Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 356/2015
PDF · 256.19 KB
No categories available
III. ÚS 356/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Co 511/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 511/2014.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním zo 7.
mája 2014 odvolal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
z 3. apríla 2014 vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 153/2013. Súdny spis okresného súdu spolu
s odvolaním bol krajskému súdu predložený na rozhodnutie 30. júla 2014.
Vzhľadom na to, že krajský súd po predložení súdneho spisu okresného súdu
na rozhodnutie o odvolaní bol dosiaľ nečinný a poukazujúc na odpoveď podpredsedu
krajského súdu z 25. mája 2015 na sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorú
vyhodnotil ako dôvodnú, navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 511/2014 porušil jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby sťažovateľovi priznal
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom
pod sp. zn. 4 Co 511/2014.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúry
ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie označených práv sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby
sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 30. júla 2014,
keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho konania
aj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací vo veci doteraz nerozhodol, sama osebe
nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť
namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod
sp. zn. 4 Co 511/2014 zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd,
samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 93/03).
Pokiaľ sťažovateľ namieta „doteraz dosiahnuté výsledky“ napadnutého konania,
ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou
ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213
Občianskeho súdneho poriadku) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 214
Občianskeho súdneho poriadku). To však (aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne
neznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ nezaoberal.
V súvislosti s tým, že podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy v napadnutom konaní uznal aj existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne,
ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej
správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v
nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3
zákona o ústavnom súde), pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri
predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacom
konaní aj naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, v prípade, ak by sťažovateľ podal
ústavnému súdu novú sťažnosť, nepovažovala by sa táto za vec právoplatne rozhodnutú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015