Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 252/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Idanská 17, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a 2 v spojení s a

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

z 5. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 (ďalej

len „ústava“) v spojení s a a podľa a 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

z 5. februára 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 11. augusta 2014 poštou

doručila Daňovému úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) odvolanie z 5. augusta 2014

proti rozhodnutiu č. 9104408/5/3578616/2014/PávI z 22. júla 2014. Daňový úrad

10. septembra 2014 zaslal sťažovateľke oznámenie, v ktorom jej oznámil, že jej odvolanie

doručené 11. augusta 2014 poštou považuje za nepodané, pretože nebolo podané

elektronickými prostriedkami v súlade s

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z není

neskorších predpisov. Sťažovateľka následne 20. októbra 2014 podala daňovému úradu

žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na elektronické podanie odvolania proti označenému

rozhodnutiu daňového úradu, o ktorej daňový úrad rozhodol rozhodnutím z 23. októbra

2014 tak, že žiadosti nevyhovel. Daňový úrad žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty

nevyhovel s poukazom na to, že sťažovateľke bola známa povinnosť doručovať podania

elektronickými prostriedkami, keďže už svoje skoršie podania takto doručovala.

Sťažovateľka sa návrhom doručeným krajskému súdu 8. decembra 2014 domáhala

podľa ochrany proti nečinnosti daňového úradu

a krajskému súdu navrhla, aby uložil daňovému úradu povinnosť konať a rozhodnúť

o jej odvolaní z 5. augusta 2014 proti rozhodnutiu daňového úradu z 22. júla 2014.

Krajský súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľky zamietol ako nedôvodný

a nepriznal jej náhradu trov konania.

Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta podľa nej

nesprávne skutkové a právne závery krajského súdu v napadnutom uznesení, ako aj jeho

nedostatočné odôvodnenie.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Krajský súd v Bratislave sa v napadnutom uznesení vyslovil, že navrhovateľ

(sťažovateľ) v daňovom konaní nepodal včas svoje odvolanie proti rozhodnutiu Daňového

úradu Bratislava č. 9104408/5/3578616/2014/PávI zo dňa 22. 7. 2014, pretože ho nepodal

elektronickými prostriedkami, ale písomne poštou, na čo daňový úrad (správca dane)

neprihliadol, s čím sa súd stotožnil, pretože podľa názoru súdu podanie urobené v listinnej

podobe nezakladá právne účinky a návrh sťažovateľa zamietol a nepriznal mu nárok na

náhradu trov konania.

S týmto záverom Krajského súdu v Bratislave sa sťažovateľ nestotožňuje a má za to,

že v konaní pred súdom došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa ako navrhovateľa,

a tým aj k porušeniu SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zaručených základných práv a slobôd. ...

Sťažovateľ podal písomné odvolanie poštou vzhľadom ku skutočnosti, že správca

dane prijímal jeho písomné podania aj v roku 2014 počas výkonu daňovej kontroly aj

poštou a najmä bol uvedený do omylu a spravoval chybným poučením správcu dane

v napadnutom odvolaní, ktorý podľa nezrozumiteľného textu poučenia uložil podať

odvolanie písomne alebo ústne do zápisnice a nepoučil sťažovateľa o nutnosti podať

odvolanie elektronicky v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.

V súčasnosti už správcovia dane na základe opatrenia MF SR používajú inú

formuláciu poučenia o forme podania odvolania v obdobných veciach, kde už uvádzajú

nasledovný text: „Na subjekty uvedené v v znení neskorších

predpisov sa vzťahuje povinnosť doručovania podaní finančnej správe elektronickými

prostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku“.

Podľa ust. § 63 ods. 6 Daňového poriadku, ak chýba v rozhodnutí poučenie

o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu

nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je

v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení

rozhodnutia: to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie.

Sťažovateľ následne po obdržaní listu správcu dane z 10. 9. 2014 podal dňa 20. 10. 2014

prostredníctvom elektronickej podateľne predmetné odvolanie správcovi dane a súčasne

elektronicky podal žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na elektronické podanie

odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/3578616/2014/PávI

zo dňa 22. 7. 2014, ktorému však správca dane nevyhovel.

Sťažovateľ je toho názoru, že správca dane nepostupoval v súlade s na vec sa

vzťahujúcimi ustanoveniami Daňového poriadku tým, že podľa názoru navrhovateľa

nerozhodol o včas podanom odvolaní v lehote podľa ust. § 63 ods. 6 Daňového poriadku

proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane sám alebo nepostúpil odvolanie

sťažovateľa do 30 dní odo dňa začatia konania spolu s výsledkami doplneného konania,

s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu

orgánu a o takomto postupe správca dane ako správca dane písomne neinformoval

sťažovateľa ako daňový subjekt. ...

Sťažovateľ zastáva názor, že v predmetnom daňovom konaní zo strany správcu dane

došlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že nepoučil správne o sťažovateľa o forme

podania odvolania a uviedol ho do omylu textom poučenia tak, že odvolanie je možné podať

písomne.»

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd a základné

právo na spravodlivý proces a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 5. 2. 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. 2. 2015 sp. zn.

sa zrušuje.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť spoločnosti trovy

právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Spišáka

v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a a podľa a 2 listiny, ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského

súdu, ktorým bol zamietnutý jej návrh proti nečinnosti daňového úradu v konaní

a rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky.

Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je namietanie nesprávnych

skutkových a právnych záverov krajského súdu a nedostatočného odôvodnenia napadnutého

uznesenia.

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj a 2 listiny a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie

uvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( a listiny), ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako

aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pre účely posúdenia

opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.

Krajský súd v relevantnej časti svoje uznesenie odôvodnil takto:

«Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1

) bez nariadenia pojednávania podľa , návrh začatie konania

o nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný

a preto ho podľa ust. veta štvrtá zamietol.

Podľa ust. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci, konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje všeobecný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd

návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet

a číslo správneho konania a primeranú lehotu – nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je

orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto

lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. ...

Podľa uznesenia NSSR „Súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu

proti nečinnosti správneho orgánu musí splnenie podmienok podľa

posudzovať individuálne vo svetle okolnosti konkrétneho prípadu rešpektujúc účel tohto

právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej

práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej

správy v konkrétnom konanú.“

V zmysle vyššie citovaného judikátu NSSR súd danú vec posúdil individuálne podľa

okolností prípadu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľ má nárok na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48

SR.

Z obsahu administratívneho spisu súd konštatoval, že dňa 22. 7. 2014 odporca vydal

rozhodnutie č. 9104408/5/3578616/2014/PávI, ktorým znížil nadmerný odpočet uplatnený

navrhovateľom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 8/2012 o sumu 26 700 eur.

Uvedené rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 29. 7. 2014. Odvolanie voči tomuto

rozhodnutiu bolo odporcovi doručené poštou dňa 11. 8. 2014.

Písomným podaním zo dňa 10. 9. 2014 odporca navrhovateľovi oznámil, že jeho

podanie vo veci odvolania voči vyššie uvedenému rozhodnutiu sa považuje za nepodané

z dôvodu, že daňový subjekt v súlade s § 14 ods. 1 písm. a daňového poriadku je osobou

povinnou doručovať podania elektronickými prostriedkami od 1. 1. 2014. Navrhovateľ

podal dňa 20. 10. 2014 žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na odvolanie proti

rozhodnutiu, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 23. 10. 2014

č. 9104408/5/4755117/2012/PávI tak, že žiadosti daňového subjektu (navrhovateľa) nebolo

vyhovené.

Podľa ust. § 14 daňového poriadku majú povinnosť doručovať podania finančnej

správe elektronickými prostriedkami tieto daňové subjekty:

a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH

b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní

c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní

d) zástupca neuvedený v písmenách a), c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom

DPH, ktorého zastupuje pri správe daní

Podľa : Podanie urobené elektronickými

prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo

prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť

podpísané zaručeným elektronickým podpisom ( a

o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších

predpisov) osoby, ktorá ho podáva. A daňový subjekt chce doručovať správcovi dane

prítomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným

elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive

podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom

dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti

elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob

preukazovania doručenia.

Podľa : Na podanie urobené elektronickými

prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom

jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej

schránky daňového subjektu.

Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona: Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje

finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva: Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na

svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy.

Z vyššie citovaného ust. vyplýva, že v ust.

ods. 5 upravil doručovanie podania elektronickými prostriedkami prostredníctvom

elektronickej podateľne. Podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom

osoby, ktorá ho podáva alebo daňový subjekt uzavrie so správcom dane písomnú dohodu

o elektronickom doručovaní. Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami

podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku vyplýva subjektom ustanoveným vo vyššie citovanom

ust. § 14 daňového poriadku. Pokiaľ má daňový subjekt povinnosť doručovať podania

elektronickými prostriedkami, podanie urobené v listinnej podobe nezakladá právne účinky

a správca dane takéto podania neprihliada.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že

v danom prípade nie je možné konštatovať navrhovateľom tvrdenú nečinnosť v zmysle

ust. . ...

Ako vyplynulo z vyššie citovaných a vyššie uvedených skutočností v danom prípade

v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o nečinnosti žalovaného orgánu štátnej správy,

nakoľko v danom prípade sa jedná o situáciu, keď navrhovateľ nepodal odvolanie riadne

a včas zákonom predpísaným spôsobom. Z tohto dôvodu navrhovateľ žalobcovi oznámil dňa

10. 9. 2014, že jeho odvolanie sa považuje za nepodané z dôvodu, že tento nedodržal

povinnosť v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) daňového poriadku a nedoručil predmetné

odvolanie prostredníctvom elektronických prostriedkov v súlade so zákonom účinným od

1. 1. 2014. Navrhovateľ voči tomuto rozhodnutiu podal žiadosť o odpustenie zmeškania

lehoty na odvolanie, o ktorej bolo riadne rozhodnuté rozhodnutím odporcu zo dňa

23. 10. 2014 tak, že tejto žiadosti nebolo vyhovené.»

Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením krajského súdu dospel

k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky nie je spôsobilá spochybniť ústavnú

udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa relevantne

vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a tvrdeniami sťažovateľky

v jej návrhu (s ktorými sa zhodujú v podstatnej časti aj jej sťažnostné námietky) a svoje

závery dostatočne odôvodnil, tak ako sú tieto už citované. Ústavný súd preto nezistil, že by

krajským súdom aplikovaný postup pri hodnotení dôvodnosti návrhu, a teda sťažovateľkou

namietanej nečinnosti daňového úradu (osobitne s ohľadom na posúdenie právnych účinkov

podania – odvolania, ktoré nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom, t. j.

elektronickými prostriedkami), a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod

na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v .

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv,

odmietol jej sťažnosť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd

ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015