Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 331/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3,

Bardejov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. , , a jeho rozsudkom

sp. zn. , , z 28. novembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. januára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3,

Bardejov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , , a jeho rozsudkom

sp. zn. , , z 28. novembra 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol účastníkom konania

o zaplatenie 2 585,42 € z titulu neoprávneného odberu plynu vedeného okresným súdom

pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 20. novembra 2012 zaviazal sťažovateľa na zaplatenie žalovanej sumy

a dopĺňacím rozsudkom sp. zn. z 20. novembra 2012 protinávrh sťažovateľa

zamietol. Proti označenému rozsudku i dopĺňaciemu rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. , ,

z 28. novembra 2013 potvrdil dopĺňací rozsudok okresného súdu a rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 20. novembra 2012 v časti, v ktorej uložil sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1 850 €, a vo zvyšnej vyhovujúcej časti rozsudok v spojení s dopĺňacím

rozsudkom zmenil tak, že žalobu zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... podal podnet na Generálnu

prokuratúru SR na mimoriadne dovolanie v zmysle ustanovenia § 243e a ustanovenia

Vzhľadom na to, že môj podnet bol neúplný, bola predĺžená lehota na vybavenie

podnetu... a tak dňa 7. 3. 2014 som na Okresnej prokuratúre v Bardejove doplnil svoj

podnet adresovaný zo dňa 17. 12. 2013...

Dňa 21. 5. 2014 Krajská prokuratúra v Prešove môj podnet, ktorý som doplnil

o 5 bodov, vôbec neodôvodnila a v mene Generálnej prokuratúry SR nezistila zákonný

dôvod na podanie mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR a môj podnet

odložila.

2

Dňa 29. 5. 2014 som vzniesol námietku proti odloženiu môjho doplneného podnetu,

kde Krajská prokuratúra v Prešove v zmysle ustanovenia

Z. z., môj doplnený podnet na Generálnu prokuratúru SR prehodnotila ako opakovaný

podnet, ale dňa 2. 6. 2014 postúpila môj doplnený podnet na ďalšie konanie na Generálnu

prokuratúru SR...

Generálna prokuratúra SR znovu nepreskúmala môj doplnený podnet o 5 bodov

a môj podnet prehodnotila ako opakovaný podnet a odložila ho bez prijatia opatrení

prokuratúra s poukázaním na vybavenie zo strany Krajskej prokuratúry v Prešove...

Z týchto uvedených skutočností, pretože mi bolo bránené moje základné ľudské právo

domáhať sa na súde svojho práva v zmysle a SR, podal som

sťažnosť priamo generálnemu prokurátorovi JUDr. Jaromírovi Čižnárovi... Keď som

nedostal dlhšiu dobu odpoveď, či moja sťažnosť bola doručená generálnemu prokurátorovi

JUDr. Jaromírovi Čižnárovi a či sa s mojím doplneným podnetom vo veci koná znovu,

požiadal som o podanie informácií dňa 20. 10. 2014 a dňa 8. 12. 2014... Keď som podal

žiadosť dňa 8. 12. 2014 priamo generálnemu prokurátorovi do vlastných rúk a priamo

na jeho meno, dňa 22. 12. 2014 som dostal z Generálnej prokuratúry SR oznámenie, kde

bolo uvedené, že moja sťažnosť hoci bola označená ako sťažnosť v zmysle citovaných

ustanovení zákona o prokuratúre, bola posúdená ako ďalší opakovaný podnet, v poradí už

tretí podnet vo veci, a týmto Generálna prokuratúra SR považuje môj doplnený podnet,

na základe ktorého som sa sťažoval dňa 28. 10. 2014 za vybavený.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje na skutočnosť, že 22. decembra 2014 sa

dozvedel, že jeho „podnet a sťažnosť je zmarená podľa ustanovenia §250b, teda moja

dvojmesačná lehota nie je premlčaná“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1) Vyslovuje, že základné právo podľa SR

postupom OS Bardejov v konaní vedenom pod č. k. v spojení s rozsudkom KS

v Prešove č. k. , , a v náväznosti na činnosť

a konanie Krajskej prokuratúry v Prešove a Generálnej prokuratúry SR v Bratislave VI/3PZ

165/14/1000 6 porušené bolo. Vyslovuje, že základné a ľudské právo

na súdnu ochranu podľa SR v kontexte s ods. 11 č. 6 Európskeho

dohovoru postupom OS v Bardejove ako aj KS v Prešove vo vyššie uvedených konaniach

porušené bolo.

2) Ústavný súd prikazuje OS v Bardejove, aby konal bez zbytočných prieťahov

3) Priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.500 EUR, ktoré mu je OS v Bardejove povinný vyplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4) Ukladá OS v Bardejove povinnosť uhradiť trovy tohto konania

za vypracovanie sťažnosti a právne zastúpenie vo výške 4.00, EUR, ktoré mu budú

vyplatené v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, ktoré sú adekvátne nároku na právne zastupovanie advokátom.“

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby „v dočasnom opatrení ÚS SR uložil porušovateľom,

aby konali bez zbytočných prieťahov...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

4

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda

tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS

19/05, , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že petit sťažnosti nezodpovedá

kvalitatívnym požiadavkám, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry ústavného súdu,

a to napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Uplatňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd kvalifikoval sťažnosť

sťažovateľa podľa obsahu jej odôvodnenia ako sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a základného

práva na súdnu ochranu podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a rozsudkom krajského súdu sp. zn. ,

, z 28. novembra 2013 a postupom, ktorý mu predchádzal.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane uvádza, že účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.

K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného

práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne

vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

6

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru , môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

podľa (m. m. ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil,

že okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 20. novembra 2012 a dopĺňacím rozsudkom sp. zn. z 20. novembra 2012,

ktoré v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. , ,

z 28. novembra 2013 nadobudli právoplatnosť 14. januára 2014.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(22. januára 2015) už okresný súd nemohol byť porušovateľom základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, keďže vo veci už právoplatne

rozhodol.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V

súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Vzhľadom na zistenie, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní v čase

doručenia sťažnosti už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a jeho právo podľa dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ svoj návrh na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom okresného súdu v napadnutom konaní špecificky neodôvodňuje, pričom

8

z obsahu sťažnosti vyplýva, že ho zakladá na tých istých dôvodoch, na základe ktorých sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike sú

primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a nie základného práva podľa . Podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu ,

pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom

aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti (napr. ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z rovnakého dôvodu o odmietnutí aj tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva podľa postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ,

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa č. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

, , ústavný súd už v časti II.1 tohto

rozhodnutia uviedol, že krajský súd rozhodol o opravných prostriedkoch sťažovateľa

rozsudkom sp. zn. , , z 28. novembra 2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť 14. januára 2014.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

(22. januára 2015) už krajský súd nemohol byť porušovateľom základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, keďže vo veci už právoplatne

rozhodol.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

4. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. , ,

z 28. novembra 2013

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na skutočnosť, že 22. decembra 2014 sa dozvedel, že

jeho „podnet a sťažnosť je zmarená podľa ustanovenia § 250b, teda moja dvojmesačná

lehota nie je premlčaná“.

10

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

zastáva názor, že lehota podľa na podanie sťažnosti

proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď mu bolo doručené

rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení jeho opakovaného podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľa, resp. jeho

právneho zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorej

súčasťou je aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho

dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho

súdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku , a preto na jeho

podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať

(m. m. , , a iné). Na podporu uvedeného právneho

názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza, že

mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne,

nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona o

ústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému

podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, či

podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. , , ).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

podal sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudol

právoplatnosť 14. januára 2014, až 22. januára 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015

12