Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 255/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Sovovou, Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že namietané konanie začalo na základe návrhu

sťažovateľky z 25. januára 2011, ktorým sa sťažovateľka domáha proti

a spol. vyslovenia neúčinnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových

priestorov domu na z 11. januára 2011.

Po podaní návrhu na začatie konania si sťažovateľka zvolila právnu zástupkyňu

a 14. februára 2011 doručila okresnému súdu splnomocnenie spolu s návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia.

Okresný súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením

zo 14. marca 2011 tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.

zo 16. mája 2011 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Od rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach Okresný súd Košice I... neurobil v tejto

veci niekoľko rokov vôbec žiaden úkon s výnimkou toho, že mi prostredníctvom mojej

právnej zástupkyne doručil procesné poučenie o právach účastníka konania, na ktoré som

odpovedala dňa 28.3.2012. A to všetko napriek tomu, že som výslovne žiadala vytýčenie

termínu pojednávania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ešte dňa 19.3.2012...

Keďže o mojom návrhu Okresný súd Košice I ku dňu 11.11.2013 vôbec nevytýčil ani

jediný termín pojednávania, obrátila som sa s prvou sťažnosťou na Váš Ústavný súd už dňa

11.11.2013.

Ústavný súd Slovenskej republiky svojim Uznesením zo dňa 3.4.2014 moju sťažnosť

odmietol ako neprípustnú... to kvôli tomu, že som sa vopred nesťažovala na prieťahy

v konaní u predsedu súdu. Je pravdou , že oficiálnu sťažnosť predsedovi Okresného súdu

Košice I som nepodávala, nakoľko mám za to, že by sa tým nič nezmenilo a v konečnom

dôsledku s prihliadnutím na ostatnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, takýto

zbytočný administratívny úkon ani nie je pre podanie ústavnej sťažnosti potrebný.

Mám informácie o iných obdobných sťažnostiach na prieťahy v konaní Ústavnému

súdu bez podania sťažnosti predsedovi súdu, a tie odmietnuté neboli.

Ak moju sťažnosť súd vybavil odmietnutím, tak konal nesprávne, v rozpore

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež v rozpore s rozhodovacou praxou

iných senátov Ústavného súdu.

Dosť zaujímavé je to, že v čase, kedy mal súd posudzovať moju sťažnosť, mi bolo

doručené predvolanie na prvé pojednávanie vo veci, ktoré sa malo uskutočniť dňa 8.4.2014.

Niet najmenších pochýb, že echo o podanej žiadosti sa dostalo na Okresný súd Košice

I a tento súd akože začal konať. Takže aj keby moja sťažnosť nebola nesprávnym postupom

konkrétneho senátu Ústavného súdu odmietnutá, bola by asi úplnou náhodou, samozrejme,

neodôvodnená, lebo súd začal konať...

V skutočnosti súd konať nezačal, prieťahy v tomto konaní sú s najväčšou

pravdepodobnosťou úplne úmyselné. Okresný súd Košice I mi dáva jasne najavo, že

o mojom návrhu konať ani náhodou nezačne. A to napriek tomu, že medzi všeobecnými

súdmi a Vašim Ústavným súdom existuje pravdepodobne výmena informácií a je spravidla

inscenované „súdne konanie“.

V mojom prípade bol teda nariadený prvý termín pojednávania na deň 8.4.2014. Len

deň predtým mi však bolo e mailom mojej právnej zástupkyni oznámené, že toto

pojednávanie bude zrušené. Údajne pre PN sudkyne.

Ďalší termín pojednávania sa mal uskutočniť dňa 18.11.2014. Bez uvedenia dôvodu

mi však bolo oznámené, že tento termín sa odročuje na deň 3.2.2015. Pred týmto termínom

som opäť dostala oznámenie o zrušení pojednávania a jeho odročení na neurčito.

Chcem uviesť, že neviem, aký je „dôvod“ na neustále odročovania termínov

pojednávania, ale ja som nežiadala odročiť ani jedno pojednávania. Prekážky teda neboli

na mojej strane.

Výsledkom týchto náhod je, že od podania návrhu dňa 25.1.2011 sa v konaní na môj

návrh vedenom na Okresnom súde Košice I č.k. neuskutočnilo vyše štyroch

rokov jediné pojednávanie!!!

Chcem opakovane zdôrazniť, vlastník (spoluvlastník) bytu č. 1 v dome

si svoj domnelý nárok na zaplatenie čiastky 5 352,90 Eur voči mne

v zmysle mnou napadnutého uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov

zo dňa 11.1.2011 uplatňuje v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde

Košice II pod č.k. ... Avšak na rozdiel od môjho návrhu, o návrhu protistrany

súd začal konať rýchlo. Návrh zo strany bol podaný dňa 13.9.2011,

do dnešného dňa bolo vytýčených množstvo pojednávaní vo veci...

Osobne som už s istotou presvedčená o tom, že súdy v tomto prípade účelovo

nekonajú o mojom návrhu a naopak, rýchlo sa koná o návrhu voči mne, hoci

tieto dve konania spolu súvisia...

Mám za to, že ako navrhovateľka som vôbec nijako nespôsobila prieťahy v konaní.

Nečinnosť Okresného súdu Košice I s vykonaním akéhokoľvek úkonu po dobu približne

štyroch rokov je ničím neospravedlniteľná.»

Sťažovateľka v tejto veci považuje za primerané, aby jej bolo priznané aj finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € „Vzhľadom na ničom neospravedlniteľnú

a nezdôvodniteľnú nečinnosť súdu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného v článku 48 ods. 2

, a

na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotveného v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice I sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice okolie

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000. Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (i práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods.

2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne

aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v

danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa už v tejto veci obrátila na ústavný súd

so sťažnosťou namietajúcou prieťahy v napadnutom konaní, ktorú ústavný súd odmietol

uznesením sp. zn. z 3. apríla 2014 ako neprípustnú vzhľadom

na nevyužitie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch. Ústavný súd

v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľka aj napriek odmietnutiu jej

predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní adresovanú

predsedovi okresného súdu nepodala ani po tom, čo ústavný súd jej predchádzajúcu sťažnosť

odmietol.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

predsedovi okresného súdu nepodala z dôvodu, že „by sa tým nič nezmenilo a v konečnom

dôsledku s prihliadnutím na ostatnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, takýto

zbytočný administratívny úkon ani nie je pre podanie ústavnej sťažnosti potrebný“. Zároveň

uviedla, že má informácie „o iných obdobných sťažnostiach na prieťahy v konaní

Ústavnému súdu bez podania sťažnosti predsedovi súdu, a tie odmietnuté neboli“, tieto však

bližšie nekonkretizovala.

Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky opakovane zdôrazňuje, že

v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. , )

na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch

na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď dĺžka

namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne

neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru

bez ďalšieho konštatovať (napadnuté konanie od jeho začiatku až do podania ústavnej

sťažnosti trvá štyri roky a jeden mesiac).

Keďže sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu nepodala, a to aj napriek odmietnutiu jej

predchádzajúcej ústavnej sťažnosti práve z tohto dôvodu, a ani netvrdí, že ju nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani

z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd, opierajúc sa

o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ), dospel

k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie

sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva

sťažovateľky priznaného jej podľa a práva podľa dohovoru,

a preto podľa v spojení s bolo potrebné jej

sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom,

predložila ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2015