Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 455/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej LEGAL IURIS – advokátska kancelária s. r. o., Tehelná 11, Rožňava,

prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Pavol Krajec, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Rožňava sp. zn. z 2. decembra 2013 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo 7. januára 2014 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. novembra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej LEGAL IURIS – advokátska kancelária s. r. o., Tehelná 11, Rožňava,

prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Pavol Krajec, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 2. decembra 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 7. januára 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 27. novembra

2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa ako

navrhovateľka v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhala

zriadenia vecného bremena vo forme prechodu peši, osobným a nákladným motorovým

vozidlom cez nehnuteľnosti bližšie špecifikované v návrhu. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 1. júla 2010 (ďalej len „rozsudok z 1. júla 2010“) návrh sťažovateľky

zamietol. O odvolaní proti uvedenému rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 18. mája 2011 tak, že rozsudok okresného súdu

z 1. júla 2010 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Následne okresný

súd o návrhu napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh opätovne zamietol. Na

základe odvolania sťažovateľky bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako

vecne správny napadnutým rozsudkom krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že proti napadnutým rozsudkom okresného súdu

a krajského súdu podala 25. mája 2015 dovolanie, čím „vyčerpala všetky možné riadne

a mimoriadne opravné prostriedky“.

Podľa sťažovateľky „Súdy svoje rozhodnutia postavili na nesprávne vyhodnotených

dôkazoch a nedostatočne sa vysporiadali s listinnými dôkazmi svedčiacimi v prospech

sťažovateľky. Sťažovateľka predložila konajúcim súdom všetky rozhodujúce a právne

významné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vrátane geometrického plánu, projektovej

dokumentácie rodinného domu, kolaudačné rozhodnutie, kúpnu zmluvu, skoršie rozhodnutie

Okresného súdu Rožňava v obdobnej právnej veci, na základe ktorého bolo zriadené vecné

bremeno v prospech všetkých vlastníkov susediacich parciel na danej ulici, územný plán

mesta Rožňava, na základe ktorého je nespevnený pozemok za domom ochranným pásmom,

i napriek tomu sa súdy nezaoberali s predloženým dôkazmi a nerešpektovali zákonné

ustanovenie v zmysle . Konajúce súdy sa zamerali na

dôkazy, niektoré aj protizákonne získané, predovšetkým výsluch osôb, ktoré boli ovplyvnené

žalovanými. Jednotlivé dôkazy neboli zhodnotené vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich

vierohodnosti, pravdivosti a význame pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Obmedzenie

vlastníckeho práva, ku ktorému by došlo zriadením vecného bremena nepredstavuje tak

veľký zásah do práv žalovaných a z rozhodnutí nevyplýva skutočný dôvod, ktorý by bránil

zriadeniu vecného bremena v prospech sťažovateľky.“.

Napadnuté rozsudky okresného súdu a krajského súdu sú podľa sťažovateľky

„nespravodlivé, nezákonné a vykonané dôkazy boli nesprávne konajúcimi súdmi

vyhodnotené“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Rožňava, v konaní o zriadenie vecného bremena, vedenom pod sp. zn.

porušil právo ... na súdnu ochranu v

Slovenskej republiky a porušil právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Košiciach, v konaní o zriadenie vecného bremena, vedenom pod sp. zn.

porušil právo ... na súdnu ochranu v

Slovenskej republiky a porušil právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zrušuje sa rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ,

zo dňa 27. 11. 2014, právoplatného dňa 25. 04. 2015, ktorým bol rozsudok Okresného súdu

Rožňava sp. zn. 360 zo dňa 2. 12. 2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 7. 1. 2014 potvrdený a ktorým

bola priznaná žalovaným v 2. a 3. rade náhrada trov konania a vracia sa vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, €,

ktoré je Okresný súd Rožňava povinný jej vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, €,

ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný jej vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný

súd v Rožňave a Krajský súd v Košiciach povinní vyplatiť jej právnemu zástupcovi do 30 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „“)

predpisov každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jej predbežného prerokovania zo sťažnosti zistil, že sťažovateľka „podala Dovolanie

dňa 25. 5. 2015“. Následne dopytom na okresnom súde zistil, že spis vzťahujúci sa na

konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. nebol do rozhodnutia ústavného

súdu o sťažnosti predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o podanom dovolaní.

Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom je

založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa . Zmysel

a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v ().

Ústavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ), podľa

ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno rozumieť už

samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu sťažovateľka podaním dovolania, ako aj

podaním sťažnosti podľa vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali

súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp

právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho

súdu vo veci sťažovateľky predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno

považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako

predčasné (m. m. , ).

Ústavný súd v ostatnom období aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti

vo svojej judikatúre uvádza (napr. m. m. , , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí

o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne

vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania dovolania podal zároveň

aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel

k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa

smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť

pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8.

11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká

republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015