Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 3/02
PDF · 128.06 KB
No categories available
IV. ÚS 3/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 3/02-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. N., bytom V. O., K., vo veci porušenia jeho
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Trnave
sp. zn. 18 P 218/92 z 27. apríla 1998, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
6 Co 208/98 z 9. septembra 1998, uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 9 Er 1156/00
z 11. decembra 2000, uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 20 P 218/92
z 25. októbra 2001 a nečinnosťou Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.
20 P 218/92, za účasti Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu v Trnave, a takto
r o z h o d o l:
Sťažnosť Ing. J. N. v časti namietajúcej porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1,
čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 18 P 218/92 z 27. apríla 1998, rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Co 208/98 z 9. septembra 1998, uznesením Okresného
súdu v Trnave sp. zn. 9 Er 1156/00 z 11. decembra 2000 a uznesením Okresného súdu
v Trnave sp. zn. 20 P 218/92 z 25. októbra 2001 o d m i e t a ako podanú oneskorene.
Vo zvyšnej časti sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e:
I.
Ing. J. N., bytom V. O., K. (ďalej len „sťažovateľ“), namietol v sťažnosti doručenej
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. júla 2002 porušenie
svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1,
čl. 48 ods. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ku ktorému
malo dôjsť rozsudkom Okresného súdu v Trnave (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
18 P 218/92 z 27. apríla 1998, rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 6 Co 208/98 z 9. septembra 1998, uznesením okresného súdu sp. zn.
9 Er 1156/00 z 11. decembra 2000 a uznesením okresného súdu sp. zn. 20 P 218/92
z 25. októbra 2001. Sťažovateľ zároveň namieta, že označenými súdnymi rozhodnutiami
boli porušené aj viaceré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodnutím vyslovil, že došlo k porušeniu jeho
vyššie označených základných práv, zrušil napadnuté rozhodnutia a okrem toho zároveň
žiada, aby mu ústavný súd priznal „náhradu za porušenie základných práv a slobôd v čiastke
100 000 Sk“. Navyše sa sťažovateľ domáha aj zrušenia rozhodnutia krajského súdu sp. zn.
8 Co 14/02 z 12. februára 2001, ktorým bolo odmietnuté jeho odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 18 P 218/92. Týmto uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh
sťažovateľa na obnovu konania o zníženie výživného. Napokon sťažovateľ žiada, aby
ústavný súd pozastavil vykonateľnosť rozsudku okresného súdu sp. zn. 29 P 218/92
zo 16. januára 1996, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti, ktorú
má voči svojej maloletej dcére.
Osobitným podaním doručeným ústavnému súdu zároveň so sťažnosťou sťažovateľ
požiadal, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca
poukazujúc na to, že je nezamestnaný a jeho príjmy z poľnohospodárskej činnosti
vykonávanej mimo podnikania sú na hranici, resp. pod hranicou životného minima.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 50/01, II. ÚS 109/02)
je predmetom predbežného prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu
k základným právam alebo slobodám, porušenie ktorých sa namieta.
Z toho dôvodu ústavný súd v rámci predbežného prerokovania skúmal predovšetkým
to, či podaná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená, resp. či nejde o sťažnosť podanú
oneskorene, teda či neexistujú tieto dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť jej zmeškanie.
K porušeniu základných práv sťažovateľa označených v jeho sťažnosti malo podľa
neho dôjsť rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 P 218/92 z 27. apríla 1998, rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 6 Co 208/98 z 9. septembra 1998, uznesením okresného súdu sp. zn.
9 Er 1156/00 z 11. decembra 2000 a uznesením okresného súdu sp. zn. 20 P 218/92
z 25. októbra 2001. Sťažovateľ k svojej sťažnosti predložil napadnuté rozhodnutia bez
vyznačenia ich právoplatnosti. Zo stanoviska o stave konania, ktoré si ústavný súd vyžiadal
od okresného súdu a ktoré mu bolo doručené 12. augusta 2002 aj s pripojeným
právoplatným rozsudkom č. k. 18 P 218/92-120, právoplatným uznesením č. k.
20 P 218/92-208, a tiež z obsahu sťažnosti a pripojených príloh mal ústavný súd
za dostatočne preukázané podanie sťažnosti sťažovateľom na ústavný súd po uplynutí
zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.
Ústavný súd preto na predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti
namietajúcej porušenie čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2 a čl. 144 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 P 218/92 z 27. apríla
1998, rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 208/98 z 9. septembra 1998, uznesením
okresného súdu sp. zn. 9 Er 1156/00 z 11. decembra 2000 a uznesením okresného súdu
sp. zn. 20 P 218/92 z 25. októbra 2001 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako podanú oneskorene.
Sťažovateľ ďalej namietal nečinnosť okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
20 P 218/92 vo veci jeho návrhu zo 17. decembra 1999 uvádzajúc, že od podania návrhu
neboli vo veci vykonané žiadne úkony, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom
sp. zn. 18 P 218/92 z 27. apríla 1998 rozhodol o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal
zníženia výživného na svoju maloletú dcéru od marca 1996 zo sumy 1 800 Sk na sumu
300 Sk mesačne, tak, že jeho návrh zamietol. Krajský súd 9. septembra 1998 rozhodnutím
sp. zn. 6 Co 208/98 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Dňa 29. januára 2001 podal sťažovateľ návrh na obnovu konania, ktorý bol okresným
súdom 25. októbra 2001 zamietnutý. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa odvolanie, ktoré krajský súd uznesením z 12. februára 2002 odmietol. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2002.
Tieto zistenia potvrdzujú aj predložené rozhodnutia a stanovisko okresného súdu,
z ktorého ďalej vyplýva, že sťažovateľ podával na viaceré štátne orgány rôzne podania,
ktoré boli postúpené okresnému súdu a z ktorých obsahu bolo zrejmé, že sa stále domáha
obnovy konania vo veci zníženia výživného na maloletú dcéru. V závere stanoviska
okresného súdu sa napokon konštatuje, že „v prípade, ak sťažovateľ nebude v budúcnosti
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, nič mu nebráni, aby si znovu podal návrh
na zníženie výživného“.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00) sa
ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie
základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými súdmi)
ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu
namietaného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto
porušovanie.
Sťažovateľ v danom prípade v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená
26. júla 2002, namietol porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, hoci
konanie, v ktorom malo dochádzať k prieťahom, bolo rozhodnutím, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 2. marca 2002 právoplatne ukončené (pozri vyznačenie právoplatnosti
na prvostupňovom uznesení), a teda v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
porušovanie základného práva sťažovateľa v konaní pred všeobecným súdom už netrvalo.
Tento skutkový stav bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne
neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej nečinnosť
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 218/92 odmietol už po jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o žiadosti
sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ním nerozhodoval.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. augusta 2002