Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 472/2016
PDF · 134.76 KB
No categories available
II. ÚS 472/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná
konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 13129/2014, Rvp 13130/2014, Rvp 13131/2014, Rvp 13132/2014, Rvp 13133/2014
a Rvp 13134/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17 NcC 616/2012 zo 17. októbra 2012 spojené pod sp. zn.
17 NcC 616/2012 (Rvp 13129/2014), sp. zn. 17 NcC 617/2012 zo 17. októbra 2012 spojené
pod sp. zn. 17 NcC 616/2012 (Rvp 13130/2014), sp. zn. 15 NcC 91/2013 z 5. augusta 2014
(Rvp 13131/2014), sp. zn. 15 NcC 90/2013 z 5. augusta 2014 (Rvp 13132/2014), sp. zn.
15 NcC 88/2013 z 5. augusta 2014 (Rvp 13133/2014) a sp. zn. 15 NcC 61/2013 z 5. augusta
2014 (Rvp 13134/2014), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 13129/2014, Rvp 13130/2014, Rvp 13131/2014, Rvp 13132/2014,
Rvp 13133/2014 a Rvp 13134/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 13129/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. októbra 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených
v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného
súdu Žiar nad Hronom a Okresného súdu Revúca – ďalej len „okresné súdy“), ako
aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu
sťažností a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje na svoje predošlé
rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára
2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013,
sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013
a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013
zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti
sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
2
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami
krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, napadnuté uznesenia
krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na
obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu
právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,
uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi a zákonnému
súdu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal
ich vydaniu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod spisovými značkami:
Rvp 13129/2014, Rvp 13130/2014, Rvp 13131/2014, Rvp 13132/2014, Rvp 13133/2014
a Rvp 13134/2014 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí
4
krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia
sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila
v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období
a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach
zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených
pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona
č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory
obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach
sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel
k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže
v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať
ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,
prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa
na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy
rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.
II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, mutatis
mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím
rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory,
a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016
6