Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 364/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súdu

Galanta sp. zn. z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levice sp. zn.

zo 14. októbra 2012 a sp. zn. z 20. októbra 2011, Okresného

súdu Poprad sp. zn. z 28. augusta 2012, Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.

zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 23. júla

2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 7. augusta 2012, Okresného súdu

Zvolen sp. zn. z 5. októbra 2011, Okresného súdu Senica sp. zn.

z 31. mája 2012, Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 7. mája

2012, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 30. augusta 2012, sp. zn. z 29. novembra 2011, sp. zn.

z 31. januára 2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 7. decembra 2012,

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 29. novembra 2012, sp. zn.

z 29. novembra 2012, sp. zn. z 24. apríla 2013,

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 20. decembra 2012, Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 18. októbra 2012 (nevylúčenie sudcov) a Krajského

súdu v Trnave sp. zn. z 30. mája 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka

2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a porušenie a dohovoru a zároveň

porušenie čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami

Okresného súdu Galanta sp. zn. z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levice

sp. zn. zo 14. októbra 2012 a sp. zn. z 20. októbra 2011,

Okresného súdu Poprad sp. zn. z 28. augusta 2012, Okresného súdu Veľký

Krtíš sp. zn. zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn.

z 23. júla 2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 7. augusta

2012, Okresného súdu Zvolen sp. zn. z 5. októbra 2011, Okresného súdu

Senica sp. zn. z 31. mája 2012 a Okresného súdu Komárno sp. zn.

zo 7. mája 2012 (spolu ďalej len „okresné súdy“), ako aj postupom

a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. augusta 2012, sp. zn.

z 29. novembra 2011, sp. zn. z 31. januára 2013, Krajského

súdu v Prešove sp. zn. zo 7. decembra 2012, Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 29. novembra 2012, sp. zn.

z 29. novembra 2012, sp. zn. z 24. apríla 2013, Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 20. decembra 2012, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 18. októbra 2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 30. mája 2013 (spolu ďalej len „krajské súdy“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu notárskych zápisníc, resp.

rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku

sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd

autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil

dlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom.

Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená

domáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade

exekučného titulu (notárskej zápisnice alebo rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,

pozn.). Okresné súdy poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich

vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásili za neprípustné

a zastavili; na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdov

potvrdené napadnutými uzneseniami krajských súdov.

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim

z postupu okresných súdov a krajských súdov a z napadnutých uznesení krajských súdov,

ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych

ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec,

a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných

na právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie

v postupe okresných súdov a krajských súdov sťažovateľka považuje predovšetkým

skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho,

aby boli predtým prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie

konaní podľa (ďalej aj „OSP“)

z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie

o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež

tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami okresných

súdov v napadnutých konaniach, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami

krajských súdov v napadnutých konaniach, napadnuté uznesenia krajských súdov zruší a

vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

V súvislosti s postupom a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn.

z 15. októbra 2012, ktorým došlo k vylúčeniu súdneho exekútora z exekúcie v označenom

exekučnom konaní, sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru, pretože „napadnuté uznesenie Okresného

súdu Galanta veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa

a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie... Tvrdíme, že postup všeobecného súdu

v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva

sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené a právo na

spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to

v právnom štáte neprípustné.“.

V súvislosti s namietaným postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 18. októbra 2012 je potrebné doplniť, že sťažnosť sťažovateľky je obdobná,

resp. totožná, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky

so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už

rozhodol. Smerom k obsahu sťažnosti a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje

na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn.

z 13. februára 2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 12.

septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2.

júla 2013 a sp. zn. z 15. augusta 2013. V sťažnosti sťažovateľka reagovala

aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. zo 6. februára 2013, ktorým boli jej

obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na

ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania

ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, v ktorých tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov.

Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek

zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na

odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. .

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované

právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

12660/2013, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. Rvp

20622/2013 a sp. zn. , týkajúcich sa nimi namietaných rozhodnutí

okresných súdov a krajských súdov a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,

ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal

v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov, a ktoré

skončili odmietnutím sťažností podľa z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie (v častiach týkajúcich sa

rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti (v častiach

týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu

tak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na námietku

sťažovateľky týkajúcu povinnosti krajského súdu na základe

a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.

S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej

právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných

súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutia

sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu

problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov

a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje

s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn. z 18.

septembra 2012, sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn. zo 14.

februára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013), ktoré skončili odmietnutím

rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,

v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (v častiach

týkajúcich sa napadnutých uznesení okresného súdu), resp. z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa napadnutých uznesení krajského súdu).

Čo sa týka sťažnosti vedenej pod sp. zn. a v nej namietaného postupu

a uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. z 15. októbra 2012, ústavný súd

konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe a v skutkových

a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čo

by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Výklad a aplikácia

právnych noriem Okresným súdom Galanta týkajúcich sa vylúčenia súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľné

a súladné s princípmi determinujúcimi základné právo na súdnu ochranu. Napadnuté

uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. z 15. októbra 2012 nie je možné

hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavne nelogické a je nutné ho považovať za výraz

autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto

prípade zasahovať. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. a namietaným

postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 18. októbra

2012 ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú

použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom

období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich

o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených

pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto veci ústavný súd nadväzuje na

svoje predchádzajúce právne názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol

o skutkovo rovnakých veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto

rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosť sťažovateľky treba odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže

sťažovateľka domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadom

na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právne

relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď,

sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr.

sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn.

z 12. septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn.

z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. z 15. augusta

2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky

z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod

meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované

svoje skoršie rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015