Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 84/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. Igorom Klamárom, Družstevná 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. októbra 2011, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 26. októbra 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 388,68 € (slovom tristoosemdesiatosem eur a šesťdesiatosem centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Klamára, Družstevná 5, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. zo 17. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 26. októbra 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už nálezom sp. zn.

z 26. októbra 2011 rozhodol, že v petite sťažnosti označené práva

sťažovateľa boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a sťažovateľovi priznal

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň

navrhol prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov

konania.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. Spr. 2039/2015 doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2015, v ktorom

okrem iného uviedol:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že Nálezom Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2011, bolo tunajšiemu súdu

prikázané konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi bolo priznané finančné

zadosťučinenie v sume 2.000€, ktoré bolo sťažovateľovi vyplatené.

V čase od právoplatnosti označeného Nálezu Ústavného súdu SR sa spis nachádzal

u, v tom čase vo veci konajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej, ktorá vo veci

začala konať, stanovila termín pojednávania. Tento bol však odročený z dôvodu rokovania

účastníkov o mimosúdnom vyriešení sporu. Následne sudkyňa vec prejednávala,

v primeraných lehotách vo veci konala až do času jej práceneschopnosti, z dôvodu ktorej

bolo pojednávanie stanovené na deň 25.09.2013 odročené a následného vzdania sa funkcie

sudcu.

Z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce

prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchoví,

sudcovi tunajšieho súdu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch súčinnosťou

od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom

vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa

JUDr. Petra Priečinská, ktorej bola predmetná vec od 02.05.2014 prikázaná na ďalšie

konanie. Zákonná sudkyňa od prevzatia veci koná plynulé, bez prieťahov, dňa 11.09.2014

bol vo veci vyhlásený rozsudok.

Po niekoľkých nevyhnutných procesných úkonoch tunajšieho súdu, bližšie

špecifikovaných v pripojenom chronologickom prehľade úkonov bol spis predložený dňa

25.03.2015 odvolaciemu súdu.

Mám za to, že v konaní v čase po právoplatnosti Nálezu ÚS SR sp. zn. II.ÚS

327/2011 tunajší súd konal bez prieťahov, situácia bola skomplikovaná personálnymi

zmenami v obsadení senátu 9C.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 22. apríla 2015 k sťažnosti bol aj tento prehľad

procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze

ústavného súdu sp. zn. z 26. októbra 2011:

„07.12.2011 stanovený T pojednávania na deň 11.01.2012

11.01.2011 žiadosť účastníkov o odročenie pojednávania z dôvodu rokovania

účastníkov o mimosúdnom vyriešení sporu, odročené na T 27.02.2012

22.02.2012 zrušenie termínu pojednávania 27.02.2012 z dôvodu PN zákonného

sudcu

18.04.2012 opatrenie predsedu súdu prikázanie veci na vybavenie inému

sudcovi /v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2012, bodu 25

pravidiel určovania zákonného sudcu a v súlade s ust. § 51 ods. 4 písm. a) zákona č.

o súdoch a vzhľadom na skutočnosť, že práceneschopnosť zákonného sudcu

presiahla šesť týždňov došlo k prerozdeleniu senátu zákonnej sudkyne, náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov sudcom vybavujúcim príslušnú agendu/

28.05.2012 opatrenie predsedu súdu vrátenie spisov zákonnej sudkyni

(po ukončení práceneschopnosti a návrate zákonného sudcu končí funkcia zastupujúcich

sudcov a prerozdelené veci sa pomocou technických a programových prostriedkov vrátia

zákonnému sudcovi bod 25 pravidiel určovania zákonného sudcu, Rozvrh práce

Okresného súdu Bratislava II)

29.06.2012 stanovený T pojednávania na deň 01.08.2012

20.07.2012 oznámenie o zrušení termínu pojednávania navrhovateľovi, z dôvodu

žiadosti zástupcu odporcu o odročenie pojednávania

01.08.2012 odročené na T 22.08.2012

22.08.2012 prejednanie veci, odročené na nový T 15.10.2012

15.10.2012 prejednanie veci, odročené na nový T 21.11.2012

21.11.2012 prejednanie veci, odročené na nový T 28.01.2013 za účelom výsluchu

svedkov

28.01.2012 uznesenie, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na doplnenie neúplného

návrhu 28.01.2013 uznesenie krátkou cestou doručené na pojednávaní navrhovateľovi,

odročené na T 11.03.2013

19.02.2013 dopyt na Plynárenský odborový zväz, pokyn na pripojenie súdneho

spisu 10C predvolanie svedkov

30.01.2013 námietka navrhovateľa proti zneniu zápisnice 05.02.2013 podanie

navrhovateľa ku konaniu

11.03.2013 prejednanie veci, výsluch svedka, odročené na nový T 15.04.2013

18.03.2013 podanie navrhovateľa doplnenie návrhu na konanie

15.04.2013 prejednanie veci, výsluch svedkyne, odročené na nový T 03.06.2013...

03.06.2013 zástupca navrhovateľa doložil do spisu podpisový poriadok spoločnosti

odporcu, pojednávanie odročené na nový T 10.07.2013 s tým, že odporca sa písomne

vyjadrí k podaniu navrhovateľa zo dňa 20.05.2013

17.06.2013 podanie odporcu

20.06.2013 navrhovateľ si prevzal podanie odporcu

10.07.2013 pojednávanie z náhlych zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne

odročené na neurčito 19.08.2013 stanovený T 25.09.2013

25.09.2013 pojednávanie odročené na T 09.10.2013 z dôvodu PN sudcu

09.10.2013 uznesenie o nepripustení zmeny návrhu, prejednanie veci, dokazovanie

vyhlásené za skončené, odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 30.10.2013

22.10.2013 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 09.10.2013

29.10.2013 pojednávanie z dôvodu úrazu zákonnej sudkyne zrušené

25.11.2013 pokyn na predvolanie účastníkov na vyhlásenie rozsudku na deň

16.12.2013

24.02.2013 opatrenie predsedu súdu prikázanie veci inému sudcovi v zmysle

Rozvrhu práce (z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu zákonnej sudkyne)

02.05.2014 opatrenie predsedu súdu prikázanie veci inému sudcovi v zmysle

Rozvrhu práce (z dôvodu preloženia zákonného sudcu na výkon funkcie sudcu na iný súd)

06.05.2014 informácia zákonnej sudkyne o stave oddelenia a upozornenie na

neprimeraný počet pridelených vecí

15.05.2014 stanovený T na 11.09.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku

11.09.2014 vyhlásený rozsudok

19.09.2014 návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku

26.09.2014 odvolanie odporcu voči rozsudku

07.10.2014 navrhovateľovi doručované odvolanie odporcu na vyjadrenie

17.10.2014 uznesenie, ktorým bol návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku

zamietnutý

24.10.2014 vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu

07.11.2014 podanie navrhovateľa zaslané na oboznámenie odporcovi

26.11.2014 spis daný na lehotu do právoplatnosti uznesenia zo dňa 17.10.2014

03.12.2014 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 17.10.2014

11.12.2014 odvolanie navrhovateľa zaslané odporcovi

09.01.2014 vyjadrenie odporcu

16.01.2015 prešetrenie dátumu podania zásielky odporcu (doručované odvolanie)

prostredníctvom Slovenskej pošty

12.02.2015 urgencia žiadosti zo dňa 16.01.2015

09.03.2015 opätovná urgencia žiadosti zo dňa 16.01.2015

10.03.2015 oznámenie Slovenskej pošty o dátume podania zásielky

25.03.2015 predloženie spisu odvolaciemu súdu.“

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujal sťažovateľ stanovisko podaním

doručeným ústavnému súdu 14. mája 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„S názorom súdu, že Okresný súd Bratislava II od právoplatnosti Nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. v predmetnej veci plynulé konal

nesúhlasím, a to z nasledovných dôvodov:

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. nadobudol

právoplatnosť 26.10.2011. Prvé pojednávanie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

bolo po neúspešnom pokuse účastníkov konania o mimosúdne urovnanie sporu zaplatením

náhrady mzdy navrhovateľovi vytýčené až na 01.08.2012, pričom toto pojednávanie bolo

bez vážneho dôvodu odročené (právny zástupca odporcu sa mohol dať zastúpiť

na pojednávaní na základe substitučnej plnej moci)...

V roku 2012 sa v predmetnom súdnom konaní uskutočnili tri pojednávnia

(22.08.2012, 15.10.2012 a 21.11.2012), pričom tieto pojednávania neboli zo strany súdu

dostatočne pripravené tak, aby ochrana páv bola rýchla a účinná.

V roku 2013 sa vo veci uskutočnilo päť pojednávaní (28.01.2013, 11.03.2013,

15.04.2013, 03.06.2013 a 09.10.2013). Tieto pojednávania taktiež neviedli k rýchlej

a účinnej ochrane práv. Na pojednávaní 28.01.2013 súd len doručil krátkou cestou

navrhovateľovi dôkazy predložené odporcom do súdneho spisu a uznesenie sp. zn.

.

Súd predvolával svedkov jednotlivo, a to p. na 11.03.2013 a

na 15.04.2013 pričom svedkov bolo možné vypočuť na jednom

pojednávaní. Naviac, som toho názoru, že výpovede svedkov vzhľadom na skutkovú

a právnu podstatu sporu (nedodržanie hmotnoprávnych podmienok výpovede) boli z

hľadiska meritórneho rozhodnutia vo veci bezvýznamné, čo je dôvodom pre konštatovanie

nehospodárnosti konania a nesúladu postupu súdu s ust. § 6, § 100 ods. 1 a § 114 ods. 1

.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„Súd na pojednávaní konanom dňa 9.10.2013 uznesením vyhlásil dokazovanie

za skončené a odročil pojednávanie na 30.10.2013 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci,

pričom do ukončenia dokazovania nerozhodol o námietkach navrhovateľa proti zneniu

zápisnice zo dňa 22.08.2012. Skutková a právna zložitosť prejednávanej veci podľa môjho

názoru nevykazuje také znaky, ktoré by pri náležitej starostlivosti a zodpovednej príprave

nedovoľovali súdu rozhodnúť vec do jedného roka po neúspešnom pokuse o mimosúdnu

dohodu medzi účastníkmi konania...

Z chronologického prehľadu procesných úkonov súdu vo veci je zrejmé, že Okresný

súd Bratislava II následne porušil aj ustanovenie 156 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, keď rozsudok vo veci nevyhlásil najneskôr do troch týždňov odo dňa 09.10.2013 a

to ani 30.10.2013, ani 16.12.2013. Rozsudok údajne súd vyhlásil až 11.09.2014, teda po

jedenástich mesiacoch od skončenia dokazovania...

Odporca dňa 26.09.2014 podal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.

zo dňa 11.09.2014 odvolanie. Súd odvolanie odporcu spolu s včas

podaným vyjadrením navrhovateľa k podanému odvolaniu odporcu zaslal odvolaciemu

súdu Krajskému súdu v Bratislave až 25.03.2015, čím došlo k porušeniu § 209a ods. 2

podľa ktorého je povinnosťou prvostupňového súdu zaslať

odvolanie odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.

ÚS 55/98, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, t. j. vec,

ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa)

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , ,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci ani v etape po právoplatnosti

nálezu sp. zn. z 26. októbra 2011. Napokon ani predsedníčka okresného

súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd v jeho doterajšom priebehu nezistil žiadnu

významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd nepovažoval

za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné úkony vykonané

okresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby napadnuté

konanie v tak citlivej veci pre sťažovateľa (určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru) nebolo ani po viac ako 7 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené napriek

tomu, že ústavný súd už svojím nálezom sp. zn. z 26. októbra 2011

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru a okresnému súdu

prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd navyše poukazuje na to, že postup okresného

súdu v napadnutom konaní bol neefektívny a nesústredený. V súvislosti s uvedeným

ústavný súd konštatuje, že okresný súd pojednávanie uskutočnené 9. októbra 2013 odročil

pre účely vyhlásenia rozsudku na 30. október 2013, pričom rozsudok v skutočnosti vyhlásil

až 11. septembra 2014. Podľa názoru ústavného súdu nebol postup okresného súdu

v napadnutom konaní dostatočne efektívny ani pri predvolávaní svedkov, keď pri

sústredenom postupe by bolo možné viacerých svedkov vypočuť na jednom pojednávaní,

a tým urýchliť proces dokazovania.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamuje

pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna

(nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , ).

Ústavný súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou obsiahnutou vo vyjadrení

predsedníčky okresného súdu k sťažnosti, ktorá okrem iného uviedla, že „situácia bola

skomplikovaná personálnymi zmenami v obsadení senátu 9 C“, a následne poukázala na to,

že vec bola opakovane pridelená inému zákonnému sudcovi v dôsledku preloženia sudcu

na výkon funkcie na iný súd, resp. vzdania sa funkcie sudcu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za

pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd neakceptoval ani argumenty uvedené predsedníčkou okresného súdu

vo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňujúce nečinnosť a neefektívnosť postupu okresného súdu

v napadnutom konaní práceneschopnosťou zákonnej sudkyne, keď v súvislosti s uvedeným

vo svojej judikatúre už vyslovil, že ani táto skutočnosť nemôže byť vo vzťahu

k oprávnenému subjektu, ktorý sa obrátil na všeobecný súd so žiadosťou o odstránenie

právnej neistoty, dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a nezbavuje štát zodpovednosti za pomalý priebeh konania a v jeho

dôsledku za vznik zbytočných prieťahov v označenom súdnom konaní ().

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 26. októbra 2011 došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom náleze

sp. zn. z 26. októbra 2011.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že „sedem rokov

pretrvávajúci stav právnej neistoty... negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie

sťažovateľa“ a spôsobuje taktiež „stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť a nestrannosť

súdnictva“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn.

z 26. októbra 2011, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto veci bez

zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. Igorom

Klamárom. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za tri úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu v sume 388,68 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania v sume uplatnenej jeho právnym zástupcom.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015