Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 74/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti M., a. s., Č., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13

z 9. novembra 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo M, a. s., Č., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 9. novembra 2010 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 9. novembra 2010

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. M., a. s., Č., finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia M., a.

s., Č., v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej advokáta

JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -14

z 23. februára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M., a. s., Č. (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd “) sp. zn.

z 9. novembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa žalobou z 19. augusta 2010

podanou Okresnému súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti žalovanému –

M. Č. – zaplatenia sumy 1 000 € ako náhrady nemajetkovej ujmy.

„Okresný súd Čadca bol účastníkom správneho konania, ktoré viedol žalovaný a vo

veci bol priamo poškodený. Sudcovia Okresného súdu Čadca – zamestnanci súdu – boli

negatívne dotknutí následkami krízovej situácie, pretože došlo k odstávke kúrenia

v priestoroch súdu, t. j. na ich pracovisku. Sudcovia súdu boli situáciou pobúrení,

neskrývali svoje rozhorčenie a vo vzťahu k sťažovateľovi (pri rokovaniach štatutárnych

zástupcov sťažovateľa s poverenými pracovníkmi správy súdu a s predsedom súdu o riešení

krízovej situácie) prejavovali záporné postoje, pretože boli presvedčení o tom, že je

za vzniknutú situáciu zodpovedný a vnímali ho ako jediného vinníka, ktorý zapríčinil chlad

na pracovisku (v daných intenciách sa vyjadrili aj k vznesenej námietke zaujatosti, pričom

ich vyjadrenie je súčasťou spisu ). Rovnakého názoru boli aj miestne printové

média podporované mestom Č., ktoré šírili nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie o

situácii s dodávkou tepla, čím ešte viac prispievali k zhoršovaniu predstáv sudcov

Okresného súdu Čadca o pozícii sťažovateľa v danej kauze...

Okresný súd Čadca bol v rozhodnom čase, teda v čase, kedy sa odohrávali udalosti

významné pre posúdenie materiálnej pravdy v konaní sp. zn.: , zmluvným

partnerom sťažovateľa, a to na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 14/2005/III z 31. 01.

2006 a odoberal pre potreby vykurovania budovy súdu od žalobcu teplo. Za vyrobené

a dodané teplo mu platil zmluvnú kúpnu cenu. Opísaná skutková situácia zakladá pomer

sudcov Okresného súdu Čadca k veci a osobitne pomer súdu ako štátneho orgánu

k sťažovateľovi ako účastníkovi konania...

Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom je logické, že sťažovateľ v zmysle ust.

požiadal Okresný súd Čadca, aby Krajský súd v Žiline rozhodol pred prvotným prejednaním

veci o prikázaní veci (sporu o náhradu škody) inému súdu, pretože sudcovia miestne a

vecne príslušného Okresného súdu Čadca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vzhľadom na ich pomer k veci a k sťažovateľovi ako účastníkovi konania...

O žiadosti sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením dňa 09. 11. 2010

pod sp. zn.: tak, že vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej

na Okresom súde Čadca pod sp. zn: všetkých sudcov tohto súdu (vrátane jeho

predsedu) okrem sudcu Mgr. R. G. a sudkyne Mgr. J. V...

Z vyjadrených postojov sudcov Okresného súdu Čadca je zrejmé, ako je sudcami,

pracovníkmi súdu a ostatnými osobami pracujúcimi v budove súdu vnímaný sťažovateľ.

Všeobecný negatívny postoj celého súdu k sťažovateľovi a jeho postupu vo veci dodávok

tepla na prelome rokov 2006 a 2007 je nevyhnutným dôsledkom atmosféry, ktorá bola

vyvolaná šírením nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o činnosti sťažovateľa

a mesta Čadca...

Sťažovateľ hodnotí rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako rozhodnutie, ktorým

došlo k porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu kvalitatívne napĺňajúceho

všetky záruky spravodlivého súdneho konania. Uvedené právo je imanentnou súčasťou

práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 ,

pretože podľa cit. článku sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde...“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 9. novembra 2010 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu

podľa , základné právo na zákonného sudcu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby uvedené uznesenie

krajského súdu zrušil a krajský súd zaviazal zaplatiť jej finančné zadosťučinenie v sume

500 €, ako aj náhradu trov konania v sume 471,28 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 187/2011 zo 4. apríla

2011 vyjadril krajský súd, v ktorom okrem iného uviedol:

„Krajský súd predmetným uznesením vylúčil len tých sudcov Okresného súdu Čadca,

u ktorých boli konštatované okolnosti potencionálne spochybňujúce ich nezaujatosť...

U sudcov, a to Mgr. R. G., JUDr. J. V., ktorí neboli vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , boli splnené

obidve hľadiská, a to tak subjektívne, keďže sa poukazuje na vyjadrenie týchto sudcov pri

predložení veci Krajskému súdu v Žiline, ktorí uviedli, že sa necítia vo veci zaujatí a

súčasne bolo splnené aj objektívne hľadisko nestrannosti týchto sudcov, keďže títo sudcovia

poskytujú dostatočné záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť, pretože

neboli preukázané zo strany žalobcu – sťažovateľa objektívne existujúce zákonné dôvody

pre vylúčenie menovaných sudcov z prejednávania a rozhodovania veci...

Súčasne krajsky súd vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. sa zaoberal

aj teóriou zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký objektívne javiť v očiach strán s tým, že vzhľadom k vyjadreniu sudcov Okresného súdu

Čadca Mgr. R. G., JUDr. J. V. skonštatoval, že u týchto sudcov je daná nestrannosť nielen

podľa subjektívneho hľadiska, ale aj podľa objektívneho hľadiska, keďže obidvaja sudcovia,

Mgr. R. G., JUDr. J. V., poskytujú dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť. Objektívne hľadisko nestrannosti týchto sudcov vyplýva

aj z toho, že v rozhodnom čase, a ani doteraz nezastávajú funkciu v štátnej správe

Okresného súdu Čadca, len ktorých funkcionárov ako štátnych zástupcov, a to predsedu a

podpredsedu súdu sa týka zabezpečovanie chodu súdu vrátane dodávok tepla, nie však

ostatných sudcov, a preto krajský súd mal za to, že subjektívne pocity účastníka konania –

žalobcu, sťažovateľa o tom, že sú zaujatí aj Mgr. R. G., JUDr. J. V., sa výlučne zakladali len

na jeho domnienkach a predpokladoch, avšak nie na objektívne existujúcich skutočnostiach.

Podľa názoru krajského súdu je to tak aj v rovine domnelej predstavy sťažovateľa o

nepriamom vplyve vylúčených sudcov na sudcov nevylúčených. Ak bol aj Okresný súd

Čadca účastníkom správneho konania, táto skutočnosť nebola dôvodom vylúčenia sudcov

Okresného súdu Čadca, a to Mgr. R. G., JUDr. J. V. z prejednávania a rozhodovania veci,

keďže ako bolo uvedené, nezastávali funkciu v štátnej správe Okresného súdu Čadca, a to

ani v pozícii predsedu, podpredsedu súdu a takúto funkciu nezastávajú ani doteraz.“

Predseda krajského súdu v podaní zo 4. apríla 2011 a právny zástupca sťažovateľky

v podaní z 20. apríla 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1

a a práva zaručeného dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 9. novembra 2010, ktorým rozhodol, že:

„Sudcovia Okresného súdu Čadca JUDr. A. H., JUDr. J. K., Mgr. E. D., JUDr. M.

G., JUDr. A. P., Mgr. A. K., Mgr. Z. V., JUDr. A. P., Dr., JUDr. K. K., Mgr. A. J. sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.

.

Sudcovia Okresného súdu Čadca Mgr. R. G., JUDr. J. V. nie sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6

.“

Sťažovateľka svoju námietku založila na tom skutkovom základe, že okresný súd bol

„zmluvným partnerom sťažovateľa, a to na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy

č. 14/2005/III z 31. 01. 2006 a odoberal pre potreby vykurovania budovy súdu od žalobcu

teplo“. V dôsledku poruchy technologického zariadenia – plynovej kotolne došlo na

prelome rokov 2006/2007 k jej odstaveniu, čím bol priamo poškodený aj okresný súd, ktorý

sa následne stal „účastníkom správneho konania, ktoré viedol žalovaný“. Krajský súd

konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu zastavil „len z dôvodu nečinnosti

žalovaného“, proti čomu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo

rozhodnuté. Na základe priebehu a výsledku správneho konania podala sťažovateľka

okresnému súdu žalobu (sp. zn. ), ktorou sa od žalovaného domáhala

zaplatenia sumy 1 000 € ako náhrady nemajetkovej ujmy, pričom zároveň vzniesla

námietku zaujatosti (všetkých) sudcov tohto súdu, o ktorej rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol:

„Sudcovia Okresného súdu Čadca Mgr. R. G. a JUDr. J. V. sa vyjadrili, že sa v

subjektívnej rovine necítia byť zaujatí, avšak dávajú na zváženie nadriadenému súdu

okolnosť účastníctva Okresného súdu Čadca v správnom konaní, či ide o okolnosť, ktorá

môže vzbudiť pochybnosti o ich nezaujatosti vzhľadom k tomu, že na základe ustálenej

judikatúry ESĽP sa sudca má javiť ako nezaujatý i samotnému účastníkovi. Krajský súd u

sudcov Okresného súdu Čadca, a to u Mgr. R. G. a JUDr. J. V. nezistil zákonom

predpokladané dôvody, ktoré by nasvedčovali opodstatneným pochybnostiam o ich

nezaujatosti, nebol zistený pomer k účastníkom, k zástupcom, ani k prejednávanej veci, a

preto menovaní sudcovia z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pred Okresným

súdom Čadca pod sp. zn. neboli vylúčení. K aplikácii teórie zdania, podľa

ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v

očiach strán, krajský súd vzhľadom k vyjadreniu sudcov Okresného súdu Čadca Mgr. R. G.

a JUDr. J. V. uvádza, že je tu daná nestrannosť menovaných sudcov nielen podľa

subjektívneho hľadiska, t. z. na základe ich osobného presvedčenia, keďže títo sudcovia

uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujatí, ale aj podľa objektívneho hľadiska, pretože

sudcovia Mgr. R. G. a JUDr. J. V. poskytujú dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska

vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. Naviac neboli preukázané objektívne existujúce

zákonné dôvody pre vylúčenie menovaných sudcov z prejednávania a rozhodovania veci.“

Podľa ustanovenia (ďalej len „OSP“)

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. ,

) zdôvodnil, že zaručuje predovšetkým prístup k súdu

a rovnaké právne postavenie účastníkov v konaní pred ním; len v takom prípade sa

vytvárajú podmienky na ochranu základných práv a slobôd v konaní pred súdom. Súd musí

mať výslovne určenú kvalitu, najmä musí byť nezávislý a nestranný, tiež musí byť

zriadený zákonom a mať plnú jurisdikciu rozhodovať vo veciach.

Podľa už vysloveného názoru ústavného súdu obsahom práva na nestranný súd je,

aby rozhodnutia v konkrétnej veci boli výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená,

že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval

nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania

rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,

pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu

vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného

sudcu. Súčasťou práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je povinnosť

súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Základné právo na prerokovanie veci

nestranným súdom zahŕňa v tomto smere iba povinnosť súdu prerokovať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (mutatis mutandis ).

Účelom práva priznaného je zabezpečiť ochranu práv občana

sudcom ako predstaviteľom tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby

ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný (). Pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný sudca“

je potrebné brať do úvahy nielen zákonnú úpravu (najmä zákon o súdoch),

ale predovšetkým súvisiace ustanovenia (). V zmysle uvedených

skutočností zákonným sudcom podľa je sudca, ktorý bol určený na

prejednanie a rozhodovanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu, a tiež sudca, ktorému boli

veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle a nasl.

alebo pre ďalšie dôvody (, ).

Aj nestrannosť sudcu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa definuje ako absencia predsudku

alebo zaujatosti.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu

prerokovávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade

treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti

v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersack v. Belgicko, rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 1. októbra 1982].

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť

vykonávaná (Delcourt v. Belgicko, rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Sudca sa má

objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek

vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na

objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia

oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu,

ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný,

ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam

vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom

na jeho pomer k veci, k stranám konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto

hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom

zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia

objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán

a verejnosti.

Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená

na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa

objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola

z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Uvedené závery a východiská boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu

v danej veci.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že krajský súd síce

vychádzal z oboch hľadísk nestrannosti, avšak dostatočne nevyhodnotil dôvody vylúčenia

sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

, pokiaľ ide o ich pomer k účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky

nezaujatosti. Nestrannosť sudcu patrí medzi podmienky konania, ktorú súd skúma

kedykoľvek za konania. Podľa názoru ústavného súdu „ekonomická závislosť“ okresného

súdu (ako právnickej osoby, ktorého personálnu zložku tvoria aj sudcovia vykonávajúci

súdnictvo) spočívajúca v dodávkach tepla v období rokov 2006/2007 od sťažovateľky

zakladá pomer sudcov k účastníkom, čo ich vylučuje z prerokúvania a rozhodovania danej

veci. Ak bol okresný súd nedodaním tepla v uvedenom období priamo poškodený, pričom

o odvolaní sťažovateľky v správnom konaní, ktorého účastníkom je aj okresný súd, nebolo

dosiaľ rozhodnuté, môže táto skutočnosť v očiach účastníkov, ako aj verejnosti vzbudiť

pochybnosti o nezaujatosti sudcov okresného súdu rozhodujúcich v konaní o žalobe

sťažovateľky, ktorou reagovala na priebeh a výsledok správneho konania.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd vyslovil, že základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , základné právo na zákonného

sudcu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 9. novembra 2010 porušené

boli (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (podobne

). Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie [podobne ].

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, a preto napadnuté

rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

V zmysle v tomto konaní alebo postupe je viazaný

právnym názorom ústavného súdu. Úlohou krajského súdu bude vec opätovne prerokovať

a rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu, pričom musí posúdiť

najmä objektívnu stránku nezávislosti. V prípade ak krajský súd zistí, že okresný súd

nemôže o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení ( ), rozhodne o prikázaní

veci inému súdu v zmysle .

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 500 €, čo odôvodnila

stavom právnej neistoty a nedôvery v spravodlivé riešenie veci.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, zrušil napadnuté

rozhodnutie, a tým v okolnostiach daného prípadu považuje nápravu za dovŕšenú, preto

v tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si v podaní z 20. apríla 2011 uplatnil trovy konania

v sume 471,28 €, a to za tri úkony právnej služby a tri režijné paušály plus 20 % DPH..

Ústavný súd vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume

314,18 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 123,50 € a dva režijné

paušály v hodnote po 7,41 € plus 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť krajský súd (bod 4

výroku nálezu). Ústavný súd sťažovateľke náhradu za tretí úkon právnej služby, t. j.

stanovisko k vyjadreniu krajského súdu nepriznal, pretože neobsahovalo také skutočnosti,

ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie ústavného súdu, a na jeho predloženie ani

nebola vyzvaná.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011