Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/875/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 04. 09. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -54 zo dňa 09. 09. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Revúca nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, že súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd uviedol, že v danom prípade ide o konanie v ktorom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorej hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- eur, potom ide o drobný spor. Súd preto vo veci nenariadil pojednávanie a verejne vyhlásil rozsudok.

Z vykonaného dokazovania a to exekučného spisu mal súd preukázané, že dňa 14. 01. 2011 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného, teda žalobcu proti povinnému. Dňa 04. 02. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v predmetnej zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, ako aj s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/ EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musel súd v exekučnom konaní aj adekvátne procesne zareagovať.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Túto uznesením podľa ust. § 44 ods. 2 EP zamietol, pretože dospel k záveru, že zmluva na podklade ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu so spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla a vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie vyžadujúc osobitnú právnu úvahu, nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd potom návrh žalobcu zamietol.

Súd tiež uviedol, že ohľadom žalobcom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Poukázal na ust. v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím nezákonným, pretože nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným v - rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôkazmi. Súd preto nemohol postupovať podľa a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.

Žalobca uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení

konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.

Súd ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, vychádzal z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.

Žalobca ďalej tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tým bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nie len predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.

Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ust. mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa .

Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rozhodnutie nie je presvedčivé. Žalobca mienil v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkaz o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd nepoučil žalobcu podľa ust. , neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.

Súd v rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.

Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. , potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ).

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania ( ).

Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbal na celkovú presvedčivosť. Odôvodnenie rozsudku je podrobné pokiaľ ide o skutkový stav ale aj právne zdôvodnenie.

O námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom rozhodol krajský súd, ako súd nadriadený tak, že uznesením č. k. -8 zo dňa 09. 10. 2012 vo veci Okresného súdu Revúca vedenej pod sp. zn. sudca JUDr. Peter Csank nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného.

Neobstojí tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa , proti ktorému legálne pripustil odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. nebol podaný návrh zo strany žalobcu o prerušenie konania. Potom nemohol okresný súd o takomto návrhu rozhodnúť.

Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. , pretože sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Okresný súd o veci rozhodol bez pojednávania podľa ust. a tak ako správne okresný súd konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súdenej veci ide o drobný spor ( ). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne konštatuje „vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000 €, súd konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 09. 09. 2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok“.

Podľa ust. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 €, od toho okamihu, ide o drobný spor. V súdenej veci si žalobca uplatňoval zaplatenie majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 346,67 €. Nepochybne potom ide o drobný spor. Okresný súd urobil oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku zákonným spôsobom, najmenej 5 dní pred jej verejným vyhlásením (č. l. 51 spisu).

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 05. 03. 2013 (č. l. 21 - 29 spisu). Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22. 04. 2013 tak ako o tom svedčí doručenka nachádzajúca sa v spise (č. l. 34 p. v. spisu). Okresný súd urobil oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02. 09. 2013 (č. l. 51 spisu). Potom je zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor a možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu, ktorý je súčasťou spisu. Do dňa verejného vyhlásenia rozsudku mal možnosť prípadne reagovať na vyjadrenie žalovaného.

Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci,

význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ, preskúmal (exekučný súd) predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tiež okresný súd poukázal na to, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V súdenej veci okresný súd na základe vykonaného dokazovania (nahliadnutím do exekučného spisu) zistil že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného dňa 14. 01. 2011. Dňa 04. 02. 2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. -12 zo dňa 27. 06. 2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo nepovažuje lehotu, v ktorej bola žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, za neprimeranú a teda nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ust.

Odvolací súd teda poukazuje na závery okresného súdu, keď okresný súd mal za to, že s prihliadnutím na činnosť exekučného súdu a to osobitne vo veciach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok týkajúci sa spotrebiteľských vecí je táto činnosť náročnejšia a ako taká vyžaduje si táto činnosť aj tomu zodpovedajúci časový priestor pre správne posúdenie veci.

Navrhovateľ ale nenamietal uvedené závery okresného súdu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti je v súdenej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že okresný súd rozhodoval vo veciach so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom sa okresný súd dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa ust. . Právnemu zástupcovi žalobcu bolo dané poučenie okresného súdu podľa ust. a to doručenkou tak ako sa dôkaz o doručení nachádza na čl. l. 38a spisu.

Z tvrdení žalobcu vyplýva, že tento sa neoboznámil dostatočne s rozsudkom prvostupňového súdu keď v odvolaní tvrdí skutočnosti, ktoré zo súdneho spisu ani z rozsudku okresného súdu nevyplývajú. V tomto smere odvolací súd poukazuje najmä na skutočnosť, že vo veci nebol podaný návrh na prerušenie konania, nebol potom dôvod o tomto návrhu rozhodnúť; vo veci nebolo vytýčené pojednávanie, nemohla byť potom vec prejednaná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. .

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov konania si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( prvá veta ).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.