Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 327/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť P. K., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Bratislava II p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia P. K. v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur

a sedemdesiattri centov) na účet ustanoveného advokáta Mgr. M. H., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 zo 6. júla 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Ústavný súd uvedeným uznesením zároveň vyhovel žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a za právneho zástupcu

mu ustanovil advokáta Mgr. M. H., B.

1.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žalobou podanou 4. marca 2008 sa

domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenia nemajetkovej ujmy

100 000 Sk.

„Z úkonov sťažovateľa voči súdu je z predmetného súdneho spisu zrejmé, že po

dvoch rokoch nečinnosti súdu, vyzýval konajúcu zákonnú sudkyňu na skoré vytýčenie

pojednávania vo veci svojho návrhu. Sťažovateľ tak učinil listom doručeným na podateľňu

súdu 24. februára 2010, keď týmto listom sa sťažovateľ zároveň domáhal aj rozhodnutia

a doručenia rozhodnutia vo veci návrhu na predbežné opatrenie zo dňa 07. januára 2010,

o ktorom súd nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní. Vzhľadom k tomu, že do dvoch mesiacov

od podania žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania, nebolo sťažovateľovi doručené

zo strany súdu žiadne oznámenie, z ktorého by sa dalo určiť kedy bude vytýčené prvé

pojednávanie vo veci samej, podal sťažovateľ 21. apríla 2010 sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorú adresoval predsedovi Okresného súdu Bratislava II. Na sťažnosť na

prieťahy v konaní odpovedala podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava II listom

Spr. 2045/2010 zo dňa 15. 06. 2010. V odpovedi sťažovateľovi oznámila, že zistila prieťahy

v konaní a zároveň upozornila zákonnú sudkyňu na potrebu konať vo veci plynulo a bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom k tomu, že od prijatia opatrenia podpredsedníčkou súdu, ktorým sa malo

zabezpečiť odstránenie zbytočných prieťahov v konaní uplynulo viac ako päť mesiacov čo je

dostatočná lehota na nápravu a sťažovateľovi nebolo doručené žiadne oznámenie zo strany

súdu, z ktorého by sa dalo určiť kedy bude vo veci vytýčené prvé pojednávanie, sťažovateľ

podal 24. novembra 2010 opakovanú sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní samom.

V tomto podaní sa sťažovateľ zároveň domáhal aj odstránenia prieťahov v konaní o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, kde sťažovateľ podal dovolanie.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v odpovedi sťažovateľovi na opakovanú

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní zistila, že vo veci nie je nariadený termín

pojednávania. Zároveň sťažovateľovi oznámila, že konajúca sudkyňa bola za prieťahy

v konaní písomne napomenutá a upozornená, že vo veci má bezodkladne vykonať nápravu.

Sťažovateľ sa domnieva, že ako účastník konania po dvoch rokoch nečinnosti súdu

vyvinul dostatok úsilia, aby sa domohol svojho základného práva, aby jeho vec bola

prerokovaná bez zbytočných prieťahov nezávislým a nestranným súdom. Aj napriek

nasledujúcemu ročnému úsiliu sťažovateľa domôcť sa po dvoch rokoch nečinnosti vytýčenia

termínu prvého pojednávania vo veci samej, dvojnásobnému upozorneniu zákonnej sudkyne

zo strany podpredsedníčky súdu a predsedníčky súdu, súd termín prvého pojednávania vo

veci samej dosiaľ nevytýčil. Vzhľadom na uvedené, neochota zákonnej sudkyne vytýčiť

pojednávanie podľa sťažovateľa už vykazuje znaky odopretia spravodlivosti.

Povaha predmetu sporu - neplatnosť skončenia pracovného pomeru a zotrvávanie

sťažovateľa v právnej neistote, závažným spôsobom zasahuje do bežného života

sťažovateľa, značne nepriaznivo vplýva na jeho sociálny status a jeho psychické

rozpoloženie. Sťažovateľ považuje za neprimeranú dĺžku doterajšieho konania vo veci

samej, ktorá dosahuje viac ako tri roky, s poukázaním na doteraz neefektívnu, ba v

niektorých úkonoch súdu, nadbytočnú činnosť súdu. Sťažovateľ sa domnieva, že

neefektívnou činnosťou súdu a jeho nečinnosťou vo veci návrhu na konanie dochádza k

zbytočným prieťahom v konaní. Takýmto postupom súd porušuje základné právo

sťažovateľa na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti bez zbytočných prieťahov

ustanovené v a základné právo sťažovateľa na

spravodlivý proces v primeranej lehote garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“

1.2 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa P. K.(...) na spravodlivé súdne konanie v primeranej

lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), práva na(...) prerokovanie jeho veci(...) bez

zbytočných prieťahov(...) podľa postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava II sa nariaďuje vo veci sp. zn. konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma v sume 3.000 euro, ktorú mu je Okresný

súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej

sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2111/2011

z 24. augusta 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 26. septembra 2011.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu po oboznámení sa so sťažnosťou, ako aj

obsahom predmetného spisu uviedla:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol podľa vlastnej úvahy, pričom skutočnosti

uvádzané v sťažnosti zodpovedajú skutočnosti aj napriek tomu, že sudkyňa bola

systematicky zo strany vedenia súdu na prieťahy v konaní a nečinnosť upozorňovaná.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený konajúcou sudkyňou.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky

okresného súdu uviedol, že vzhľadom na jej vyjadrenie súhlasí s tým, aby ústavný súd

v predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 4. marca 2008 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania

sťažovateľa proti odporcovi S., a. s. (ďalej len „odporca“), o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a o zaplatenie nemajetkovej ujmy 100 000 Sk.

Dňa 11. marca 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych

poplatkov.

Dňa 20. marca 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov za návrh na začatie konania.

Dňa 10. júna 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na dokladovanie svojich

majetkových pomerov pre účely rozhodnutia o oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 19. júna 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu späťvzatie návrhu na začatie

konania v časti nemajetkovej ujmy.

Dňa 3. septembra 2008 okresný súd uznesením zastavil konanie v časti zaplatenia

nemajetkovej ujmy.

Dňa 7. januára 2010 sťažovateľ podal vo veci návrh na vydanie predbežného

opatrenia.

Dňa 24. februára 2010 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na

nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 1. marca 2010 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na dokladovanie

svojich majetkových pomerov.

Dňa 8. marca 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v konaní.

Dňa 4. mája 2010 okresný súd uzneseniami uložil sťažovateľovi zaplatiť súdne

poplatky za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj za podanie

odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 17. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam okresného súdu

o poplatkových povinnostiach.

Dňa 23. júna 2010 bola vec s odvolaniami sťažovateľa predložená Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 23. júla 2010 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

o predbežnom opatrení a zrušil uznesenia okresného súdu o uložení poplatkových

povinností sťažovateľa.

Dňa 30. júla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 23. augusta 2010 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

o predbežnom opatrení.

Dňa 27. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia

pre zastupovanie v dovolacom konaní.

Dňa 10. septembra 2010 sťažovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov.

Dňa 7. októbra 2010 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na dokladovanie

svojich majetkových pomerov.

Dňa 23. novembra 2010 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti konajúcemu

sudcovi.

Dňa 25. marca 2011 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že na jeho námietku

zaujatosti v zmysle ustanovenia (ďalej len

„OSP“) neprihliada.

Dňa 11. apríla 2011 okresný súd uznesením ustanovil sťažovateľovi zástupcu z radov

advokátov.

Dňa 31. augusta 2011 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na rozhodnutie o dovolaní.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, t. j. vec,

ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa)

si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani podpredsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd v jeho doterajšom priebehu nezistil žiadnu

významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania od 4. marca 2008 bez nariadenia

pojednávania je už aj vzhľadom na jeho povahu („určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru“) samo osebe neprimerané. Navyše, okresný súd v období od

3. septembra 2008 do 7. januára 2010 (15 mesiacov) vo veci nevykonal žiadny, resp.

efektívny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas

napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

z dôvodu, že „Trvajúci stav právnej neistoty neplatného skončenia pracovného pomeru

a zamedzenie práva sťažovateľa na časť pracovnej odmeny počas trvania pracovného

pomeru, negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu vážne

spoločenské problémy, vyradenie zo spoločnosti, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť

a nestrannosť súdnictva, životnú úroveň pod hranicou životného minima, ohrozuje

sťažovateľovi zákonom stanovené povinnosti vyživovať osoby odkázané na jeho výživu,

spôsobuje mu neustály stres z vyhodenia z nájmu časti bytu pre možné nezaplatenie

nájomného, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane

odďaľuje zákonné vysporiadanie pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa so žalovaným

vo veci.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. S prihliadnutím na

okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48

ods. 2 a práva v dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,

najmä vzhľadom na povahu veci považuje za primerané priznať v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 2. augusta 2011 – doručené

uznesenie o ustanovení advokáta, písomné podanie z 9. augusta 2011 a 26. septembra

2011). Za jeden úkon vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 € a režijný paušál

7,41 €. V zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú celkovú sumu 392,73 €.

Ustanoveným advokátom uplatnený úkon právnej služby spočívajúci v preštudovaní

spisu ústavný súd nepovažoval za relevantný úkon právnej služby, keďže ho pokladal za

súčasť uplatneného úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011