Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 472/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou

spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami:

Rvp 13129/2014, , , ,

a Rvp 13134/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. októbra 2012 spojené pod sp. zn.

(), sp. zn. zo 17. októbra 2012 spojené

pod sp. zn. (), sp. zn. z 5. augusta 2014

(), sp. zn. z 5. augusta 2014 (), sp. zn.

z 5. augusta 2014 () a sp. zn. z 5. augusta

2014 (), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 13133/2014 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. októbra 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených

v a (ďalej len „“) a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného

súdu Žiar nad Hronom a Okresného súdu Revúca – ďalej len „okresné súdy“), ako

aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho

stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré

sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu

sťažností a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje na svoje predošlé

rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. z 13. februára

2013, sp. zn. z 29. mája 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013,

sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2. júla 2013

a sp. zn. z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti

sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , v ktorých tento preskúmaval

rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa

2

sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka

taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru uzneseniami

krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, napadnuté uznesenia

krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane . S prihliadnutím na

obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi a zákonnému

súdu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod spisovými značkami:

Rvp 13129/2014, , , ,

a týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí

4

krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia

sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila

v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období

a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach

zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených

pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona

č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory

obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach

sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel

k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na ich prerokovanie podľa , keďže

v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa

na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy

rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn.

z 29. mája 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn.

z 26. septembra 2013, sp. zn. z 2. júla 2013, mutatis

mutandis sp. zn. z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím

rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd

v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory,

a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016

6