Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 287/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Ulica L. Novomeského 25, Pezinok,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17

ods. 1 a 2, a 2, , a Slovenskej

republiky v spojení s a a práv podľa

čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I dňa 18. novembra 2014

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1

a 2, a 2, , a

(ďalej ako „ústava“) v spojení s a a práv podľa ,

ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) dňa

18. novembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnutý

postup“).

2

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. proti Slovenskej republike v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu škody a nemajetkovú ujmu.

Ako ďalej sťažovateľ v sťažnosti poznamenáva, v trestnom konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. je v postavení obžalovaného a od 12. apríla 2014

do 15. januára 2015 sa nachádzal vo väzbe v

, z ktorej bol

na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. januára 2015 „ihneď prepustený z väzby na slobodu“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti, argumentujúc skutkovými okolnosťami prípadu, namieta

nehumánne, ponižujúce a dôstojnosť znižujúce konanie voči jeho osobe nezákonným

a protiústavným postupom okresného súdu, v dôsledku ktorého bol „... dňa 18.11.2014

v skorých ranných hodinách policajtmi ZVJS v ... predvedený

na Okresný súd Bratislava I pred zákonnú sudkyňu vo veci sp. zn. , a to všetko

bez jeho predchádzajúceho vedomia o pojednávaní vo veci samej a bez poskytnutia

primeranej 5 dňovej lehoty na pojednávanie...“. Zdôrazňujúc pochybenie zákonnej sudkyne

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , sťažovateľ poukazuje

na sťažnosť adresovanú predsedníčke okresného súdu, ako i na sťažnosť na porušenie zásad

dôstojnosti súdneho konania adresovanú Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Následne s poukazom na vybavenie sťažnosti zo strany vedenia okresného súdu sťažovateľ

rozporuje samotný spôsob vybavenia predmetnej sťažnosti, s ktorým sa nestotožňuje,

a zároveň poukazuje na svoju ďalšiu žiadosť adresovanú predsedovi krajského súdu

o prešetrenie vybavenia zmienenej sťažnosti.

Ako ďalej sťažovateľ poznamenáva, s formalistickým vybavením sťažnosti zo strany

podpredsedu krajského súdu sa rovnako nestotožnil a je toho názoru, že k vybaveniu

sťažnosti zo strany krajského súdu došlo krajne formalisticky, pričom krajský súd sa

„... nevyrovnal so všetkými namietanými útokmi zo strany okresného súdu do integrity

sťažovateľa, s nedôstojným a ponižujúcim zaobchádzaním so sťažovateľom dňa 18.11.2014

vinou porušovateľa, a to všetko v čase, kedy jeho väzba v bola

protiústavná a nezákonná... tak, ako to skonštatoval Krajský súd v Bratislave uznesením

sp. zn. z 15.01.2015...“.

4. Následne, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 15. januára 2015, sťažovateľ opätovne upriamuje pozornosť na pochybenie

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v dôsledku ktorého mal

okresný súd vyvolať stav „... voči ktorému bol dňa 18.11.2014 sťažovateľ bezmocný

a nemohol sa brániť predvádzaniu po spútaní policajtmi ZVJS v putách... čo malo negatívny

dopad na sťažovateľa človeka, morálne narušilo integritu jeho osobnosti, narušilo

profesnú, súkromnú a rodinnú sféru jeho života a zasiahlo do jeho práv na súkromie, a to

všetko z dôvodu, že porušovateľ svojvoľne nerešpektoval zásadu primeranosti

a zdržanlivosti a konal svojvoľne“. Podľa názoru sťažovateľa vinou okresného súdu došlo

k neoprávnenému zásahu do jeho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti

a povesti a sťažovateľ v dôsledku eskorty vykonanej 18. novembra 2014 a podrobne

popísanej v podanej sťažnosti utrpel ujmu tak na fyzickom, ako aj psychickom zdraví.

Sťažovateľ dôrazne poukazuje na brutalitu správania sa príslušníkov Policajného zboru pri

realizácii eskortovania a v širších súvislostiach i na samotnú väzbu.

Ako ďalej sťažovateľ uvádza, «... počas pojednávania na Okresnom súde Bratislava I

dňa 18.11.2014 vo veci sp. zn. sa... nemohol plnohodnotne sústrediť na

pojednávanie, prejednávanú vec, celý čas nad ním stál policajt príslušník ZVJS, čím...

psychicky trpel... bol nechutne pod psychickým tlakom, pod dohľadom eskorty, proces nebol

„FAIR“ a to všetko vinou ústavne nekonformného a nezákonného postupu, svojvôle

zo strany porušovateľa, zneužitím procesného práva...

Porušovateľ v dôsledku zneužitia inštitútu väzby, svojvoľného, nezákonného

a protiústavného konania v rozhodnom období (02.09.2014 15.01.2015) sa nevyrovnal

s tým, že sa vyžaduje, aby ujma, ktorú spôsobuje štát trestne stíhaným, bola čo najmenšia,

aby boli čo najmenej obmedzovaní v slobode pohybu a pobytu, čo najmenej ponižovaní

spútavaním putami a vláčením eskortou na pojednávania, čo najmenej vystavovaní strate

súkromia a nevyhnutnému pohodliu obvyklého spôsobu života.».

4

5. Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že:

„1. Základné práva a slobody chránené podľa čl. 1 ods. 1,

čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, čl. 23 ods. 1,

, , v spojení podľa , ,

čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I dňa 18.11.2014 v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 €, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátkou, v petite podanej sťažnosti

namieta porušenie v bode 1 označených práv a slobôd výlučne postupom okresného

súdu dňa 18. novembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. (ktorým okresný

súd nariadil jeho predvedenie na pojednávanie nariadené na 18. november 2014 bez

jeho predchádzajúceho vedomia o pojednávaní vo veci samej a bez poskytnutia minimálnej

5 dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie), a nie aj následné akty či už zo strany vedenia

okresného súdu, alebo zo strany vedenia krajského súdu (bod 3). V kontexte uvedeného

ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne

platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. Až na výnimky,

ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie

konania ( ). Keďže teda sťažovateľ v petite ústavnej

sťažnosti napáda len postup okresného súdu dňa 18. novembra 2014, ústavný súd sa zameral

na včasnosť podania ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa.

9. Z obsahu sťažovateľom priložených listín považoval ústavný súd za preukázané, že

sťažnosť bola podaná po lehote, keďže zo zápisnice o pojednávaní okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. z 18. novembra 2014 ústavný súd v zhode s tvrdením

samotného sťažovateľa bol toho názoru, že sťažovateľom napadnutý postup okresného súdu

bol skutočne realizovaný 18. novembra 2014, keď v úvode konštatoval, že žalobca bol včas

predvedený, a následne po otvorení pojednávania samotný sťažovateľ žiadal odročiť

6

pojednávanie z dôvodu, že „... nemal dostatočný čas na prípravu na pojednávanie.

Dozvedel sa o až dnes, keď prišli pre mňa príslušníci PZ. Vo väzbe nemám žiadne

materiály, vzťahujúce sa k danej veci...“.

10. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ). Pretože sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom

súde zjavne po uplynutí 2 mesačnej lehoty (bod 9), ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť

ako oneskorene podanú.

11. Ústavný súd, poukazujúc na dikciu ustanovenia ,

zároveň zdôrazňuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej zástupkyne, ktorá

koncipovala aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom doručil

i splnomocnenie pre advokátku na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné

splnomocnenie vykazovalo nedostatky. Predloženie splnomocnenia je pritom povinnosťou

vyplývajúcou z už citovaného . V splnomocnení sa musí

výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd v zhode

so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu

splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom splnomocniteľom,

pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho

splnomocnená osoba zastupuje. V naznačenom rozsahu splnomocnenie doručené

sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo vady neurčitosti, pretože v ňom

nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným súdom) týka. Vzhľadom na

uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje i nedostatok náležitostí predpísaných

zákonom.

12. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na

to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

13. Z uvedených dôvodov (bod 9 a 11) ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa

nimi ústavný súd už nezaoberal.

14. Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere poznamenáva, že pokiaľ nosnými

dôvodmi podanej sťažnosti boli neprípustné zásahy, brutalita či samotné poníženie

sťažovateľa pri realizácii predvedenia na pojednávanie nariadeného na 18. november 2014,

tak v kontexte uvedeného v rámci konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

zákonná sudkyňa dala výlučne len pokyn na predvedenie sťažovateľa

na nariadené pojednávanie, pričom samotné vykonanie predvedenia bolo v kompetencii

, a teda zákonná sudkyňa samotný akt predvedenia

8

nerealizovala. Navyše, pokiaľ ide o prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. (zmienené sťažovateľom v jeho sťažnostiach adresovaných vedeniu

okresného súdu, ako i krajského súdu), tieto boli predmetom rozhodovania zo strany

ústavného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015