Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 342/2014
PDF · 150.72 KB
No categories available
I. ÚS 342/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť P. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 v období po vydaní nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 327/2011-33 z 26. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014
doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 v období po vydaní nálezu
ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/2011-33 z 26. októbra 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 50/08
sa sťažovateľ domáha rozhodnutia o neplatnom skončení svojho pracovného pomeru
a s tým súvisiacich finančných nárokov (náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru, pozn.), pričom podľa sťažovateľa aj napriek tomu, že ide o konanie, od výsledku
ktorého závisí zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ako aj napriek tomu, že
v tejto veci podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, a napokon aj
napriek tomu, že v tejto veci už ústavný súd raz nálezom č. k. II. ÚS 327/2011-33
z 26. októbra 2011 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, okresný súd koná naďalej v tejto jeho veci so zbytočnými
a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa
právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:
«Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Bratislava II nevenoval dostatočnú pozornosť
konaniu sp. zn. 9 C/50/2008, v ktorom bol zaviazaný nálezom ústavného súdu ku konaniu
bez prieťahov. Sťažovateľova vec, spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vstúpil
do siedmeho roku trvania, vec sa stále nachádza „len“ na súde prvého stupňa, pričom
podľa sťažovateľa nebolo do podania tejto ústavnej sťažnosti vo veci rozhodnuté zákonom
predpísaným postupom. Oznámenie sťažovateľovi o úspechu v konaní zákonnou sudkyňou
mimo pojednávacej miestnosti je sporným úkonom súdu. Z hľadiska zákonnosti a ústavnej
udržateľnosti predmetného úkonu súdu pre posúdenie zbytočných prieťahov konania je
dôležitou otázkou, či vôbec došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku.
Postup Okresného súdu Bratislava II po rozhodnutí ústavného súdu sťažovateľ
považuje za neefektívny a nehospodárny, nekorešpondujúci s ustanovením § 6 a § 100
Občianskeho súdneho poriadku. Zákonná sudkyňa nechodila na pojednávania pripravená,
niektoré pojednávania zbytočne odročovala a niektoré vytyčovala zbytočne z dôvodu zlého
manažovania vedenia konania, (napr. svedkovia mohli byť predvolaní na jedno
pojednávanie). ...
Sťažovateľ má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava II po náleze Ústavného
súdu SR dochádza v konaní sp. zn. 9 C/50/2008 k opakovanému porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote garantovaného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru a k porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Siedmy rok pretrvajúci stav právnej neistoty neplatného skončenia pracovného
pomeru negatívne vplýva na duševné a telesné zdravie sťažovateľa, spôsobuje mu vážne
spoločenské problémy, vyradenie zo spoločnosti, stratu viery v spravodlivosť, nezávislosť
a nestrannosť súdnictva, životnú úroveň pod hranicou životného minima, ohrozuje
sťažovateľovi zákonom stanovené povinnosti vyživovať osoby odkázané na jeho výživu,
spôsobuje mu neustály stres z vyhodenia z nájmu časti bytu pre možné nezaplatenie
nájomného, znemožňuje sťažovateľovi rozvoj osobnosti a vzdelávania sa a neprimerane
odďaľuje zákonné vyporiadanie pracovnoprávneho vzťahu sťažovateľa so žalovaným
vo veci.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie
konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa P. K. na prejednanie veci v primeranej lehote upravené
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 9C/50/2008 bolo
opakovane porušené.
Okresnému súdu Bratislava II prikazuje vo veci sp. zn. 9 C/50/2008 konať vo veci bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva nemajetkovú ujma v sume 3.000 €, ktorú mu je Okresný súd
Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania o ústavnej
sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní podania sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ
nie je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený advokátom.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.
Podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku účastníka, ktorý požiada o ustanovenie
advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd
odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Podľa prvej vety § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd
priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery
účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva.
Z citovaných ustanovení vyplýva jednako, že nevyhnutným predpokladom podania
sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom je, aby bol sťažovateľ v tomto
konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov, a jednako že
v prípade, ak sťažovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky na ustanovenie si právneho
zástupcu, mu tohto právneho zástupcu na jeho žiadosť v prípade, že nejde o zjavne
bezúspešné uplatnenie práva, po posúdení jeho majetkových, osobných a zárobkových
pomerov ustanoví Centrum právnej pomoci.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol účastníkom konania v konaní
pred ústavným súdom opakovane už v minulosti, a uvedené mu teda bolo známe, ako aj
vzhľadom na skutočnosť, že zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že v prípade
sťažovateľa nejde o zjavne bezúspešné uplatnenie si práva na ochranu svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 50/08 v období po rozhodnutí
ústavného súdu č. k. II. ÚS 327/2011-33 z 26. októbra 2011, ústavný súd, ktorý v zmysle
uvedeného nie je oprávnený v civilnej veci sám ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu
v konaní pred ústavný súdom, týmto sťažovateľa odkazuje, aby sa so žiadosťou
o ustanovenie právneho zástupcu pre účely konania pred ústavným súdom v danej veci
obrátil na Centrum právnej pomoci. Po zvolení si právneho zástupcu sťažovateľom alebo po
jeho ustanovení Centrom právnej pomoci sťažovateľ má možnosť obrátiť sa v danej veci
so sťažnosťou na ústavný súd opätovne.
Uvedené bolo podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý podanie sťažovateľa
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže podanie bolo odmietnuté ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu
vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia
a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014