Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 870/2014
PDF · 500.94 KB
No categories available
II. ÚS 870/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť občianskeho združenia Tanečný
klub Deep, o. z., Ulica gen. Svobodu 44, Martin, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Vladimírom Kašubom, Advokátska kancelária, Holubyho 51, Martin, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 92/2010 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 92/2010 p o r u š i l
základné právo občianskeho združenia Tanečný klub Deep, o. z., aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 92/2010 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Občianskemu združeniu Tanečný klub Deep, o. z., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Martin
p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Občianskemu združeniu Tanečný klub Deep, o. z., p r i z n á v a úhradu trov
právneho zastúpenia v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú
j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Vladimíra
Kašubu, Advokátska kancelária, Holubyho 51, Martin, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 870/2014 6 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť občianskeho združenia Tanečný klub Deep, o.
z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Martin (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 92/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:
„Žalobou zo dňa 15.04.2010 bolo iniciované konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia. V tomto konaní máme postavenie odporcu (resp. po pripustení vstupu ďalšieho
účastníka na strane odporcu, postavenie odporcu v rade 1/). Po sérii pojednávaní vydal
Okresný súd Martin dňa 29.11.2011 rozsudok, ktorý navrhovateľka napadla odvolaním.
2
My sme sa po doručení odvolania navrhovateľky a odporcu v rade 2/ k týmto úkonom
obratom vyjadrili. Očakávali sme, že bude nasledovať rozhodnutie odvolacieho súdu.
Pre zistené chyby bola vec vrátená z odvolacieho súdu bez rozhodnutia a dňa 16.01.2013
vydal Okresný súd Martin rozsudok sp. zn.: 8C/92/2010 233, ktorým zamietol návrh
navrhovateľky v časti o zaplatenie 7,24, EUR. Ani tým však nebola ukončená séria chýb
v postupe Okresného súdu Martin a dňa 26.02.2013 nám bolo doručené opravné uznesenie
tohto súdu sp. zn.: 8C/92/2010 238 zo dňa 19.02.2013. Až v tomto okamihu bolo štádium
prvostupňového konania preklopené do štádia odvolacieho konania. Pre chyby
prvostupňového súdu márne uplynul viac ako jeden rok. Dňa 22.07.2013 nám bolo
doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 10Co/177/2013 248 zo dňa 28.05.2013,
ktorým bol napadnutý rozsudok (v spojení s uvedeným dopĺňacím rozsudkom a opravným
uznesením) zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Toto rozhodnutie bolo doručené na prvostupňový súd (podľa pečiatky podateľne)
dňa 10.07.2013. Nakoľko sa niekoľko mesiacov nič nedialo, dňa 18.02.2014 sme podali
sťažnosť na prieťahy v konaní. Ako následok bol vytýčený termín pojednávania na deň
16.04.2014. Toto pojednávanie bolo však v deň 16.04.2014 ráno odročené pre tvrdené
ochorenie právneho zástupcu navrhovateľky. Do dnešného dňa nebol vytýčený nový termín
pojednávania. Z odpovede predsedníčky Okresného súdu Martin na podanú sťažnosť na
prieťahy v konaní vyplýva(...), že vytýčením termínu pojednávania zrejme považuje vec za
vybavenú. Okrem toho, že Okresný súd Martin musel dopĺňať svoj rozsudok a predĺžil tak
lehotu konania o viac ako jeden rok, znova vo veci nekoná a to už po dobu ďalších takmer
10 mesiacov, napriek podanej sťažnosti na prieťahy v konaní. (...)“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/92/2010 porušil základné
právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy(...) a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru(...)
Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: 8C/92/2010 sa prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000, EUR(...),
ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08, EUR(...),
ktorú je Okresný súd Martin povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Vladimíra Kašubu(...), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.(...)“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 10/15 z 15. januára 2015
a právny zástupca sťažovateľa prípisom z 3. februára 2015.
3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Pôvodnou zákonnou sudkyňou bola Mgr. Magdaléna Šmidtová, ktorá
k 01.09.2014 bola prezidentom Slovenskej republiky odvolaná z funkcie sudcu z dôvodu
odchodu do dôchodku. Dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2014 bola vec náhodným
výberom prostredníctvom elektronickej podateľne pridelená sudkyni JUDr. Márii
Gazdačkovej.
Posledne menovaná sudkyňa sa k obsahu ústavnej sťažnosti vyjadrila písomne a jej
vyjadrenie je zamerané predovšetkým na uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od
podania návrhu na začatie konania doposiaľ. (...)
Zákonnej sudkyni bol reálne spis predložený 08.07.2014. Vzhľadom na dovolenkové
obdobie (čerpanie dovolenky zákonnou sudkyňou od 28.07.2014 do 18.08.2014 a následne
týždňovú rehabilitáciu v čase od 08.09.2014 do 14.09.2014) ale aj vzhľadom na vysoký
počet nevybavených vecí v senáte 10 C k 30.06.2014 (376 nevybavených vecí k 30.06.2014)
bolo možné vec naštudovať a referovať až 15.10.2014, kedy nová zákonná sudkyňa
JUDr. Mária Gazdačková dala pokyn na výzvu právnemu zástupcovi žalobcovi, aby
špecifikoval žalobný návrh v intenciách rozhodnutia krajského súdu.
4
Keďže táto výzva doručená právnemu zástupcovi žalobcu 20.10.2014 nebola
akceptovaná a žalujúca strana zostala nečinná, 02.01.2015 bolo vo veci vydané uznesenie
sp. zn. 8C/92/2010 podľa ust. § 43 ods. 1 O. s. p., ktorým bola žalobkyňa vyzvaná, aby svoj
žalobný návrh podaný na tunajší súd dňa 19.04.2010 doplnila o náležitosti uvedené
v odôvodnení uznesenia teda, aby vymedzila konkrétny rozsudočný návrh voči žalovanému
v rade 2/, a to v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia. V závislosti od postupu
žalujúcej strany bude súd postupovať prípadne aj v zmysle ust. § 43 ods. 2 O. s. p.
Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:
Ide o spor, ktorý je časovo náročný, účastníci sporného konania využívali svoje
procesné právo podávaním návrhov, podávanie námietky zaujatosti zákonnej sudkyne,
o ktorých rozhodol Krajský súd v Žiline, návrhy na pristúpenie ďalšieho účastníka do
konania, nevynímajúc skutočnosť, že už vytýčené pojednávania museli byť odročené
z dôvodu pracovnej neschopnosti, či už účastníka konania, alebo ich právneho zástupcu
(03.11.2010, 15.12.2010, 05.10.2011, 16.04.2014 ), zmena právneho zástupcu žalobkyňou,
ktorej právny zástupca nereagoval na výzvy súdu zo dňa 07.11.2013, 04.12.2013,
20.01.2014.
Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:
Domnievam sa, že pôvodný zákonný sudca, a to Mgr. Magdaléna Šmidtová vzhľadom
na uvedenú chronológiu úkonov konala plynule, s poukazom na skutočnosť, že sa jedná
o náročné dokazovanie súvisiace s preukazovaním výšky mzdových nárokov.
Záver, či zistenie prieťahov považujeme za zbytočné prieťahy:
Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu
práv sťažovateľa na spravodlivý a rýchly proces, ponechávam na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje tri zákonné kritéria, ktorými sú právna
a faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správanie účastníka konania
a spôsob, ktorým súd vo veci postupoval.
Iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní, okrem otázky zaťaženosti súdu
a organizácie práce.
Aj keď ústavný súd výslovne vylučuje ako inú okolnosť otázku zaťaženosti súdu,
musím ako predsedníčka súdu poukázať na to, že (ako to už bolo vyššie uvedené),
k 01.09.2014 z dôvodu odchodu do dôchodku bola prezidentom Slovenskej republiky
odvolaná z funkcie sudcu Mgr. Magdaléna Šmidtová a k 01.01.2015 bola z funkcie sudcu
prezidentom Slovenskej republiky odvolaná z dôvodu odchodu do dôchodku aj sudkyňa
JUDr. Mária Ilgová. Obidve sudkyne vybavovali agendu C a po ich odchode bolo medzi
6,25 sudcov súdu prerozdelených 590 nerozhodnutých C vecí. Miesta po odvolaných
sudkyniach neboli ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky obsadené napriek
opakovaným žiadostiam adresovaným ministrovi spravodlivosti s upozornením, že
v súčasnej dobe klesol počet sudcov na Okresnom súde Martin na takú kritickú úroveň, pri
ktorej nie je možné vo veciach konať bez zbytočných prieťahov. Zo samotného počtu 18
sudcov pôsobí vo výkone 15 sudcov (1 sudkyňa je na materskej dovolenke s predpokladanou
dobou ukončenia v októbri 2016). Zaťaženosť sudcov Okresného súdu Martin je viac ako
dvojnásobná v porovnaní so zaťaženosťou mnohých iných súdov (sme druhým najväčším
súdom v obvode Krajského súdu v Žiline).
(...) Vyslovene súhlasíme s upustením pojednávania vo veci, nakoľko od ústneho
pojednávania neočakávame ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu zaujal toto stanovisko:
«(...) netrváme na ústnom pojednávaní vo veci prijatej sťažnosti, t. j. súhlasíme
s upustením od takejto formy pojednávania. Všetky relevantné informácie boli uvedené
v písomných podaniach a od ústneho pojednávania teda nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci a bolo by len neúčelným opakovaním písomných podaní.
(...) Vo výpočte úkonov súdu sa dvakrát uvádza odročenie pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti našej štatutárnej zástupkyne. Táto práceneschopnosť bola konajúcemu
súdu riadne preukázaná a súvisela s ochorením predsedníčky združenia, ktorá na budúci
rok dovŕši vek 70 rokov. Z tohto dôvodu vznikla medzera v úkonoch súdu spolu v trvaní cca
štyri mesiace (14.07.2010 21.09.2010 a 15.12.2010 09.02.2011). Následkom podania
našej námietky zaujatosti vznikla medzera v trvaní troch mesiacov. Spolu ide teda o obdobie
siedmych mesiacov. Z doterajšieho obdobia trvania konania, vyše 57 mesiacov, ide o 1/8
jeho dĺžky.
6
Tu však treba opakovane poukázať na tú skutočnosť, že práceneschopnosť bola
riadne preukázaná ako existujúci objektívny dôvod odročenia pojednávania. Námietka
zaujatosti bola síce vyhodnotená ako nedôvodná (zákonná sudkyňa nebola vylúčená),
no dovolíme si tvrdiť, že aj vo svetle rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 28.05.2013
(10Co/177/2013), bola táto námietka dôvodná. Vtedajšia zákonná sudkyňa rozhodla
rozsudkom zo dňa 29.11.2011 v náš neprospech napriek tomu, že v žalobnom návrhu
absentuje konkrétny rozsudočný petit, čo aktuálne podľa záveru vyjadrenia predsedníčky
Okresného súdu Martin môže viesť k postupu podľa § 43 ods. 2 OSP. Ak by takýto (správny)
postup zvolila zákonná sudkyňa už v roku 2011, je dôvodné uvažovať o tom, že by ani
k odvolaciemu konaniu nedošlo. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že sme ako účastník konania nespôsobili
prieťahy v konaní. U procesnej protistrany je tomu však naopak. Ostáva však pre nás
nepochopiteľnou tá skutočnosť, že konajúci súd toleruje nerešpektovanie svojich výziev
a urgencií a to v časovom období trvajúcom už viac ako 18 mesiacov (prvá výzva na
doplnenie žaloby už zo dňa 18.07.2013). Postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 OSP
načrtol prvostupňový súd až teraz a to podľa nášho názoru už v súvislosti s ústavnou
sťažnosťou.
Aj k určeniu termínu pojednávania na deň 16.04.2014 došlo len v rámci reakcie na
sťažnosť na prieťahy v konaní podanú predsedníčke Okresného súdu Martin dňa 18.02.2014
(termín určený zákonnou sudkyňou dňa 19.02.2014). Ak sa malo rozhodnúť v náš
neprospech, súd bol rýchly a efektívny, ak právny názor odvolacieho súdu dáva za pravdu
našej argumentácii, termín pojednávania a ďalší postup súdu si už musíme vynucovať
sťažnosťami.
Nestotožňujeme sa s názorom predsedníčky Okresného súdu Martin, že ide o právne
a fakticky zložitú vec („náročné dokazovanie“). Práve naopak, ide o právne jednoduchú
vec. To platí aj v prípade, že by v podaní navrhovateľky nechýbal rozsudočný petit
(vo vzťahu k odporcovi v rade 2/). To je však nateraz špekuláciou uvažovať o tom, čo by
mohlo byť. Fakt je ten, že súd predsa aplikuje ustanovenie § 43 OSP automaticky za
splnenia v ňom uvedených podmienok. Tieto nastali, ale súd ustanovenie neaplikoval.
My tak musíme počítať s existenciou tohto súdneho sporu aj po uplynutí takmer piatich
rokov.
Nesúhlasíme ani s tvrdením, že pôvodná zákonná sudkyňa konala plynule. Nekonala
ani plynule, ani efektívne. Okrem opomenutia ustanovenia § 43 OSP, vydala rozsudok
(zo dňa 29.11.2011), ktorým nerozhodla o celom predmete konania. Toto viedlo odvolací
súd k vráteniu spisu bez rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predloženej veci. Spis bol
vrátený dňa 10.10.2012, termín pojednávania bol určený na 16.01.2013. Na tomto
pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ku ktorému muselo byť ešte dňa 19.02.2013
vypracované opravné uznesenie. A tak až dňa 11.04.2013 mohla byť vec opätovne
predložená odvolaciemu súdu. Chybné rozhodnutie a chybný postup nemôžu byť predsa
označené ako plynulé a efektívne. Celé toto „hluché“ obdobie bolo spôsobené
prvostupňovým súdom. Ak by rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zákonné a vecne
správne, odvolací súd ho mohol potvrdiť a konanie by právoplatne skončilo ešte v roku
2012. (...) Faktom je, že vec nie je právoplatne skončená ani po takmer piatich rokoch od
podania návrhu.
Vzhľadom k vyššie uvedenému teda trváme na podanej sťažnosti a oproti pôvodne
navrhovanému výroku o náhrade trov konania, tento meníme v súvislosti s podaným
vyjadrením tak, že navrhujeme priznať nám náhradu trov právneho zastúpenia v sume
432,30, EUR (...).»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v predmetnej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
8
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 92/2010:
Dňa 19. apríla 2010
(ďalej len „žalobkyňa“), podala na okresnom súde proti sťažovateľovi žalobný návrh
„o zaplatenie 4.579,92 EUR s príslušenstvom“ z titulu nevyplatenej mzdy za prácu. Vec
bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 92/2010 a bola pridelená na
prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni Mgr. Magdaléne Šmidtovej.
Dňa 22. apríla 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. máj 2010.
Dňa 24. mája 2010 sa sťažovateľ písomne vyjadril k žalobe.
Dňa 26. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
14. júl 2010 na doplnenie dokazovania.
Dňa 2. júna 2010 a 1. júla 2010 sťažovateľ podal návrh na doplnenie dokazovania.
Dňa 12. júla 2010 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
z dôvodu práceneschopnosti jeho štatutárneho orgánu.
Dňa 14. júla 2010 bolo pojednávanie odročené na 21. september 2010, pretože sa
nedostavili účastníci konania.
Dňa 21. septembra 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
3. november 2010 na doplnenie dokazovania.
Dňa 2. novembra 2010 žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní „z rodinných dôvodov“.
Dňa 3. novembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 15. december 2010.
Dňa 15. decembra 2010 sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní z dôvodu, že jeho „štatutárna zástupkyňa je chorá“, a požiadal „o vytýčenie
nového termínu pojednávania“.
Dňa 15. decembra 2010 bolo pojednávanie odročené na 9. február 2011.
Dňa 11. januára 2011 žalobkyňa podala súdu písomné vyjadrenie k veci.
Dňa 9. februára 2011 sťažovateľ podal námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
Pojednávanie nariadené na uvedený deň bolo odročené na neurčito.
Dňa 10. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 8 C 92/2010 95 vyzval
sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti.
Dňa 2. marca 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“), aby rozhodol o námietke sťažovateľa.
Dňa 25. marca 2011 krajský súd uznesením č. k. 5 NcC 8/2011 103 sudkyňu
Mgr. Magdalénu Šmidtovú nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania danej veci.
Dňa 10. mája 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 16. júna 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. september 2011.
Dňa 14. júla 2011 sa okresný súd obrátil na Okresný úrad Žilina (ďalej len „okresný
úrad“) so žiadosťou o poskytnutie informácie.
Dňa 6. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
5. október 2011. Na pojednávaní požiadala žalobkyňa okresný súd o pripustenie ďalšieho
účastníka konania na strane žalovaného.
Dňa 8. septembra 2011 sa sťažovateľ vyjadril k čiastočnému späťvzatiu žalobného
návrhu.
Dňa 12. septembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 8 C 92/2010 131 pripustil do
konania na strane žalovanej
(ďalej len „žalovaná 2“).
Dňa 5. októbra 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu, že má „kolíziu
s termínom pojednávania“, pričom štatutárna zástupkyňa sťažovateľa „je chorá“, preto
navrhuje odročiť pojednávanie na ďalší termín. Pojednávanie bolo uvedeného dňa odročené
na 29. november 2011.
Dňa 29. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd
vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 92/2010 174.
Dňa 22. decembra 2011 žalobkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 29. decembra 2011 aj žalovaná 2 podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Dňa 5. januára 2012 sa žalovaná 2 písomne vyjadrila k odvolaniu žalobkyne.
Dňa 9. januára 2012 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu žalobkyne.
Dňa 15. februára 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podaných
odvolaniach.
10
Dňa 10. októbra 2012 krajský súd vrátil spis okresnému súdu „bez rozhodnutia
o odvolaní ako predčasne predloženú“, pretože podľa odvolacieho súdu „nebolo
rozhodnuté o celom predmete konania“.
Dňa 7. novembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2013.
Dňa 16. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd
vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 92/2010 233.
Dňa 19. februára 2013 okresný súd opravným uznesením č. k. 8 C 92/2010 238
opravil záhlavie svojho rozsudku č. k. 8 C 92/2010 233.
Dňa 11. apríla 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom
prostriedku, „ktorý podala navrhovateľka a odporca v 2/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 8C/92/2010 174 zo dňa 29.11.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
8C/92/2010 233 zo dňa 16.1.2013 a opravným uznesením č. k. 8C/92/2010 238 zo dňa
19.2.2013“.
Dňa 28. mája 2013 krajský súd uznesením č. k. 10 Co 177/2013 248 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Dňa 10. júla 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 18. júla 2013 súd vyzval žalobkyňu, aby svoj návrh do 10 dní od doručenia
výzvy doplnila „v intenciách rozhodnutia“ krajského súdu.
Dňa 5. septembra 2013 okresný súd urgoval žalobkyňu na doplnenie svojho
žalobného návrhu.
Dňa 6. novembra 2013 okresný súd opakovane urgoval žalobkyňu na doplnenie
svojho žalobného návrhu.
Dňa 20. januára 2014 okresný súd opakovane urgoval žalobkyňu na doplnenie svojho
žalobného návrhu pod hrozbou poriadkovej pokuty.
Dňa 19. februára 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. apríl 2014.
Dňa 16. apríla 2014 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie žalobkyne a jej
právneho zástupcu z účasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu ich práceneschopnosti.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito, pretože sa nedostavili účastníci konania.
Dňa 24. júna 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni
JUDr. Márii Gazdačkovej.
Dňa 16. októbra 2014 súd vyzval žalobkyňu, aby pod hrozbou poriadkovej pokuty
„špecifikovala“ svoj žalobný návrh v intenciách „zrušujúceho rozsudku Krajského súdu
v Žiline“.
Dňa 2. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 8 C 92/2010 297 vyzval žalobkyňu,
aby „svoj žalobný návrh podaný na tunajšom súde dňa 19.4.2010 doplnila o náležitosti
uvedené v odôvodnení tohto uznesenia“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní „o zaplatenie
4.579,92 EUR s príslušenstvom“ postupom Okresného súdu Martin vo veci vedenej pod
sp. zn. 8 C 92/2010 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní nie je po skutkovej stránke zložité, pretože skutkové posúdenie veci si
nevyžaduje ani úzko odborné poznatky a zrejme ani znalecké dokazovanie. Počet
účastníkov konania je minimálny, ich pobyt (sídlo) je známy a je v obvode okresného súdu.
Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu
bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd poukazuje na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných
v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k dlhodobému predĺženiu
napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že svojou, aj keď
ospravedlnenou, neúčasťou z 9 nariadených pojednávaní oddialil 4 pojednávania (12. júla
2010, 15. decembra 2010, 9. februára 2011 a 5. októbra 2011). Konanie o uvedenej
námietke sťažovateľa trvalo tri mesiace (od 9. februára 2011 do 10. mája 2011), avšak
krajský súd uznesením č. k. 5 NcC 8/2011 103 sudkyňu Mgr. Magdalénu Šmidtovú
nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania danej veci. Podľa ustálenej judikatúry ústavného
súdu využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa
Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom
súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Nie však
v prípade, ak vyjde najavo, že navrhovateľ využije procesné možnosti neúspešne, tak ako to
bolo aj v prípade uvedenej námietky zaujatosti sťažovateľa. Na uvedené správanie
sťažovateľa ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek
zákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný od 16. apríla 2014 do 7. novembra
2014 (šesť mesiacov).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Okrem uvedenej nečinnosti možno dospieť k záveru, že okresný súd bol v danej veci
aj neefektívne činný, najmä keď mu krajský súd musel vrátiť spis „bez rozhodnutia
o odvolaní ako predčasne predloženú“ (od 15. februára 2012 do 4. novembra 2012 deväť
14
mesiacov). Napokon postup okresného súdu bol tiež neefektívny od 18. júla 2013
minimálne do 19. februára 2014 (sedem mesiacov), keď okresný súd opakovane vyzýval
žalobkyňu na doplnenie svojho žalobného návrhu bez toho, aby využil poriadkové opatrenie
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku alebo ustanovenie § 43 ods. 2
Uvedená nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom
článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej
činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani
správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na „zaťaženosť sudcov Okresného súdu
Martin“, na ktoré v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd
už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.
48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €,
pričom poukázal na to, že „vec nie je právoplatne skončená ani po takmer piatich rokoch
od podania návrhu“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za
primerané vo výške 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že sťažovateľ nebol
v každom štádiu konania súčinný s okresným súdom a svojou neodôvodnenou námietkou
zaujatosti taktiež prispel k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
16
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 30. apríla 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. februára 2015).
Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál
dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €
a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015