Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 534/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., a obchodnej spoločnosti V. s. r. o., B.,

zastúpených advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. a obchodnej spoločnosti V. s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., a obchodnej spoločnosti V. s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú navrhovateľmi v konaní

vedenom proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „odporca“) o „zaplatenie primeraného zadosťučinenia titulom

nesprávneho úradného postupu (prieťahy, diskriminácia a iné – opakovane neoprávnený

zásah do práva na česť a dôstojnosť, práva na dobré meno PO a spoločenskú reputáciu)

Okresným súdom Bratislava II...“

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že okresný súd v predmetnom konaní

nerozhodol bez zbytočných prieťahov a tiež v doterajšom priebehu konania nekonal

efektívne. V tejto súvislosti uvádzajú:

«Kompenzačné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod č. k.

. Sťažovatelia podali žalobu voči SR v zast. MS SR na Okresnom súde

Bratislava I po márnom uplynutí zákonnej 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku - a nasl. ...

Po podaní žaloby súd neprípustne vyzýval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku v časti návrhu týkajúceho sa odškodnenia za ich diskrimináciu.

Sťažovatelia predmetný súdny poplatok odmietli zaplatiť, pretože mali zato, že sa

zo strany porušovateľa jednalo o ničotný úkon a závažné pochybenie odporujúce čl. 12,

, , , SR a tiež ustanoveniu §-u 18

veta prvá

Kompenzačné konanie je pritom ako celok vecne oslobodené od zaplatenia súdnych

poplatkov -

Porušovateľ sa s právnym názorom sťažovateľov nevyrovnal a v dôsledku porušenia

zásady „iura novit curia“ vydal nezákonné uznesenie č. k. -110 zo dňa 21. 3.

2011, ktorým konanie sťažovateľov - navrhovateľov na 1. a 2. mieste v časti dikriminácie

zastavil, čím hrubo a neprípustne pošliapal ich právo na spravodlivé súdne konanie

v primeranom čase (viď. rozhodnutie ESĽP vo veci „DELCOURT“, 1970), porušovateľ

sťažovateľom v dôsledku nespravodlivého súdneho konania neprípustné odňal možnosť

konať pred súdom, s čím sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Bratislave v odôvodnení

zrušujúceho uznesenia č. k. -126 zo dňa 29. 9. 2011...

Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ vo veci nerozhodol za viac ako 2

a ¼ roka, hoc dľa ustálenej judikatúry ESĽP porušovateľ mal vec prejednať a rozhodnúť

v lehote max. do 11-ich mesiacov od podania žaloby sťažovateľom (do tejto doby sa

započítava aj 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku)...

Stav neistoty sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania, teda vinou prieťahov

zavinených porušovateľom stále trvá, a to všetko nie vinou sťažovateľov.

Listom zo dňa 10. 4. 2012, doručeným porušovateľovi dňa 12. 4. 2012 (príloha č. 5)

podali sťažovatelia predsedníčke Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy

a odňatie možnosti konať pred súdom v časti diskriminácie v danej veci.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v Bratislave listom Spr. 2105/2012 zo dňa

7. 9. 2012, doručeným 3. 10. 2012... zdeklarovala, že sťažnosť na prieťahy je dôvodná,

zistila a ustálila prieťahy v kompenzačnom konaní. Z obsahu listu Spr. 2105/2012 zo dňa

7. 9. 2012 je nesporným, že sťažovatelia aktívne od podania žaloby pristupujú k veci

v záujme ochrany svojich práv.

Namietaným nekonaním poznamenaným viac ako 2 a ¼ ročnou nečinnosťou súdu,

porušením ust. §-u 6 a procesne neefektívnymi úkonmi, zrušením termínu

pojednávania na 13. 12. 2012 a jeho odročením na 19. 3. 2013 porušovateľ vedome

a neprípustné predĺžil stav neistoty sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania od

7. 7. 2010, ktoré nebyť ničotných úkonov porušovateľa a vydávania nezákonných

rozhodnutí uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh v časti diskriminácie,

odňatia sťažovateľom možnosti konať pred súdom v časti diskriminácie už nielenže mohlo,

ale aj malo byť dávno právoplatne ukončené.

Sťažovatelia vnímajú pasivitu a neefektívne, zmätočné konanie porušovateľa ako

odmietnutie spravodlivého súdneho konania.

Pojednávanie stanovené na deň 13. 12. 2012 bolo mailom zo dňa... 3. 12. 2012

zrušené, bol vytýčený nový termín pojednávania až na 19. 03. 2013...

Konanie vo veci č. k. na Okresnom sude Bratislava l nie je zložité po

skutkovej a právnej stránke. Je nesporné, že odporkyňa nemôže vo veci uniesť dôkazné

bremeno, pretože difamujúce skutkové tvrdenia šírené opakovane na adresu sťažovateľov

Okresným súdom Bratislava II sú nepravdivé.

Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam, pretože postupom Okresného súdu

Bratislava II boli nielenže opakovane diskriminovaní v predmetných konaniach, ale aj ako

podnikatelia boli v radoch podnikateľov opakovane a intenzívne, bezbreho potupení.

Tento stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania

aj naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá.»

Sťažovatelia tiež namietajú, že nápravu sa nepodarilo dosiahnuť ani napriek podaniu

sťažnosti podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Poukazujú

aj na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné právo Mgr. Ing. J. S. a obchodnej spoločnosti V. s. r. o. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... podľa ... ... a právo

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ... postupom Okresného

súdu Bratislava I ... v kompenzačnom konaní č. k. porušené bolo.

... Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov.

... Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- €...

... Obchodnej spoločnosti V. s.r.o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v

sume 3.500,- €, ktoré [im] je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

... Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,60 €...

... Obchodnej spoločnosti V. s.r.o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume

269,60 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K.

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú

takto:

«Uplatnená nemajetková ujma sťažovateľmi vyplýva z ich pocitu neistoty,

bezmocnosti, beznádeje, morálnej ujmy v kontexte viac ako 2 a ¼ roka od uplatnenia práva

na súde, významu veci pre sťažovateľov - kompenzačné konanie o odškodnení, kde sa obete

porušenia práva orgánom štátu stali opätovne obeťami ďalších prieťahov zavinených

súdom, ktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti v danej veci vedenej pod č. k.

nerozhodol a stav neistoty o výsledok konania iba predlžuje.

Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia je preto dľa sťažovateľov

dôvodná, zmysluplná a v kontexte viac ako 2 a ¼ roku trvajúceho „konania“ ??? -

„nekonania“ - nevedúceho k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej je primeraná

a spravodlivá, najmä ak súd v kompenzačnom konaní nekoná efektívne a vo veci

odignoroval právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie v primeranom čase.»

Ústavný súd 23. mája 2013 a 25. júna 2013 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril

k sťažnosti sťažovateľov. Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.

Spr 3477/2013 zo 17. júna 2013 doručenom ústavnému súdu 26. júna 2013, v ktorom

uviedol prehľad úkonov, ktoré v namietanom konaní doteraz vykonal. Ďalej sa v prípise

okresného súdu uvádza:

„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj z dôvodu prerozdeľovania starých

spisov z iných oddelení na civilnom úseku tunajšieho súdu - 18C, čím sa jednotlivé časové

úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Viacero pojednávaní však bolo odročených

pre správanie sa účastníkov konania (navrhovateľ neodstránil vady návrhu, odstránil ich až

podaním doručeným súdu dňa 18. 04. 2013). Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp.

jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania

garantovaného v , mám za to, že predmetné

konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. ...

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky návrh neodloží alebo neodmietne,

ale prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu, navrhujem, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním

nezavinila vznik prieťahov v konaní.“

Vzhľadom na obsah vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, ktoré neobsahuje žiadne

nové relevantné skutočnosti, ústavný súd nedoručoval tento prípis sťažovateľom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (napr. , , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že okresný súd nepovažoval predmet konania

za jednoznačne vymedzený v návrhu na začatie konania. Sťažovatelia podali 7. júla 2010

okresnému súdu návrh na začatie konania proti odporcovi o zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Krajský súd ako odvolací súd v uznesení z 29. septembra 2011, ktorým zrušil uznesenie

okresného súdu č. k. -110 z 21. marca 2011, uviedol, že predmetom konania je

zaplatenie „náhrady škody, každý vo výške 20.000,- €, v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci...“. Vychádzajúc z tohto

vymedzenia, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je uplatnenie nároku na

náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s rozhodovaním o takýchto návrhoch sa spravidla aplikujú zásady, ktoré sú

platné aj pri uplatnení všeobecnej zodpovednosti za škodu, prípadne za bezdôvodné

obohatenie podľa . Možno konštatovať, že početnosťou zrejme

nejde o každodennú agendu všeobecných súdov, avšak z právneho hľadiska uvedený nárok

tvorí bežnú náplň práce všeobecného súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o namietanú dĺžku doterajšieho konania, v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu namietané konanie trvalo 2,5 roka, z toho na krajskom súde bol predmetný

spis celkovo približne 3,5 mesiaca, pričom v konaní bolo viackrát nariadené pojednávanie;

vo veci samej okresný súd ešte meritórne nerozhodol. Z hľadiska dĺžky doterajšieho

konania uvedené obdobie 2,5 roka (v čase doručenia sťažnosti) prekračuje optimálnu dĺžku

konania s uvedeným predmetom. V tomto zmysle možno súhlasiť so záverom, ktorý

vyslovila predsedníčka okresného súdu v prípise č. Spr 2105/2012 zo 7. septembra 2012,

reagujúc na sťažnosť sťažovateľov podľa zákona o súdoch. V uvedenom prípise

predsedníčka okresného súdu uviedla, že „predmetné konanie je poznačené prieťahmi“.

Napriek uvedenému záveru ústavný súd považoval za potrebné skúmať ďalšie

okolnosti predmetného prípadu z hľadiska posúdenia intenzity týchto prieťahov, t. j. či

dosahujú ústavnoprávny rozmer, t. j. či doterajšia dĺžka namietaného konania môže ísť len

na vrub okresnému súdu. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že okresný súd

v doterajšom priebehu konania postupoval relatívne plynule. Podľa názoru ústavného súdu

sa v konaní nevyskytli obdobia výraznejšej nečinnosti okresného súdu.

Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že sťažovatelia boli opakovane vyzývaní na

doplnenie návrhu, resp. na odstránenie jeho nedostatkov (napr. prípisom okresného súdu

z 22. septembra 2010, uznesením zo 7. januára 2011), taktiež boli vyzvaní, aby predložili

návrh v potrebnom počte rovnopisov (výzva z marca 2012). Sťažovatelia doplnili, prípadne

spresnili svoj návrh viacerými podaniami (podanie doručené 15. februára 2011 a 1. októbra

2012). Okresný súd viackrát odročil pojednávanie nielen z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne, ale aj z dôvodu vopred neospravedlnenej neúčasti sťažovateľov a tiež z dôvodu

neúplného návrhu, prípadne neúplného doplnenia návrhu (len elektronickým podaním, a nie

aj písomným podaním).

Tieto skutočnosti ústavný súd vyhodnotil ako také, ktoré negatívne ovplyvnili

doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktoré pripísal na vrub sťažovateľom.

Z vyžiadaného súdneho spisu je tiež zrejmé, že okresný súd vyzval sťažovateľov na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh a následne konanie v časti zastavil z dôvodu jeho

nezaplatenia. Krajský súd však uznesenie o zastavení konania zrušil, pričom uviedol, že

konanie je oslobodené od súdnych poplatkov. Napriek tejto skutočnosti možno konštatovať,

že pokiaľ ide o sústredenosť postupu okresného súdu, nejaví sa, že by v konaní postupoval

zjavne neefektívne a že týmto svojím rozhodnutím výrazne negatívne prispel k predĺženiu

doterajšej dĺžky namietaného konania (celé rozhodovanie o súdnom poplatku trvalo na

okresnom súde a krajskom súde šesť mesiacov).

S prihliadnutím na tieto okolnosti ústavný súd konštatuje, že podiel okresného súdu

na doterajšej dĺžke konania nedosahuje intenzitu takej nečinnosti a neefektívnej činnosti,

aby signalizoval možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že ak okresný súd bude

v namietanom konaní nečinný, resp. nebude postupovať efektívne (a to už aj vzhľadom na

doterajšiu dĺžku namietaného konania), nebude nič brániť sťažovateľom v tom, aby

opätovne podali sťažnosť podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2013