Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-730-2013.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/730/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 31. 08. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/154/2012-53 zo dňa 09. 07. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom, ktorý podal dňa 27. 09. 2012 si uplatnil vo vzťahu k žalovanému zaplatenie sumy 175 € z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 € z titulu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom. Exekučné konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. EX/1325/2004. Okresný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané (exekučný spis Okresného súdu Revúca sp. zn. 4Er/1810/2008), že dňa 22. 11. 2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou doručenou súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi dňa 10. 02. 2011 žiadal o predloženie vyúčtovania trov exekúcie a exekútorského spisu. Súd uznesením č. k. 4Er/1810/2008-20 zo dňa 02. 03. 2011 exekúciu zastavil postupom podľa ust. § 58 ods. 1 EP a § 57 ods. 1 písm. a) EP a rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 07. 2012. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že je neúčelné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože zastavenie exekúcie z úradnej moci má pred ním prednosť.
Súd v konaní vykonaným dokazovaním, nahliadnutím do exekučného spisu, mal preukázané, že dňa 22. 11. 2011 doručil oprávnený okresnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 6 EP. Exekučné konanie sa začalo dňa 04. 10. 2004, potom je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Vyššie uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01. 09. 2005. S poukazom na ust. § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. konania začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 08. 2005 ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z . taxatívne vymedzuje ustanovenia exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01. 09. 2005 avšak s výnimkou ust. § 44 ods. 7 EP.
Rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, teda súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôkazmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu.
Žalobca uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.
Súd ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, vychádzal z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 OSP a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Žalobca ďalej tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tým bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nie len predložiť dôkazy
nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 OSP mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rozhodnutie nie je presvedčivé. Žalobca mienil v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkaz o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd nepoučil žalobcu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
Súd v rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP).
Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci.
Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom rozhodol krajský súd ako súd nadriadený tak, že uznesením č. k. 3NcC/173/2012 zo dňa 19. 10. 2012 vo veci Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/154/2012 bol vylúčený sudca JUDr. Peter Kvietok. Sudca JUDr. Peter Csank nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného.
Neobstojí tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/154/2012 nebol podaný návrh zo strany žalobcu o prerušenie konania. Potom nemohol okresný súd o takomto návrhu rozhodnúť.
Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, preto že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.
Okresný súd o veci rozhodol bez pojednávania podľa ust. § 115a ods. 2 OSP a tak ako správne okresný súd konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súdenej veci ide o drobný spor (§ 115a ods. 2 OSP). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne konštatuje „vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1 000 €, súd konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 09. 07. 2013 vo veci verejne vyhlásil rozsudok“.
Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 €, od toho okamihu, ide o drobný spor. V súdenej veci si žalobca uplatňoval zaplatenie majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €. Nepochybne potom ide o drobný spor. Okresný súd urobil oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku zákonným spôsobom, najmenej 5 dní pred jej verejným vyhlásením (č. l. 50 spisu).
Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 05. 03. 2013 (č. l. 22 - 34 spisu). Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22. 04. 2013 tak ako o tom svedčí doručenka nachádzajúca sa v spise (č. l. 35 p. v. spisu). Okresný súd urobil oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02. 07. 2013 (č. l. 50 spisu). Potom je zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor a možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu, ktorý je súčasťou spisu. Do dňa verejného vyhlásenia rozsudku mal možnosť prípadne reagovať na vyjadrenie žalovaného.
Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. V tomto smere okresný súd vec právne posúdil tak, že uviedol, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 04. 10. 2004, potom je potrebné aplikovať ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 08. 2005, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Zároveň ale okresný súd uviedol, že uvedená právna norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01. 09. 2005. S poukazom na ust. § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov konania začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 08. 2005 ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01. 09. 2005, avšak s výnimkou ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku.
Z uvedeného potom vyplýva, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne uviedol, ako vec právne posúdil. Právne závery okresného súdu sú dostatočne presvedčivé, náležite odôvodnené. Odvolateľ v podanom odvolaní ale uvedené právne závery nespochybnil. Neuviedol prípadne, či v tomto smere rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, prípadne nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť objektívna bez ohľadu na zavinenie, tejto sa nie je možné zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je v súdenej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že okresný súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo dané poučenie okresného súdu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP dňa 26. 02. 2013 a to doručenkou tak ako sa dôkaz o doručení nachádza na čl. l. 21 spisu.
Z tvrdení žalobcu vyplýva, že tento sa neoboznámil dostatočne s rozsudkom prvostupňového súdu keď v odvolaní tvrdí skutočnosti, ktoré zo súdneho spisu ani z rozsudku okresného súdu nevyplývajú. V tomto smere odvolací súd poukazuje najmä na skutočnosť, že vo veci nebol podaný návrh na prerušenie konania, nebol potom dôvod o tomto návrhu rozhodnúť; vo veci nebolo vytýčené pojednávanie, nemohla byť potom vec prejednaná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, rovnako tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného a nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 OSP.
V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov konania si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.