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. októbra 2001. Sťažovateľ zároveň namieta, že označenými súdnymi rozhodnutiami

boli porušené aj viaceré ustanovenia .

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodnutím vyslovil, že došlo k porušeniu jeho

vyššie označených základných práv, zrušil napadnuté rozhodnutia a okrem toho zároveň

žiada, aby mu ústavný súd priznal „náhradu za porušenie základných práv a slobôd v čiastke

100 000 Sk“. Navyše sa sťažovateľ domáha aj zrušenia rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 12. februára 2001, ktorým bolo odmietnuté jeho odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. . Týmto uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh

sťažovateľa na obnovu konania o zníženie výživného. Napokon sťažovateľ žiada, aby

ústavný súd pozastavil vykonateľnosť rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 16. januára 1996, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti, ktorú

má voči svojej maloletej dcére.

Osobitným podaním doručeným ústavnému súdu zároveň so sťažnosťou sťažovateľ

požiadal, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca

poukazujúc na to, že je nezamestnaný a jeho príjmy z poľnohospodárskej činnosti

vykonávanej mimo podnikania sú na hranici, resp. pod hranicou životného minima.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (napr. , )

je predmetom predbežného prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu

k základným právam alebo slobodám, porušenie ktorých sa namieta.

Z toho dôvodu ústavný súd v rámci predbežného prerokovania skúmal predovšetkým

to, či podaná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená, resp. či nejde o sťažnosť podanú

oneskorene, teda či neexistujú tieto dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje odpustiť jej zmeškanie.

K porušeniu základných práv sťažovateľa označených v jeho sťažnosti malo podľa

neho dôjsť rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 27. apríla 1998, rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 9. septembra 1998, uznesením okresného súdu sp. zn.

z 11. decembra 2000 a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. októbra 2001. Sťažovateľ k svojej sťažnosti predložil napadnuté rozhodnutia bez

vyznačenia ich právoplatnosti. Zo stanoviska o stave konania, ktoré si ústavný súd vyžiadal

od okresného súdu a ktoré mu bolo doručené 12. augusta 2002 aj s pripojeným

právoplatným rozsudkom č. k. -120, právoplatným uznesením č. k.

-208, a tiež z obsahu sťažnosti a pripojených príloh mal ústavný súd

za dostatočne preukázané podanie sťažnosti sťažovateľom na ústavný súd po uplynutí

zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd preto na predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 27. apríla

1998, rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 9. septembra 1998, uznesením

okresného súdu sp. zn. z 11. decembra 2000 a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 25. októbra 2001 podľa odmietol

ako podanú oneskorene.

Sťažovateľ ďalej namietal nečinnosť okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

20 P 218/92 vo veci jeho návrhu zo 17. decembra 1999 uvádzajúc, že od podania návrhu

neboli vo veci vykonané žiadne úkony, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 27. apríla 1998 rozhodol o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal

zníženia výživného na svoju maloletú dcéru od marca 1996 zo sumy 1 800 Sk na sumu

300 Sk mesačne, tak, že jeho návrh zamietol. Krajský súd 9. septembra 1998 rozhodnutím

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 29. januára 2001 podal sťažovateľ návrh na obnovu konania, ktorý bol okresným

súdom 25. októbra 2001 zamietnutý. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa odvolanie, ktoré krajský súd uznesením z 12. februára 2002 odmietol. Toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2002.

Tieto zistenia potvrdzujú aj predložené rozhodnutia a stanovisko okresného súdu,

z ktorého ďalej vyplýva, že sťažovateľ podával na viaceré štátne orgány rôzne podania,

ktoré boli postúpené okresnému súdu a z ktorých obsahu bolo zrejmé, že sa stále domáha

obnovy konania vo veci zníženia výživného na maloletú dcéru. V závere stanoviska

okresného súdu sa napokon konštatuje, že „v prípade, ak sťažovateľ nebude v budúcnosti

schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, nič mu nebráni, aby si znovu podal návrh

na zníženie výživného“.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi)

ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

namietaného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto

porušovanie.

Sťažovateľ v danom prípade v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená

26. júla 2002, namietol porušenie základného práva podľa , hoci

konanie, v ktorom malo dochádzať k prieťahom, bolo rozhodnutím, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 2. marca 2002 právoplatne ukončené (pozri vyznačenie právoplatnosti

na prvostupňovom uznesení), a teda v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

porušovanie základného práva sťažovateľa v konaní pred všeobecným súdom už netrvalo.

Tento skutkový stav bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej nečinnosť

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o žiadosti

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ním nerozhodoval.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2002