Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 442/2016
PDF · 160.33 KB
No categories available
III. ÚS 442/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,
L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 349/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len
„okresný súd“ alebo „porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 349/2012 (ďalej aj
„namietané konanie“).
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v namietanom konaní o ochranu osobnosti má
postavenie navrhovateľa. Konanie trvá viac ako tri a pol roka, okresný súd uskutočnil
vo veci iba jedno pojednávanie, a to 24. októbra 2013, ktoré bolo odročené na 13. marec
2014. Pojednávanie nariadené na 13. marec 2014 bolo zrušené. Od 24. októbra 2013 ku dňu
podania ústavnej sťažnosti okresný súd neuskutočnil vo veci žiadne riadne pojednávanie,
a to za obdobie viac ako dva roky a sedem mesiacov. Sťažovateľ je toho názoru, že
dochádza k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ taktiež uviedol, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná
efektívne, sústredene, nekoná v súlade s ustanovením § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), § 100 OSP a § 114 ods. 1 OSP, čo má za následok, že ochrana jeho práv
v dôsledku neefektívneho konania „nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti rozhodnutia
vo veci samej“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že 27. apríla 2016 „podal sťažnosť na prieťahy
adresovanú predsedovi Okresného súdu Pezinok (príloha č. 6), hoc sťažnosť aplikáciou
rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva – case Ištván a Ištvánová
p. Slovensku, 2012, case Komanický (č. 6) proti Slovensku z r. 2012 a iné už podať nemusel
pred podaním tejto ústavnej sťažnosti vzhľadom na hrubú a neospravedlniteľnú nečinnosť
porušovateľa v konaní na ochranu osobnosti, ktorá má byť spravidla rozhodnuté do 1-oho
roka“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v kompenzačnom konaní vedenom pod č. k.
4C/349/2012 porušené boli.
2
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
4C/349/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur, ktoré
je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je
Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky
JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 349/2012.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 164/2010). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými
prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu
konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu
4
zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1
zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom
vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo
iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,
je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „dňa 27. apríla 2016 podal sťažnosť na prieťahy
adresovanú predsedovi Okresného súdu Pezinok (príloha č. 6), hoc sťažnosť aplikáciou
rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva – case Ištván a Ištvánová p.
Slovensku, 2012, case Komanický (č. 6) proti Slovensku z r. 2012 a iné už podať nemusel
pred podaním tejto ústavnej sťažnosti vzhľadom na hrubú a neospravedlniteľnú nečinnosť
porušovateľa v konaní na ochranu osobnosti, ktorá má byť spravidla rozhodnuté do 1-oho
roka“.
Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa opakovane zdôrazňuje, že
v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012,
II. ÚS 255/2015) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona
o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch,
keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola
už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno
podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať (napadnuté konanie od jeho začiatku
až do podania ústavnej sťažnosti trvalo tri roky a päť mesiacov).
Z príloh doložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. apríla 2016 podal na
okresnom súde sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 349/2012.
Vzhľadom na to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 17. mája 2016
predsedovi okresného súdu ešte ani neuplynula lehota na vybavenie sťažnosti na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 349/2012 podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch, čím teda
zo strany sťažovateľa nebol poskytnutý priestor okresnému súdu na zjednanie nápravy
v primeranom čase, ústavný súd posúdil podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú
(rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu preto podľa ústavného súdu
nemožno považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom
štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
6
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak bude okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní bez relevantného
dôvodu nečinný, resp. v ňom bude postupovať neefektívne, nič nebráni sťažovateľovi, aby
opätovne podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa bude domáhať ochrany
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júna 2016