Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 324/2015
PDF · 368.98 KB
No categories available
III. ÚS 324/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 4391/2014, Rvp 4392/2014,
Rvp 4393/2014, Rvp 5614/2014, Rvp 5812/2014, Rvp 6159/2014, Rvp 6160/2014,
Rvp 6161/2014, Rvp 7180/2014, Rvp 7481/2014, Rvp 7482/2014, Rvp 7483/2014,
Rvp 7484/2014, Rvp 7485/2014, Rvp 7486/2014, Rvp 7487/2014, Rvp 7488/2014,
Rvp 7489/2014, Rvp 7490/2014, Rvp 7491/2014, Rvp 7492/2014, Rvp 8308/2014,
Rvp 8309/2014, Rvp 8855/2014, Rvp 8856/2014, Rvp 8857/2014, Rvp 8858/2014,
Rvp 8859/2014, Rvp 8860/2014, Rvp 8861/2014, Rvp 9118/2014, Rvp 9119/2014,
Rvp 9120/2014, Rvp 9121/2014, Rvp 9122/2014, Rvp 9123/2014, Rvp 9124/2014,
Rvp 9125/2014, Rvp 9126/2014, Rvp 9127/2014, Rvp 9128/2014, Rvp 9129/2014,
Rvp 9130/2014, Rvp 9131/2014, Rvp 9132/2014, Rvp 9133/2014, Rvp 9134/2014,
Rvp 9135/2014 a Rvp 9136/2014, ktorými namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici
a jeho rozsudkami spisových značiek: 13 Co 305/2014 z 25. februára 2014; 13 Co 84/2014,
13 Co 80/2014 z 18. februára 2014; 14 Co 411/2013 z 11. februára 2014; 14 Co 311/2014
zo 4. marca 2014; 14 Co 119/2014 z 25. februára 2014; 14 Co 637/201, 14 Co 79/2013
z 11. februára 2014;14 Co 372/2013 z 18. februára 2014; 13 Co 881/2013, 13 Co 730/2013,
13 Co 989/2013, 13 Co 884/2013, 13 Co 502/2013, 13 Co 856/2013, 13 Co 875/2013,
13 Co 891/2013, 13 Co 979/2013 z 22. apríla 2014; 16 Co 633/2013 z 27. marca 2014;
13 Co 172/2014, 13 Co 147/2014 z 22. apríla 2014; 13 Co 64/2014 z 8. apríla 2014;
14 Co 491/2014 z 29. apríla 2014; 16 Co 777/2013 zo 17. apríla 2014; 14 Co 259/2013
z 11.februára 2014; 17 Co 180/2013 z 30. apríla 2014; 13 Co 951/2013, 13 Co 967/2013,
13 Co 955/2013, 13 Co 605/2013 z 20. mája 2014; 16 Co 886/2013, 16 Co 840/2013,
16 Co 875/2013 z 22. mája 2014; 16 Co 930/2013 z 29. mája 2014; 14 Co 318/2014
z 25. februára 2014; 13 Co 976/2013, 13 Co 936/2013, 13 Co 888/2013 z 27. mája 2014;
16 Co 914/2013, 16 Co 897/2013 z 22. mája 2014; 12 Co 422/2013,12 Co 447/2013
z 30. apríla 2014; 16 Co 838/2013 z 22. mája 2014; 13 Co 878/2013, 13 Co 926/2013
z 27. mája 2014; 12 Co 895/2013 z 30. apríla 2014; 13 Co 895/2013 z 27. mája 2014;
12 Co 623/2013 z 30. apríla 2014 a 13 Co 897/2013 z 27. mája 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami:
Rvp 4391/2014, Rvp 4392/2014, Rvp 4393/2014, Rvp 5614/2014, Rvp 5812/2014, Rvp
6159/2014, Rvp 6160/2014, Rvp 6161/2014, Rvp 7180/2014, Rvp 7481/2014, Rvp
7482/2014, Rvp 7483/2014, Rvp 7484/2014, Rvp 7485/2014, Rvp 7486/2014, Rvp
7487/2014, Rvp 7488/2014, Rvp 7489/2014, Rvp 7490/2014, Rvp 7491/2014, Rvp
7492/2014, Rvp 8308/2014, Rvp 8309/2014, Rvp 8855/2014, Rvp 8856/2014, Rvp
8857/2014, Rvp 8858/2014, Rvp 8859/2014, Rvp 8860/2014, Rvp 8861/2014, Rvp
9118/2014, Rvp 9119/2014, Rvp 9120/2014, Rvp 9121/2014, Rvp 9122/2014, Rvp
9123/2014, Rvp 9124/2014, Rvp 9125/2014, Rvp 9126/2014, Rvp 9127/2014, Rvp
9128/2014, Rvp 9129/2014, Rvp 9130/2014, Rvp 9131/2014, Rvp 9132/2014, Rvp
9133/2014, Rvp 9134/2014, Rvp 9135/2014 a Rvp 9136/2014 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 324/2015.
Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
2
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. apríla 2014,
12. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 16. júna 2014, 30. júna 2014, 11. júla 2014,
28. júla 2014 a 31. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) a jeho rozsudkami, tak ako sú
uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozsudky krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom
postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Lučenec, Okresným súdom
Žiar nad Hronom, Okresným súdom Veľký Krtíš, Okresným súdom Revúca, Okresným
súdom Rimavská Sobota a Okresným súdom Banská Bystrica (spolu ďalej len „okresné
súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o jej žalobách, ktorými sa domáhala náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom okresných súdov (ďalej len „žaloby“), ktoré sú súčasne
súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.
Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žaloby v celom rozsahu
zamietli a zároveň zamietli i návrhy sťažovateľky na prerušenie konaní. Proti rozsudkom
súdov prvého stupňa podala sťažovateľka odvolania. Krajský súd svojimi napadnutými
rozsudkami potvrdil rozhodnutia okresných súdov a odporkyni (Slovenskej republike –
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky) náhradu trov odvolacieho konania
nepriznali.
Podľa názoru sťažovateľky odvolacie súdy „spôsobili“ porušenie jej základných
práv, „osobitne:
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva
na súdnu ochranu);
základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:
„... Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho
prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...
Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým...
Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych
argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie vo svoj prospech...
Konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej
veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“
Sťažovateľka formuluje výhrady aj proti odmietnutiu jej odvolaní napadnutými
rozsudkami odvolacích súdov v časti smerujúcej proti výrokom napadnutých rozhodnutí
súdov prvého stupňa o zamietnutí jej návrhov na prerušenie predmetných súdnych konaní.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutých
konaniach a napadnutými rozsudkami, napadnuté rozsudky krajských súdov zruší a veci
vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
4
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné
konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právna
a skutková súvislosť, taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a predmet konaní, a totožnosť
krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1
výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutými rozsudkami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu predmetných sťažností týkajúcich sa
napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,
ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli
podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov
predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti
ktorému sťažnosti smerujú, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne
známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny
názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej
6
zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky proti napadnutým rozhodnutiam krajského
súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj
v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje
s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014,
sp. zn. I. ÚS 373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014, sp. zn.
IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014), ktoré skončili
odmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd
v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho
pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdu
a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,
preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015