Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 442/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,

L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len

„okresný súd“ alebo „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v namietanom konaní o ochranu osobnosti má

postavenie navrhovateľa. Konanie trvá viac ako tri a pol roka, okresný súd uskutočnil

vo veci iba jedno pojednávanie, a to 24. októbra 2013, ktoré bolo odročené na 13. marec

2014. Pojednávanie nariadené na 13. marec 2014 bolo zrušené. Od 24. októbra 2013 ku dňu

podania ústavnej sťažnosti okresný súd neuskutočnil vo veci žiadne riadne pojednávanie,

a to za obdobie viac ako dva roky a sedem mesiacov. Sťažovateľ je toho názoru, že

dochádza k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ taktiež uviedol, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná

efektívne, sústredene, nekoná v súlade s ustanovením

(ďalej len „OSP“), a , čo má za následok, že ochrana jeho práv

v dôsledku neefektívneho konania „nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti rozhodnutia

vo veci samej“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že 27. apríla 2016 „podal sťažnosť na prieťahy

adresovanú predsedovi Okresného súdu Pezinok (príloha č. 6), hoc sťažnosť aplikáciou

rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva – case Ištván a Ištvánová

p. Slovensku, 2012, case Komanický (č. 6) proti Slovensku z r. 2012 a iné už podať nemusel

pred podaním tejto ústavnej sťažnosti vzhľadom na hrubú a neospravedlniteľnú nečinnosť

porušovateľa v konaní na ochranu osobnosti, ktorá má byť spravidla rozhodnuté do 1-oho

roka“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v kompenzačnom konaní vedenom pod č. k.

porušené boli.

2

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur, ktoré

je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (i práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu

konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

4

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom

vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „dňa 27. apríla 2016 podal sťažnosť na prieťahy

adresovanú predsedovi Okresného súdu Pezinok (príloha č. 6), hoc sťažnosť aplikáciou

rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva – case Ištván a Ištvánová p.

Slovensku, 2012, case Komanický (č. 6) proti Slovensku z r. 2012 a iné už podať nemusel

pred podaním tejto ústavnej sťažnosti vzhľadom na hrubú a neospravedlniteľnú nečinnosť

porušovateľa v konaní na ochranu osobnosti, ktorá má byť spravidla rozhodnuté do 1-oho

roka“.

Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa opakovane zdôrazňuje, že

v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. , ,

) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch,

keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola

už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno

podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať (napadnuté konanie od jeho začiatku

až do podania ústavnej sťažnosti trvalo tri roky a päť mesiacov).

Z príloh doložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. apríla 2016 podal na

okresnom súde sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Vzhľadom na to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 17. mája 2016

predsedovi okresného súdu ešte ani neuplynula lehota na vybavenie sťažnosti na prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch, čím teda

zo strany sťažovateľa nebol poskytnutý priestor okresnému súdu na zjednanie nápravy

v primeranom čase, ústavný súd posúdil podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(podobne , , ).

Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu

nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

6

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného

dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi, aby

opätovne podal sťažnosť podľa , ktorou sa bude domáhať ochrany

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016