Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 364/2015
PDF · 416.84 KB
No categories available
II. ÚS 364/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 8728/2013, sp. zn. Rvp 9996/2013,
sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn.
Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 17744/2013,
sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013, sp. zn.
Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013 vo veci namietaného
porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súdu
Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levice sp. zn.
9 Er 963/2006 zo 14. októbra 2012 a sp. zn. 6 Er 701/2009 z 20. októbra 2011, Okresného
súdu Poprad sp. zn. 17 Er 443/2006 z 28. augusta 2012, Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
5 Er 1215/2009 zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22 Er 154/2004 z 23. júla
2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 374/2006 zo 7. augusta 2012, Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 20 Er 553/2009 z 5. októbra 2011, Okresného súdu Senica sp. zn.
3 Er 548/2008 z 31. mája 2012, Okresného súdu Komárno sp. zn. 9 Er 328/2005 zo 7. mája
2012, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 CoE 76/2012
z 30. augusta 2012, sp. zn. 11 CoE 108/2012 z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 CoE 8/2013
z 31. januára 2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 21/2012 zo 7. decembra 2012,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 572/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.
1 CoE 564/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 16 CoE 284/2012 z 24. apríla 2013,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoE 86/2012 z 20. decembra 2012, Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 (nevylúčenie sudcov) a Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6 CoE 25/2013 z 30. mája 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 8728/2013, sp. zn. Rvp 9996/2013, sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013,
sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn. Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn.
Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 17744/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013,
sp. zn. Rvp 20615/2013, sp. zn. Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn.
Rvp 20623/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 8728/2013, sp. zn.
Rvp 9996/2013, sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013,
sp. zn. Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn.
Rvp 17744/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013,
sp. zn. Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň
porušenie čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami
Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levice
sp. zn. 9 Er 963/2006 zo 14. októbra 2012 a sp. zn. 6 Er 701/2009 z 20. októbra 2011,
Okresného súdu Poprad sp. zn. 17 Er 443/2006 z 28. augusta 2012, Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 5 Er 1215/2009 zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn.
22 Er 154/2004 z 23. júla 2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 374/2006 zo 7. augusta
2012, Okresného súdu Zvolen sp. zn. 20 Er 553/2009 z 5. októbra 2011, Okresného súdu
Senica sp. zn. 3 Er 548/2008 z 31. mája 2012 a Okresného súdu Komárno sp. zn.
9 Er 328/2005 zo 7. mája 2012 (spolu ďalej len „okresné súdy“), ako aj postupom
a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 CoE 76/2012 z 30. augusta 2012, sp. zn.
11 CoE 108/2012 z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 CoE 8/2013 z 31. januára 2013, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 21/2012 zo 7. decembra 2012, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 1 CoE 572/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 1 CoE 564/2012
z 29. novembra 2012, sp. zn. 16 CoE 284/2012 z 24. apríla 2013, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9 CoE 86/2012 z 20. decembra 2012, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 CoE 25/2013
z 30. mája 2013 (spolu ďalej len „krajské súdy“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu notárskych zápisníc, resp.
rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len
„Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku
sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd
autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil
dlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená
domáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (notárskej zápisnice alebo rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,
pozn.). Okresné súdy poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich
vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásili za neprípustné
a zastavili; na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdov
potvrdené napadnutými uzneseniami krajských súdov.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim
z postupu okresných súdov a krajských súdov a z napadnutých uznesení krajských súdov,
ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych
ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec,
a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných
na právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie
v postupe okresných súdov a krajských súdov sťažovateľka považuje predovšetkým
skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho,
aby boli predtým prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie
konaní podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež
tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami okresných
súdov v napadnutých konaniach, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami
krajských súdov v napadnutých konaniach, napadnuté uznesenia krajských súdov zruší a
vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
V súvislosti s postupom a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002
z 15. októbra 2012, ktorým došlo k vylúčeniu súdneho exekútora z exekúcie v označenom
exekučnom konaní, sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „napadnuté uznesenie Okresného
súdu Galanta veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa
a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie... Tvrdíme, že postup všeobecného súdu
v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva
sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na
spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to
v právnom štáte neprípustné.“.
V súvislosti s namietaným postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 je potrebné doplniť, že sťažnosť sťažovateľky je obdobná,
resp. totožná, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky
so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už
rozhodol. Smerom k obsahu sťažnosti a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje
na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013
z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12.
septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2.
júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013. V sťažnosti sťažovateľka reagovala
aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej
obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na
ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania
ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn.
III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov.
Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek
zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na
odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované
právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 9996/2013,
sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn. Rvp
12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp.
zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013, sp. zn. Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp
20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013, týkajúcich sa nimi namietaných rozhodnutí
okresných súdov a krajských súdov a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,
ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal
v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov, a ktoré
skončili odmietnutím sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie (v častiach týkajúcich sa
rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti (v častiach
týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu
tak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na námietku
sťažovateľky týkajúcu povinnosti krajského súdu na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP
a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej
právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných
súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutia
sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu
problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov
a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje
s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18.
septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. IV. ÚS 91/2013 zo 14.
februára 2013, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené
právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,
v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (v častiach
týkajúcich sa napadnutých uznesení okresného súdu), resp. z dôvodu ich zjavnej
neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa napadnutých uznesení krajského súdu).
Čo sa týka sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 8728/2013 a v nej namietaného postupu
a uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, ústavný súd
konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe a v skutkových
a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čo
by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Výklad a aplikácia
právnych noriem Okresným súdom Galanta týkajúcich sa vylúčenia súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľné
a súladné s princípmi determinujúcimi základné právo na súdnu ochranu. Napadnuté
uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012 nie je možné
hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavne nelogické a je nutné ho považovať za výraz
autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto
prípade zasahovať. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
V súvislosti so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 17744/2013 a namietaným
postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 NcC 58/2012 z 18. októbra
2012 ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti dospel k záveru, že použitá
argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú
použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom
období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich
o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených
pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto veci ústavný súd nadväzuje na
svoje predchádzajúce právne názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol
o skutkovo rovnakých veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto
rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosť sťažovateľky treba odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže
sťažovateľka domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadom
na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právne
relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď,
sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr.
sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.
II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.
III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta
2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky
z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod
meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované
svoje skoršie rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015