Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 364/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a maloletého , obaja bytom

, zastúpeného zákonnou zástupkyňou ,

právne zastúpených spoločnosťou LEXPERT s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, pre namietané porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a maloletého o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015

doručená sťažnosť a maloletého , obaja bytom

, zastúpeného zákonnou zástupkyňou (ďalej len

„sťažovatelia“), právne zastúpených spoločnosťou LEXPERT s. r. o., Horná 15, Banská

Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, pre namietané

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

„... je matkou a zákonnou zástupkyňou maloletého .

Dňa 21.02.2014 matka podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému, konanie prebiehalo pod č. . Rozsudkom

zo dňa 28.05.2014 okresný súd vo veci rozhodol. Najmä pokiaľ ide o výšku výživného, ktoré

má platiť na maloletého otec , , považovala matka rozsudok

zo dňa 28.05.2014 za rozporný so zákonom otec je samostatne zárobkovočinnou osobou,

svoje príjmy a výdavky nezdokladoval, napriek tomu súd vo veci neaplikoval fikciu v zmysle

ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine. Okrem toho aj keď otec mal už len podľa

dostupných dokladov príjem niekoľkonásobne vyšší ako matka a matka zároveň

zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, tak súd zaviazal otca na platenie

výživného len do výšky cca. polovice nákladov na maloletého.

Proti rozsudku zo dňa 28.05.2014 podala matka odvolanie zo dňa 23.06.2014,

ku ktorému sa prakticky pridal aj kolízny opatrovník. Krajský súd v Banskej Bystrici

prvostupňový rozsudok potvrdil rozsudkom č. zo dňa 01.10.2014.

Následne podala matka dovolanie zo dňa 31.10.2014.

Okresný súd Banská Bystrica spôsobil prieťahy v konaní v súvislosti s dovolaním

zo dňa 31.10.2014. Pri telefonickom prezisťovaní stavu veci na Najvyššom súde SR (či už

Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní) bolo zistené, že celý spis je na okresnom súde

pre údajnú vadnosť dovolania. Pri nahliadnutí do spisu na okresnom súde bolo zistené,

že vadnosť dovolania mala spočívať v nedoložení osobitného splnomocnenia pre advokáta

pre dovolacie konanie.

Dovolanie je v súdnom spise založené na č. l. 153 až 156. Na č. l. 158 je

predkladacia správa pre Najvyšší súd SR zo dňa 19.11.2014, napriek tomu, že ide o vec

týkajúcu sa maloletého, bolo dovolanie podané na Najvyšší súd SR až dňa 07.01.2015.

Zo súdneho spisu bolo ďalej zistené, že Najvyšší súd SR vrátil celý spis na okresný súd ešte

dňa 24.02.2015. Najvyšší súd SR uložil okresnému súdu vyzvať matku na predloženie

plnomocenstva a po jeho doložení opätovne predložiť spis na rozhodnutie o dovolaní.

Napriek tomu, že podanie Najvyššieho súdu SR bolo okresnému súdu doložené pred takmer

3 mesiacmi (24.02.2015), tak do dnešného dňa okresný súd matku nevyzval na predloženie

plnomocenstva.

Ako vyplýva zo samotného dovolania, toto malo aj prílohu, ktorou a jedinou bolo

osobitné plnomocenstvo pre advokáta pre zastupovanie v dovolacom konaní. Prevzatie

jednej prílohy je potvrdené aj na samotnej prijímacej pečiatke okresného súdu.

Plnomocenstvo muselo zo spisu zmiznúť ešte pred založením pokynu zo dňa 06.11.2014,

ktorý je založený hneď za dovolaním na č. l. 157...

Sťažovateľom nie je známe čo sa na Okresnom súde stalo s plnomocenstvom, ktoré

bolo preukázateľne priložené k dovolaniu zo dňa 31.10.2014. Ak plnomocenstvo zmizlo

zo spisu neúmyselne, nie je jasné prečo okresný súd nepostupoval v súlade s ustanovením

a na predloženie plnomocenstva matku

nevyzval. Postup okresného súdu od 24.02.2015, keď mu bol doručený pokyn Najvyššieho

súdu SR na výzvu na doloženie plnomocenstva a okresný súd až do súčasnosti tento pokyn

nerealizoval, napriek tomu, že ide o vec týkajúcu sa maloletého, nemožno hodnotiť inak ako

zbytočné prieťahy a porušenie základných práv a slobôd sťažovateľov.

Na postup okresného súdu bola podaná sťažnosť zo dňa 15.05.2015 predsedovi

Okresného súdu Banská Bystrica. Samotné podanie sťažnosti predsedovi súdu nepovažujú

sťažovatelia za dostatočné, a to aj z dôvodu, že len odstránením dôvodu, pre ktorý doteraz

nemohol konať Najvyšší súd SR nebude dosiahnutá úplná náprava. Doterajším postupom

okresného súdu boli vážne porušené práva maloletého, ktorý sa nemôže podieľať na životnej

úrovni otca a tiež práva matky, keďže táto musí vyživovaciu povinnosť voči synovi plniť

vo väčšej miere ako by pri riadnom určení vyživovacej povinnosti otca mala...“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť sťažovateľom spoločne

a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000, EUR do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 355,73 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (, , ), pričom „tento

účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené. Rozsudok okresného súdu

č. k. 105 z 28. mája 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 143 z 1. októbra 2014 nadobudol

právoplatnosť 6. októbra 2014. Aj sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že rozsudok

okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu je právoplatný.

Preskúmaním sťažnosti sťažovateľov a rozsudkov okresného súdu a krajského súdu,

na ktorých je vyznačená doložka právoplatnosti, dospel ústavný súd k záveru, že

sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp.

zn. do právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. 105 z 28.

mája 2014 je zjavne neopodstatnená, pretože právoplatným rozhodnutím v danej veci

sťažovateľov bola nastolená právna istota.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný

súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , ,

).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. , predmetom ktorého je úprava práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu, dochádza k zbytočným prieťahom po podaní dovolania

z 31. októbra 2014 proti rozsudku krajského súdu č. k. 143

z 1. októbra 2014. Sťažovatelia argumentujú tým, že v dôsledku pochybenia okresného súdu

bolo dovolanie predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bez splnomocnenia

advokáta, a preto do dnešného dňa o ňom nie je rozhodnuté. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že

sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietajú porušenie a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , je zjavne

neopodstatnená.

Ústavný súd je toho názoru, že dĺžka namietaného konania vedeného na okresnom

súde v konaní vedenom pod sp. zn. po podaní dovolania z 31. októbra 2014

neovplyvnila významným spôsobom celkovú dĺžku konania, a preto ani nepredstavuje taký

charakter a intenzitu, aby bolo možné uvažovať o zásahu do základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd odmietol

sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že dosiaľ neuplynula dostatočná

doba na to, aby bolo možné konštatovať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V zmysle ustanovenia môže ústavný súd svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Podľa môže tento v

odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi

konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovatelia

sa vo svojej sťažnosti domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady

trov konania pred ústavným súdom, ktoré sú viazané na vyhovenie sťažnosti vo veci samej,

teda na výrok ústavného súdu o porušení ich základných práv orgánom verejnej moci, proti

ktorému sťažnosť smeruje. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd odmietol sťažnosť po jej

predbežnom prerokovaní, označenými návrhmi sa už nezaoberal.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už na jej predbežnom

prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Ústavný súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že v prípade, ak by

v budúcnosti nedošlo k náprave a po podaní dovolania z 31. októbra 2014 proti rozsudku

krajského súdu č. k. 143 z 1. októbra 2014 by dochádzalo k zbytočným

prieťahom, a tým k porušeniu zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, budú mať sťažovatelia k dispozícii možnosť

podať sťažnosť na ústavnom súde za obvyklých podmienok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015