Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 214/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť A. V., zastúpenej

advokátkou JUDr. Silviou Sovovou, Diamantová 10, Košice, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. V. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra

2013 doručená sťažnosť A. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľky doručenom okresnému súdu 25. januára 2011, ktorým sa domáha

vyslovenia neúčinnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu

na... v... z 11. januára 2011.

Po podaní návrhu na začatie konania si sťažovateľka zvolila právnu zástupkyňu

a 14. februára 2011 doručila okresnému súdu splnomocnenie spolu s návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia.

Okresný súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením

zo 14. marca 2011 tak, že ho zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením

zo 16. mája 2011 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Od rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach Okresný súd... neurobil v tejto veci

už vyše dvoch rokov vôbec žiaden úkon s výnimkou toho, že mi prostredníctvom

mojej právnej zástupkyne doručil procesné poučenie o právach účastníka konania, na ktoré

som odpovedala dňa 28. 3. 2012. A to všetko napriek tomu, že som výslovne žiadala

vytýčenie termínu pojednávania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ešte dňa

19. 3. 2012.

O mojom návrhu Okresný súd Košice I teda doposiaľ vôbec nevytýčil termín

pojednávania.

Oficiálnu sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice I som nepodávala, nakoľko

mám za to, že by sa tým nič nezmenilo a v konečnom dôsledku s prihliadnutím na ostatnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, takýto zbytočný administratívny úkon ani nie

je pre podanie ústavnej sťažnosti potrebný.

Vlastník (spoluvlastník) bytu č. 1 v dome... D. si svoj domnelý nárok na zaplatenie

čiastky 5 352,90 Eur voči mne v zmysle mnou napadnutého uznesenia schôdze vlastníkov

bytov a nebytových priestorov zo dňa 11. 1. 2011 uplatňuje v občianskom súdnom konaní

vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. . Samozrejme, že sa snažím

uplatňovať si svoje procesné práva.

Na rozdiel od môjho návrhu, o návrhu protistrany súd začal konať rýchlo. Návrh

zo strany M. D. bol podaný dňa 13. 9. 2011, do dnešného dňa bolo vytýčených

5 pojednávaní vo veci.

Javí sa mi, že súdy v tomto prípade účelovo nekonajú o mojom návrhu a naopak,

rýchlo sa koná o návrhu D. voči mne, hoci tieto dve konania spolu súvisia. Pripadá mi to

tak, akoby reálny výkon súdnej moci v Slovenskej republike spočíval vtom, ako si určitý

privilegovaný jednotlivec, alebo skupina ľudí rozhodovanie objedná. Inak si priepastný

rozdiel v prístupe súdov neviem vysvetliť. Mám za to, že ako navrhovateľka som vôbec

nijako nespôsobila prieťahy v konaní. Nečinnosť Okresného súdu Košice I s vykonaním

akéhokoľvek úkonu po dobu približne dva a pol roka je ničím neospravedlniteľná.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky... v článku 48 ods. 2 , a... v

ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. porušené bolo.

... prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde

Košice I sp. zn. bez prieťahov.

... zakazuje Okresnému súdu Košice-okolie pokračovať v porušovaní namietaných

práv sťažovateľky.

... priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 7 000.- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania.“

Primerané finančné zadosťučinenie navrhuje sťažovateľka priznať vzhľadom

na „neospravedlniteľnú a nezdôvodniteľnú nečinnosť súdu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb je založená na princípe subsidiarity.

Zmysel a účel tohto princípu je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (m. m. ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu

jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu

(napr. , ) aj sťažnosť adresovaná predsedovi okresného súdu

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti

je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný

na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zásade koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii

podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní

u predsedu okresného súdu neuplatnila z dôvodu, že „by sa tým nič nezmenilo a v

konečnom dôsledku s prihliadnutím na ostatnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, takýto zbytočný administratívny úkon ani nie je pre podanie ústavnej sťažnosti

potrebný“.

V uvedenej súvislosti poukazuje taktiež na dva rozsudky Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 12. júna 2012 (Ištván, Ištvánová proti Slovenskej

republike a Komanický proti Slovenskej republike), keď v obidvoch veciach z rozsudkov

ESĽP podľa sťažovateľky možno vyvodiť záver, že ústavný súd „nesmie podmieňovať

prijatie tejto ústavnej sťažnosti predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi dotknutého súdu“.

Ústavný súd konštatuje, že tieto argumenty nemôže akceptovať, pretože uvedené

rozhodnutia ESĽP sa týkali konaní, ktorých dĺžka bola v prvom prípade takmer 6 a pol roka

a v druhom prípade bola viac ako 11 rokov, na rozdiel od napadnutého konania, ktoré

od jeho začiatku až do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá dva roky a desať mesiacov.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch,

keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola

už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno

podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Sťažovateľka bola v konaní pred krajským súdom kvalifikovane právne zastúpená,

avšak sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy

krajského súdu neuplatnila. Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil,

že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, sťažnosť

odmietol ako neprípustnú ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2014