Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 356/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním zo 7.

mája 2014 odvolal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

z 3. apríla 2014 vo veci vedenej pod sp. zn. . Súdny spis okresného súdu spolu

s odvolaním bol krajskému súdu predložený na rozhodnutie 30. júla 2014.

Vzhľadom na to, že krajský súd po predložení súdneho spisu okresného súdu

na rozhodnutie o odvolaní bol dosiaľ nečinný a poukazujúc na odpoveď podpredsedu

krajského súdu z 25. mája 2015 na sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorú

vyhodnotil ako dôvodnú, navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby sťažovateľovi priznal

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúry

ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie označených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (, ).

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 30. júla 2014,

keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho konania

aj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací vo veci doteraz nerozhodol, sama osebe

nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť

namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod

sp. zn. zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd,

samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

Pokiaľ sťažovateľ namieta „doteraz dosiahnuté výsledky“ napadnutého konania,

ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou

ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213

) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (

). To však (aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne

neznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ nezaoberal.

V súvislosti s tým, že podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v napadnutom konaní uznal aj existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne,

ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej

správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v

nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie (

), pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri

predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacom

konaní aj naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, v prípade, ak by sťažovateľ podal

ústavnému súdu novú sťažnosť, nepovažovala by sa táto za vec právoplatne rozhodnutú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015