Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 360/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským,

Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2015

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol ako žalobca účastníkom konania vo veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . O veci bolo právoplatne rozhodnuté

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 19. apríla 2013 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) č. k. 190 z 8. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v 2. rade 22. decembra 2014 dovolanie.

K dovolaniu sa sťažovateľ vyjadril podaním z 10. februára 2015 doručeným okresnému súdu

13. februára 2015. Podľa sťažovateľa od tohto dňa nič nebránilo okresnému súdu, aby

predložil spis na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“). Napriek tomu okresný súd expedoval dovolanie spolu so spisom

najvyššiemu súdu až 26. júna 2015. V tomto postupe okresného súdu vidí sťažovateľ

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených

v a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 €, ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jeho právnemu zástupcovi do 30 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods.

2 ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase,

keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej

moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. , , ,

).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP, ako

to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa Miroslava

Mazureka proti Slovenskej republike.

Zo sťažnosti a z jej príloh okrem iného vyplýva, že okresný súd zaslal najvyššiemu

súdu dovolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku krajského súdu spolu so spisom

na rozhodnutie o dovolaní 26. júna 2015. Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu, bola ústavnému súdu doručená až 29. júla 2015, teda v čase, keď

k namietanému porušovaniu označených práv postupom okresného súdu už nemohlo

dochádzať.

Okresný súd predložením dovolania spolu so spisom najvyššiemu súdu vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto

záležitosť možno posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej úloha

okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, spôsobovať

prípadné prieťahy, a teda nemohol ani porušovať základné právo sťažovateľa zaručené v čl.

48 ods. 2 a právo zaručené v dohovoru.

Ústavný súd zároveň poznamenáva, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (,

, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je

pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

(napr. ). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich

rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. ). Z uvedeného vyplýva,

že postup okresného súdu spočívajúci v tom, že vec predložil najvyššiemu súdu na

rozhodnutie o dovolaní po uplynutí viac ako 4 mesiacov od doby, keď sa ku dovolaniu

vyjadril sťažovateľ, nemožno hodnotiť ako zbytočné prieťahy, ktorými by bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa , resp. právo podľa

dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015